Renesancia špaldy
AgroserverPôdohospodárstvo
Pšenica špaldová, ľudovo nazývaná špalda, pochádza
z juhozápadnej Ázie. Predchodkyňou tejto historickej plodiny je pšenica dvojzrná. Nepestovali ju však len na Ďalekom východe. Veľkej obľube sa tešila aj v Európe, a to najmä pre jej orechovú chuť. Znovuobjavenie vysokej nutričnej hodnoty, odolnosť voči chorobám a škodcom a nenáročnosť na hnojenie ju opätovne posúva do popredia a postupne zapĺňa miesta v osevných postupoch, najmä v ekologickej produkcii.
Nenáročná na prostredie
Na rozdiel od pšenice letnej, pšenica špaldová nie je taká náročná na pestovateľské prostredie. Veľmi dobre znáša tuhé zimy, aj vysoké teploty počas letného obdobia. Vyžaduje dostatok vlahy v období klíčenia a nalievania zrna. Vyhovujú jej pôdy stredne ťažké až ťažké, vzhľadom na nenáročnosť na prostredie ju môžeme pestovať v zemiakarských, podhorských a horských výrobných oblastiach.
Agrotechnika
Špaldu do osevných postupov zaraďujeme po okopaninách, najmä zemiakoch. Výbornou predplodinou je repka olejná, bôb alebo ovos. Po leguminózach ju vzhľadom na možnosť poľahnutia nepestujeme, alebo len na živiny chudobnejších pôdach. Obilniny, najmä pšenica, nie sú vhodnými predplodinami kvôli riziku šírenia chorôb. Špalda nie je náročná na prípravu pôdy, dobre znáša aj hrudovité pozemky. Pozornosť venujeme osivovému lôžku, ktoré musí byť dostatočne utužené. Sejeme ju nevylúpanú v plevách. Hĺbka sejby závisí od druhu pôdy, zvyčajne býva 3-5 cm. Počas vegetácie býva napádaná rovnakými chorobami a škodcami ako pšenica siata, je však proti nim odolnejšia. Náročnosť začína až pri pozberovej úprave. Po zbere zostáva zrno obalené hrubými plevami. Na potravinárske účely je potrebné zrno od pliev oddeliť, pričom plevy tvoria 25 až 35 % hmotnosti. Plevy od zrna oddeľuje špeciálna lúpačka. V súčasnosti na Slovensku disponuje týmto zariadením len málo poľnohospodárskych podnikov. Absencia pozberovej technológie je príčinou, prečo sa väčšina produkcie vyváža do zahraničia.
Vplyv na ľudský organizmus
Na potravinárske účely zberáme špaldu v plnej zrelosti. Zrno pšenice obsahuje skoro všetky základné zložky dôležité pre ľudský organizmus. Vyznačuje sa vysokým obsahom bielkovín, až 16-17 %, čo je v porovnaní s pšenicou siatou o 3 až 4 % viac. Z pekárenského hľadiska je veľmi dôležitý obsah lepku. Pšenica špaldová dosahuje pri priaznivých klimatických a poveternostných podmienkach hodnoty lepku 35 až 45 %. Vzhľadom na skutočnosť, že zrno špaldy je ukryté v hrubých plevách, kontaminácia zrna cudzorodými látkami nie je taká vysoká ako u iných obilnín. Zo zdravotného hľadiska sa špalde pripisujú pozitívne účinky na stimuláciu imunitného systému, cení sa jej ľahká stráviteľnosť a vhodnosť pre liečenie niektorých alergií. Zaujímavý je obsah betakaroténu a thiokyanátu, ktoré pôsobia regeneračne na telové bunky a chránia organizmus pred infekciami.
Využitie
Svoje uplatnenie si našla v ekologickom systéme pestovania. Nízke výnosy sú kompenzované schopnosťou produkcie v extrémnych pestovateľských podmienkach, odolnosťou voči chorobám a škodcom, akoi malou potrebou živín. Pre pestovateľov je táto plodina veľmi lukratívnou komoditou. Zvyčajne však všetka produkcia putuje na vývoz do Nemecka, Maďarska, Českej republiky, ale aj do Poľska. Krajiny, ktorých ekologická produkcia je na vysokej úrovni, vyrábajú zo špaldy výhradne bio potraviny.
Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 18/2008
Nenáročná na prostredie
Na rozdiel od pšenice letnej, pšenica špaldová nie je taká náročná na pestovateľské prostredie. Veľmi dobre znáša tuhé zimy, aj vysoké teploty počas letného obdobia. Vyžaduje dostatok vlahy v období klíčenia a nalievania zrna. Vyhovujú jej pôdy stredne ťažké až ťažké, vzhľadom na nenáročnosť na prostredie ju môžeme pestovať v zemiakarských, podhorských a horských výrobných oblastiach.
Agrotechnika
Špaldu do osevných postupov zaraďujeme po okopaninách, najmä zemiakoch. Výbornou predplodinou je repka olejná, bôb alebo ovos. Po leguminózach ju vzhľadom na možnosť poľahnutia nepestujeme, alebo len na živiny chudobnejších pôdach. Obilniny, najmä pšenica, nie sú vhodnými predplodinami kvôli riziku šírenia chorôb. Špalda nie je náročná na prípravu pôdy, dobre znáša aj hrudovité pozemky. Pozornosť venujeme osivovému lôžku, ktoré musí byť dostatočne utužené. Sejeme ju nevylúpanú v plevách. Hĺbka sejby závisí od druhu pôdy, zvyčajne býva 3-5 cm. Počas vegetácie býva napádaná rovnakými chorobami a škodcami ako pšenica siata, je však proti nim odolnejšia. Náročnosť začína až pri pozberovej úprave. Po zbere zostáva zrno obalené hrubými plevami. Na potravinárske účely je potrebné zrno od pliev oddeliť, pričom plevy tvoria 25 až 35 % hmotnosti. Plevy od zrna oddeľuje špeciálna lúpačka. V súčasnosti na Slovensku disponuje týmto zariadením len málo poľnohospodárskych podnikov. Absencia pozberovej technológie je príčinou, prečo sa väčšina produkcie vyváža do zahraničia.
Vplyv na ľudský organizmus
Na potravinárske účely zberáme špaldu v plnej zrelosti. Zrno pšenice obsahuje skoro všetky základné zložky dôležité pre ľudský organizmus. Vyznačuje sa vysokým obsahom bielkovín, až 16-17 %, čo je v porovnaní s pšenicou siatou o 3 až 4 % viac. Z pekárenského hľadiska je veľmi dôležitý obsah lepku. Pšenica špaldová dosahuje pri priaznivých klimatických a poveternostných podmienkach hodnoty lepku 35 až 45 %. Vzhľadom na skutočnosť, že zrno špaldy je ukryté v hrubých plevách, kontaminácia zrna cudzorodými látkami nie je taká vysoká ako u iných obilnín. Zo zdravotného hľadiska sa špalde pripisujú pozitívne účinky na stimuláciu imunitného systému, cení sa jej ľahká stráviteľnosť a vhodnosť pre liečenie niektorých alergií. Zaujímavý je obsah betakaroténu a thiokyanátu, ktoré pôsobia regeneračne na telové bunky a chránia organizmus pred infekciami.
Využitie
Svoje uplatnenie si našla v ekologickom systéme pestovania. Nízke výnosy sú kompenzované schopnosťou produkcie v extrémnych pestovateľských podmienkach, odolnosťou voči chorobám a škodcom, akoi malou potrebou živín. Pre pestovateľov je táto plodina veľmi lukratívnou komoditou. Zvyčajne však všetka produkcia putuje na vývoz do Nemecka, Maďarska, Českej republiky, ale aj do Poľska. Krajiny, ktorých ekologická produkcia je na vysokej úrovni, vyrábajú zo špaldy výhradne bio potraviny.
Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 18/2008
Komentáre k článku:
Pridať komentár