Quo vadis, vitamíny z fólií?

Papriky ako vymaľované jasnými farbami z maliarovej palety. Jahody väčšie ako reďkovky. Paradajky a uhorky rôznych tvarov a veľkostí. Nech sa páči – ponúkajú obchodné reťazce po celý rok. Poznáme to prakticky všetci. Myslíme si, že vitamíny nás udržia zdravých, nakupujeme zeleninu a južné ovocie po kilách. Najmä, ak je tovar v akcii...
Ako sa mýlime?! Nevedel by som o tom, nebyť na návšteve v južnom Španielsku.
Už pohľad z lietadla, letiaceho nízko nad mohutným pohorím Sierra Nevada, nás uviedol do rozpakov. Čo znamenajú tie veľké biele plochy v údoliach, neskôr aj neďaleko mora, z ktorých sa oslepujúco odrážal lesk slnečných lúčov? Takmer trojhodinová cesta z Malagy do dedinky Laujar de Andarax nám dala prvé odpovede. Manželka na otázku nášho hostiteľa Justa Sancheza Marího:„Ako sa nám páči cesta?“ vtipne odvetila: „Máte tu nie jedno, ale dve moria. Vpravo krásne prirodzené, vľavo umelé, škaredé.“To druhé predstavovali hektáre, doslova tisíce hektárov fóliovníkov, ktoré sprevádzali celú našu takmer tristokilometrovú cestu. Dozrievali pod nimi tie umelo sfarbené papriky, veličizné jahody, paradajky, uhorky, banány – všetko bez prirodzenej chuti. A – sú vôbec zdravé?

Umelo dozrievajúca zelenina škodí
Do problému nás zasvätil človek, ktorý to všetko skúsil na vlastnej koži. Justo Sanchez Marí žil dlhé roky v prímorskom meste El Ejido. „Pracoval som na rodinnej farme. Zeleninu a ovocie sme pestovali v skleníkoch a fóliovníkoch. Mal som ešte len 30 rokov, keď som sa zrazu cítil vyčerpaný, nevládny. Lekárska prehliadka ukázala, že mám totálne otrávený organizmus. A čo horšie, päťročný syn Francisco dostal astmu. Vysvetlenie lekárov bolo kruto pravdivé. Bol to dôsledok dennodennej práce pod fóliovníkmi, kam som často brával aj syna. Kto to neskúsil, nevie si predstaviť tú klímu. Ak je vonku 30 stupňov, pod fóliami je 40–45, ak je vonku 40, čo tu v lete bežne býva, dnu sú galeje pri takmer 60-stupňových horúčavách. A k tomu prihnojovanie, vrátane farbív. Zdravie mi vypovedalo poslušnosť, keď ostatní rovesníci boli plní síl. Povedal som si: Dosť! A pobral som sa s rodinou hľadať zdravie a nový zmysel života do hôr.“
Laujar de Andarax je dedinka vzdialená od El Ejida necelých 70 km. Má bohatú históriu, ktorú začali písať Arabi, o čom svedčí nielen jej názov, ale aj rozvaliny bývalej pevnosti. Dedina je pomenovaná podľa riečky, ktorá vyviera pár stovák metrov povyše Sierra Nevady a po 60 kilometroch sa vlieva do mora v neďalekej Almeíre. Laujar de Andarax je vstupnou bránou do prírodnej rezervácie Sierra Nevada, ktorá sa rozkladá na 171 000 ha a v roku 1986 sa dostala na listinu chránených oblastí UNESCO. Pozitívne ovplyvňuje miestnu klímu, najmä vodou a vlahou. Keď zaprší, miestni ľudia nazývajú zem „koláčom“.Jej sfarbenie je očividne železité a prezrádza obsah minerálov. Vinohradom, mandľovníkom a olivovníkom sa darí, aj ovce a kozy, sem-tam kone či osly, si hovejú na pastvinách.

Bioprodukty majú zelenúJusto Sanchez Marí sem priviedol za zdravím manželku Marí, dcéry Marí Carmen, Stefaniu a syna Francisca. Možností na sebarealizáciu veľa nemal. Rozhodol sa pokračovať v rodinnej tradícii, lenže tentoraz pod holým nebom. Spolu s matkou Mariou Dolores, ktorú každý volá Lola, a bratom Antoniom založil ekologickú farmu. Prvú v dedine s vyše 2 000 obyvateľmi. „Chémiu som znenávidel natoľko, že aj keď viacerí známi a susedia pochybovali o zmysle nového projektu, trval som na svojom.“
Zobral si úver a kúpil 50 hektárov vinohradu. Keď sa mu začalo dariť, vypracoval projekt, ktorý by mu umožnil čerpať eurofondy. Postupne získal 250 ha. Už nielen vinohrad, ale i plantáže olivovníka, mandľovníka, kvetov, liečivých rastlín. Projekt čistej ekologickej farmy bez problémov dostal podporu z fondov Európskej únie. „Bez tejto podpory by som nedosiahol súčasný efekt. Kúpil som na poli starú usadlosť, aby som mohol byť v sezóne na farme s matkou a bratom 12 i viac hodín denne. Bez chemických postrekov musíte pracovať s vyšším nasadením. Pri výrobe vína, olivového oleja, hrozna a mandlí treba spĺňať veľmi prísne kritériá.“
Na farme El Cura bez obáv vítajú sporadické kontroly, ktoré overujú ekologickú čistotu prostredia a produktov. Certifikát ministerstva životného prostredia umožňuje označovať výrobky z El Cura značkou ekologického produktu a nepovoľuje žiadne fi nty. Keď som nadhodil otázku postrekov viniča proti plesniam a iným chorobám, ktoré sa bežne praktizujú vo vinárskom svete, Justo Sanchez Marí sa iba pousmial: „Našťastie, zem a prostredie Sierra Nevady rodia zdravé produkty aj bez cudzej pomoci. Postreky sa robia iba v strednej Európe.“

Farmár je aj režisérom
Musí byť dobrým odborníkom, aby si dokázal zrežírovať činnosť. Aj keď, ako tvrdí Justo Sanches Marí: „Je to síce drahšie, ale zato zdravšie. A to je argument, ktorý prevýši všetky ostatné. Všetko sa odohráva v harmónii s prírodnými zákonmi. Hoci ekologická osveta si ešte len prebojováva cestu do vedomia širších vrstiev obyvateľstva, čisté potraviny sú stále vyhľadávanejšie a patrí im budúcnosť,“ poznamenal majiteľ farmy.
Jeho zákazníkmi sú nielen známi z dediny, ale aj turisti, ktorým stačí odbočiť z cesty a po dvesto metroch sa ocitnú na farme. Zhruba tretinu výroby vyváža do Nemecka, Dánska a Holandska. „Pomáha nám každoročná účasť na potravinárskom veľtrhu v Norimbergu, ale aj návšteva turistov zo severu,“ konštatuje majiteľ farmy. Aj hotely a reštaurácie v turistickom raji južnej Andalúzie čoraz častejšie objednávajú ekologické vína a oleje pre narastajúcu kategóriu záujemcov. Navyše, nastal tu boom kupovania a budovania letných domov a usadlostí Nemcami, Angličanmi aj Škandinávcami. Vytvárajú si na vidieku vlastné komunity, v mestách dokonca vlastné sídliská s kompletnou infraštruktúrou – v obchodoch i školách sa hovorí ich rečou, v kinách premietajú filmy najmä domovskej produkcie. Severania majú peniaze a chcú žiť zdravo. Ekologické produkty im to umožnia a sú poruke.

Finalizácia drží ekonomiku
Pri aprílovom pobyte v rozkvitnutom El Cura nás prekvapila Justova dcéra Marí Carmen. Vyštudovaná novinárka, ktorá sa pre nedostatok miesta v médiách rekvalifikovala na učiteľku a tlmočníčku, vyrába kozmetické a lekárske krémy: „Zbieram v pohorí rôzne rastlinky, na farme pestujeme kvety a byliny. Všetko v súlade s prírodnými zákonmi, bez chémie.“ Svojej záľube venuje väčšinu voľného času. Prirodzene, predovšetkým v sezóne čerstvých bylín a kvetov. Vhodnejšie prostredie si sotva možno predstaviť. Pohorie Sierra Nevada je dostatočným fi ltrom rôznych splodín a škodlivín, priemysel tu nejestvuje a blízke more obohacuje vzduch i pôdu kyslíkom aj minerálmi. „Na výrobu krémov používam olivový a mandľový olej najvyššej kvality, výťažky z aloe vera, zo zdravej kôry citrónovníkov a pomarančovníkov, gaštanov, fíg a desiatok bylín. Ich vhodnú kombináciu a proporciu som si musela naštudovať a overiť praxou,“ zdôverila sa Marí Carmen. Babka Lola, ktorá práve miešala v hrnci zmes byliniek, je na vnučku pyšná: „Musím ju pochváliť. Mladí ľudia sa zväčša zaujímajú o iné veci, ale Marí Carmen rozšírila aktivity na rodinnej farme. Fandíme jej.“

Aj tradície patria k farmárčeniu
Ďalšou atrakciou, ktorá zaujme každého návštevníka farmy, je zbierka historických predmetov a pomôcok, ktoré sa využívali v poľnohospodárstve a vinohradníctve. Sú tu žľaby, výklenky, zvonce, pluhy, kladivá, mažiare, džbány, taniere, kosy, hrable, vidly, koše, mlynčeky, preše, kutáče, varešky a ďalšie veci, staré aj vyše sto rokov. A v inej miestnosti vyše storočné fotografie a novšie diplomy. Napríklad Andalúzska univerzita udelila Justovi Sanchezovi Marímu diplom ako expertovi na ekológiu poľnohospodárstva. Aj Andalúzska provincia ho ocenila za iniciatívy v tomto odvetví. Na jednej z poľnohospodárskych výstav mu prejavila uznanie aj ministerka životného prostredia, o čom svedčí autogram na spoločnej fotografii. Dokonca veľvyslanec z ďalekého Kazachstanu si pochvaľoval kvalitu ekologického vínka a objednal si ho do zásoby. „Žijeme iba raz a zdravie patrí k najvyšším hodnotám. Čo dokáže ekológia, vidím na svojej rodine. Po desiatich rokoch v Laujar de Andarax sa teším pevnému zdraviu a syn Francisco zabudol na astmu. S vierou v dobrú vec pestujem iba to, čo ľuďom prospieva, nie škodí. Mám tu vinič do 20 cm vysoký, starý 50 rokov, ten netreba spevňovať a rodí hrozno pre fajnové vínko. Mám aj vyšší, ale úrodu z neho zväčša skonzumujeme,“ vysvetľoval Justo Sanchez Marí pri prechádzke rozsiahlymi vinohradmi. V pivnici poklepával po starých i nových sudoch – španielskych, portugalských aj francúzskych. Na špeciálne odrody špeciálne sudy. A napokon, vo vinotéke mi predstavil svoje značky aj so zaujímavým komentárom: „Predstavte si, že som musel korigovať ešte aj technológiu výroby vína na prírodných zákonoch. Nemeckí klienti namietali, že je príliš silné. Vysvetlenie bolo jednoduché – Andalúzia má najviac slnečných hodín v roku a keď sme hrozno zbierali v zvyčajných termínoch, bolo nesmierne sladké. Po kvasení sa to prejavilo na alkoholických percentách. Aby som vyrobil víno klasických noriem, nechtiac začíname s oberaním hrozna tri týždne pred tradičným termínom. Pomáhali mi už aj brigádnici z Maďarska a Rumunska, ale nebol som s ich prácou spokojný.“
Milovníci vína sa opýtajú na rozdiel medzi ekologickým a tradičným vínom. „Treba ho ochutnať. Vinár vie, že chuť aj kvalita závisí od podnebia, zeme, technológie výroby. Naše víno má prírodnú a nefalšovanú chuť, lebo je bez chémie. Jedinou podmienkou je, že ho treba skonzumovať do piatich rokov, lebo bez prísad stráca po čase prirodzenú farbu,“ vysvetľuje andalúzsky vinár, pre ktorého najlepšou odmenou je pochvala všetkých, čo sa vedia dobre zabaviť pri jeho vínku. Je naň hrdý. Dokonca tak, že spoločnosť si uctí svojím vínom aj v drahej reštaurácii. V neďalekej Almeírii ukázal čašníkovi na jednu značku vo vínnom zozname. Na etikete sme potom čítali pôvod: Bodega Ecologica Cortijo El Cura. Stálo vyše 20 eur. „Aspoň vidíte, kto najviac zarába na víne,“ zasmial sa. „Ja svoje produkty predávam od štyroch do ôsmich eur.“
Spiatočná cesta autom a lietadlom nám opäť poskytla dve podobizne Andalúzie. Stovky hektárov fóliovníkov a tisíce kamiónov (jazdia tu sedem dní v týždni plných 24 hodín) nás vrátili do inej reality, než akú sme prežili v Sierra Nevade. Justo Sanchez Marí bol aktérom oboch. Zavčasu sa spamätal a spolu s rodinou spoznal pravú hodnotu zdravia i života. Zakaždým si na to spomeniem pri pohľade na ľudí, vyberajúcich si ovocie a zeleninu vo veľkoreťazcoch. Keby tak vedeli, čo nevedia...

Autor článku: Michal KRIŠKO
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 2/2008