Repku napadla fómová hniloba
AgroserverPôdohospodárstvo
Inšpektori odboru ochrany rastlín hlásia z mnohých
oblastí Slovenska čoraz častejší výskyt fómovej hniloby na repke olejnej. Chorobu spôsobuje Phoma
lingam (Leptosphaeria maculans). Choroba sa na porastoch repky vyskytuje najpravidelnejšie
a patrí k vizuálne neprehliadnuteľným. Napadnutie v skorej rastovej fáze rastliny spôsobuje jej mierne vyzimovanie a môže byť
príčinou padania klíčiacich rastlín. Fómová hniloba však napáda všetky orgány hostiteľskej rastliny,
vo všetkých jej rastových fázach. Prejavuje sa nepravidelnými škvrnami sivobielej farby, ktoré sú
pokryté drobnými, čiernymi bodkovitými útvarmi – piknidami. V piknidách sa tvoria piknospóry,
ktoré sa uvoľňujú a môžu spôsobovať ďalšie infekcie.
Na starších rastlinách sa choroba prejavuje čiastočným zakrpatením napadnutých orgánov, chlorózou a nadobudnutím červenofialovej až modrej farby na okrajových listoch. Pri napadnutí koreňov rastliny padajú na zem a hynú. Huba môže prerastať aj do kvetov a šešúľ. Semeno napadnutých porastov má podradnú kvalitu a je jedným z možných zdrojov infekcie budúcich porastov. Ďalším zdrojom infekcie môžu byť rastlinné zvyšky. Straty na úrode zapríčinené fómovou hnilobou bývajú približne 10–20 %. Proti fómovej hnilobe sa bránime používaním moreného osiva, dodržiavaním vhodného osevného postupu a chemickou ochranou počas vegetácie.
Voškám už zachutil hrach
Slabo až stredne silno sú napadnuté porasty hrachu voškou hrachovou. Tá sa objavuje spočiatku v ohniskách a neskôr sa rozširuje na celú plochu. Prvé vošky sa nachádzajú na ešte nerozvinutých listoch pod vrcholom stonky. Pri silnom napadnutí a za suchého počasia sa listy aj vrcholy rastlín stáčajú a listy sfarbujú do žlta. Neokrídlené samičky sú veľké 3–5,5 mm a sú svetlozelenej farby, niektoré aj ružovkasté až červené. Majú dlhé tykadlá a tmavočervené oči. Okrídlené formy bývajú o niečo menšie. Škodca má v našich podmienkach 15–19 generácií do roka. Škodí podobne ako iné vošky vyciciavaním rastlinných štiav, prenáša rôzne vírusy, ktoré môžu spôsobiť významné škody.
Plstnatosť viniča
Na viniči sa vyskytli prvé príznaky slabého až stredne silného napadnutia plstnatosťou viniča, najmä u drobných pestovateľov. Spôsobuje ju vlnovníkovec viničový. Je to veľmi drobný, žltobielo až ružovo zafarbený roztoč. Telo má valcovité, v zadnej časti zúžené. Škodca cicaním takmer výhradne na rube čepelí listov dráždi pokožkové bunky k tvorbe zvlnených vlákien, tie vytvárajú plôšky a podobajú sa na plsť. Na vrchnej strane listu vznikajú vypuklé jasnočervené pľuzgiere. Neskôr vznikajúce sú zelené alebo aj žltkasté. Škodí relatívne málo. Významnejšie poškodenie nastáva len pri veľmi silnom napadnutí listov a pri napadnutí súkvetia. Účinná býva chemická alebo biologická ochrana. Na neošetrených porastoch obilnín stále stúpa infekčný tlak múčnatky trávovej.
Autor článku: ÚKSUP, Odbor ochrany rastlín
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 5/2008
Na starších rastlinách sa choroba prejavuje čiastočným zakrpatením napadnutých orgánov, chlorózou a nadobudnutím červenofialovej až modrej farby na okrajových listoch. Pri napadnutí koreňov rastliny padajú na zem a hynú. Huba môže prerastať aj do kvetov a šešúľ. Semeno napadnutých porastov má podradnú kvalitu a je jedným z možných zdrojov infekcie budúcich porastov. Ďalším zdrojom infekcie môžu byť rastlinné zvyšky. Straty na úrode zapríčinené fómovou hnilobou bývajú približne 10–20 %. Proti fómovej hnilobe sa bránime používaním moreného osiva, dodržiavaním vhodného osevného postupu a chemickou ochranou počas vegetácie.
Voškám už zachutil hrach
Slabo až stredne silno sú napadnuté porasty hrachu voškou hrachovou. Tá sa objavuje spočiatku v ohniskách a neskôr sa rozširuje na celú plochu. Prvé vošky sa nachádzajú na ešte nerozvinutých listoch pod vrcholom stonky. Pri silnom napadnutí a za suchého počasia sa listy aj vrcholy rastlín stáčajú a listy sfarbujú do žlta. Neokrídlené samičky sú veľké 3–5,5 mm a sú svetlozelenej farby, niektoré aj ružovkasté až červené. Majú dlhé tykadlá a tmavočervené oči. Okrídlené formy bývajú o niečo menšie. Škodca má v našich podmienkach 15–19 generácií do roka. Škodí podobne ako iné vošky vyciciavaním rastlinných štiav, prenáša rôzne vírusy, ktoré môžu spôsobiť významné škody.
Plstnatosť viniča
Na viniči sa vyskytli prvé príznaky slabého až stredne silného napadnutia plstnatosťou viniča, najmä u drobných pestovateľov. Spôsobuje ju vlnovníkovec viničový. Je to veľmi drobný, žltobielo až ružovo zafarbený roztoč. Telo má valcovité, v zadnej časti zúžené. Škodca cicaním takmer výhradne na rube čepelí listov dráždi pokožkové bunky k tvorbe zvlnených vlákien, tie vytvárajú plôšky a podobajú sa na plsť. Na vrchnej strane listu vznikajú vypuklé jasnočervené pľuzgiere. Neskôr vznikajúce sú zelené alebo aj žltkasté. Škodí relatívne málo. Významnejšie poškodenie nastáva len pri veľmi silnom napadnutí listov a pri napadnutí súkvetia. Účinná býva chemická alebo biologická ochrana. Na neošetrených porastoch obilnín stále stúpa infekčný tlak múčnatky trávovej.
Autor článku: ÚKSUP, Odbor ochrany rastlín
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 5/2008
Komentáre k článku:
Pridať komentár