Pripravení na prvé výzvy

Región plný kultúrnych a historických zaujímavostí, kraj vinárov a poľnohospodárov, ktorý sa na prístup Leader začal postupne chystať už pred rokom 2006. Mnohí členovia mikroregiónu Požitavie – Širočina sa pripravovali na riešenie spoločných problémov a mali skúsenosti s čerpaním eurofondov. Tento rok boli úspešní v prvej výzve Ministerstva pôdohospodárstva SR ako jedna z piatich miestnych akčných skupín Nitrianskeho samosprávneho kraja. Čaká sa už len na podpis zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, aby mohli implementovať svoju Integrovanú stratégiu. Mikroregión Požitavie – Širočina je vo východnej časti Nitrianskeho kraja. Tvorí ho 13 obcí z južnej časti okresu Zlaté Moravce, ktoré ležia pozdĺž vodných tokov Žitava a Širočina (Čaradice, Tekovské Nemce, Čierne Kľačany, Volkovce, Veľké Vozokany, Malé Vozokany, Nemčiňany, Červený Hrádok, Nevidzany, Choča, Tesárske Mlyňany, Vieska nad Žitavou, Slepčany) a dvoch obcí z okresu Nitra (Tajná a Nová Ves nad Žitavou). Celkom žije na tomto území 11 381 obyvateľov.

Známe Arborétum, neznámy Zungov
V rámci integrovanej stratégie sa chcú zamerať predovšetkým na obnovu obcí, budovanie verejnej zelene, parkov, cyklotrás, športovísk, ale aj na obnovu historických pamiatok, ktorých je región plný. „Chceli by sme vybudovať obce ako také, pretože tu nemáme až také silné turistické lákadlá, ako v iných regiónoch. To, čo máme, by sme chceli zveľaďovať nielen pre turistov, ale aj pre občanov. Najväčšou zaujímavosťou nášho regiónu je Arborétum Mlyňany, kde je viac ako 2 300 druhov cudzokrajných rastlín,“ hovorí manažérka občianskeho združenia pre rozvoj mikroregiónu Požitavie – Širočina Daniela Šutková. Arborétum založil v roku 1892 Dr. Štefan Ambrózy–Migazzi, a v roku 1951 ho vyhlásili za prírodnú rezerváciu. V súčasnosti je to pracovisko Slovenskej akadémie vied. Do Arboréta prišlo každoročne okolo 50-tisíc turistov, po kríze sa počty trochu znížili. Napriek tomu Daniela Šutková verí, že toto lákadlo by mohlo pomôcť aj v objavovaní iných pozoruhodností regiónu. Tými je nesporne niekoľko kaštieľov zo 17. a 18. storočia (Malé Vozokany, Tajná, Nová Ves nad Žitavou), turecký most z 15. storočia a pútnický areál obce Nová Ves nad Žitavou, pamätník víťaznej bitky uhorských vojsk nad Turkami (Veľké Vozokany), rodinné hrobky, rímskokatolícke kostoly (najstarší je z prvej polovice 13. storočia) a zaujímavosť, zatiaľ takpovediac neobjavená – technická pamiatka Zungov. „Je to jedinečný zavlažovací systém z roku 1911, ktorý postavila ostrihomská kapitula. Zatiaľ je dosť schátraný, i keď sa už niečo podarilo zrekonštruovať. Chceli by sme sa zamerať aspoň na zeleň v okolí, a potom uvidíme, čo sa podarí, podľa toho, koľko finančných prostriedkov naakumulujeme,“ dodáva Daniela Šutková a jedinečnosť tohto regiónu vidí aj v archeologických náleziskách z neolitu, paleolitu a neskorej doby kamennej a bronzovej.

Prvé výzvy
V rámci prvých výziev (opatrenie Základné služby pre hospodárstvo a obyvateľov vidieka) majú v tomto mikroregióne naplánovaných 10 projektov vo výške 972 189 eur. Rekonštruovať by mali rekreačné zóny, modernizovať chcú športoviská, tržnice, autobusové zastávky, ale aj objekty spoločenského významu (napríklad amfiteátre), vrátane ich okolia. Problémom však naďalej zostáva nepodpísaná zmluva s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. „Na prvé výzvy chceme byť pripravení, pretože po podpise zmluvy máme povinnosť do dvadsiatich dní vyhlásiť výzvu. Ľudia už začínajú byť mierne skeptickí, pretože sa proces vyhlasovania výziev ešte nezačal,“ hovorí manažérka mikroregiónu, podľa ktorej sa starostovia jednotlivých obcí na prvé výzvy už pripravujú, robia na samotných projektoch a dokumentáciách. Starosta Viesky nad Žitavou Štefan Mladý plánuje v rámci prvej výzvy riešiť výstavbu ihriska, ktoré by malo slúžiť všetkým vekovým kategóriám občanov. „Z Leadera by sme chceli požiadať o financie na výstavbu ihriska, ale uvidíme, čo si budeme môcť za prípadné financie dovoliť. Najmä by sme ho chceli ohradiť a vybudovať tam aj iné zariadenia. Máme napríklad dosť dobre fungujúci dobrovoľný hasičský zbor, ktorý potrebuje cvičiť a súťažiť,“ hovorí starosta, ktorý plánuje vybudovať aj tenisový kurt. V obci by toho chceli ešte podstatne viac, uvidia, čo im dovolia financie. Pre požiarnikov by chceli obnoviť aj požiarnu zbrojnicu a pre dobre fungujúce občianske združenie motorkárov by radi dobudovali motokrosovú trať. Štefan Mladý verí, že aj vďaka Arborétu Mlyňany bude môcť obec so 460 obyvateľmi viac profitovať. V rámci prvej výzvy majú v Tesárskych Mlyňanoch naplánovanú základnú opravu budovy bývalého kostolíka, na čo by im malo stačiť 108-tisíc eur. Na vnútorné riešenie stavby prispeje obec, ale budú sa musieť hľadať aj ďalšie zdroje. „Rekonštruujeme aj ihrisko pri škole, chceme vybudovať multifunkčné ihriská, šatne, kabíny a sprístupniť ich nielen obyvateľom, ale aj širokej verejnosti,“ plánuje starosta Tesárskych Mlynian Ľubomír Benc.

Netají sa tým, že majú veľké plány, pretože: „Chceme byť vo všetkom prví.“ Zatiaľ sa im to podarilo minimálne v poskytnutí internetu pre občanov zdarma a projektu, počas ktorého posielali občanom novinky o obci prostredníctvom krátkych textových správ. „Budeme mať aj prvú slnečnú elektráreň na Slovensku. Obyvatelia síce nebudú mať lacnejšiu elektrinu, ale obec získa finančné prostriedky – približne 16 500 eur ročne, ktoré môže použiť na zveľaďovanie školstva, kultúry, zdravotníctva...“ dodáva Ľubomír Benc. Tesárske Mlyňany patria zároveň medzi najstaršie obce v okrese Zlaté Moravce, žije tu 1 700 „dobrých občanov“. Na budúci rok oslávia 50. výročie od spojenia dvoch samostatných obcí a starosta spresňuje, že urobí „sčítanie ľudu“, aby každý vedel, odkiaľ presne pochádza a eliminovali sa „žabomyšie vojny“. „Na druhej strane, rivalita medzi týmito obcami nás vždy hnala dopredu,“ hodnotí starosta.

Vyše 44 záujmovo- spoločenských organizácií
Nitriansky samosprávny kraj (VÚC) pomohol pri tvorbe nielen tomuto mikroregiónu, ale aj ďalším 15 v rámci kraja. „Dodali nám odborníkov, pomáhala nám Jela Tvrdoňová a Barbora Gerháthová, usmerňovali nás odborne. Pomáhali sme pri zbere informácií a potom sme spolupracovali na stratégii,“ hovorí Daniela Šutková o začiatkoch prác na Integrovanej stratégii. VÚC úspešným miestnym akčným skupinám (MAS) pomáha aj naďalej. Každej vyčlenila na každý rok projektu 8 298 eur. „Tieto peniaze by sme chceli dať do obnovy obcí, ale s VÚC chceme riešiť aj spoločný projekt spolupráce,“ upresňuje manažérka a zdôrazňuje, že práve ich MAS má naplánované viaceré projekty spolupráce, na ktoré chcú čerpať prostriedky aj z verejných zdrojov Programu obnovy vidieka vo výške 61 726 eur. V období implementácie chcú realizovať aj projekty nadnárodnej spolupráce, zatiaľ majú podpísanú dohodu o spolupráci s MAS Haná z Českej republiky a Občianskym združením Termál. Do výzvy pre projekty spolupráce sa chcú zapojiť v budúcom roku.

„Na tvorbe našej integrovanej stratégie sa podieľalo aj veľa záujmovo- spoločenských organizácií, športových klubov, speváckych a divadelných súborov, klubov mládeže... Radi by sme im pomohli aj v ich činnosti. Odborne im budeme pomáhať pri písaní projektov, zisťujeme sieť donorov, ktorá vyhlasuje výzvy, aby sa mohli do nich zapojiť,“ vysvetľuje stratégiu MAS Daniela Šutková. Zamerať sa chcú nielen na vzdelávanie a informovanie neziskoviek, ale aj podnikateľských subjektov, verejnej správy a obyvateľov. Už niekoľko rokov v mikroregióne vychádza napríklad časopis Požitavie Širočina, ktorý dostáva každá domácnosť. Manažérka mikroregiónu si ho pochvaľuje, pretože podľa nej motivuje občanov k ďalšej práci na rozvoji svojich obcí. Mikroregión si napríklad ešte pred prístupom Leader založil vlastnú turisticko- informačnú kanceláriu a už tretí rok tu pripravujú podujatie Ochutnávka vín, kde sa prezentujú malovýrobcovia a miestni podnikatelia. Na podnikateľskú verejnosť budú orientované aj budúcoročné výzvy. „Máme tu poľnohospodárov, buď ako fyzické alebo právnické osoby. Svoje služby chcú diverzifikovať a orientovať sa aj na cestovný ruch. Chceli by budovať ubytovacie kapacity,“ vysvetľuje Daniela Šutková. Všetky aktivity mikroregiónu by zároveň mali prispieť k budovaniu aspoň zopár pracovných miest. „Bude to v porovnaní s priemyselnými parkmi vo Vrábľoch a Zlatých Moravciach, kde pracuje väčšina obyvateľov z mikroregiónu, mizivé percento, ale môžu pomôcť v rozvoji tohto územia,“ uzatvára manažérka mikroregiónu.

Autor článku: Bela Lisáková
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 48/2009