Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 29. 3. 2024, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Prestaňme sa hádať o lesoch

AgroserverLesníctvo
Prestaňme sa hádať o lesoch
Starí horári vedeli, že nie je dôležité, či sa staráte o niekoľko stromov, alebo o tisíc hektárov lesa. Dôležité je, aby ste les chápali ako mechanizmus plný života a zároveň zabezpečujúci život. Po prírodnej katastrofe v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách sa však na dlhé obdobie stal les predmetom boja ideí a ich nositeľov. V Správe o stave slovenskej spoločnosti za rok 2007 Inštitút pre verejné otázky uvádza: „Necitlivá ťažba dreva v národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina na území Tatranského národného parku (TANAP-u) vyvolala najmasovejší odpor ochranárskej i širšej verejnosti od roku 1990. Stoosem slovenských vedcov zároveň vyjadrilo svoje znepokojenie nad tým, ako sa u nás chápe ochrana týchto i ďalších národných prírodných rezervácií.“ Správa neuvádza konkrétne, o ktorých vedcov a o ktoré ochranárske organizácie, prípadne „ako širšiu“ verejnosť išlo.

Čo bolo porušené?
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) nezistila porušenie zákona Štátnymi lesmi Tatranského národného parku (ŠL TANAP) pri spracovaní kalamity v Národných prírodných rezerváciách Tichá dolina a Kôprová dolina. „Dúfali sme, že výsledok vyšetrovania bude taký, ako bol uvedený v zázname, ale nemáme žiadnu radosť z celej kauzy, pretože v konečnom dôsledku prehrala príroda,“ reagoval na zistenie SIŽP riaditeľ ŠL TANAP Peter Líška. Lesníci to zdôvodňujú tým, že z nespracovanej kalamity vyletel lykožrút do živých lesných porastov, kde začína spôsobovať obrovské škody na životnom prostredí. Lesníci z TANAP-u sa nepripravovali na nijaké opatrenia v postihnutých dolinách bez konzultácií s odbornou verejnosťou. „Všetko závisí od opatrení, ktoré navrhnú odborné organizácie ochrany prírody a lesníctva,“ vysvetľuje Peter Líška.

Spúšťa sa lavína
Lesníci majú nárok uplatniť si náhradu za škody vzniknuté blokovaním obranných opatrení. Vyčíslili ich na 1,8 mil. korún. Škody na životnom prostredí sa len odhadujú – na miliardy korún. Členská organizácia siete EKOFÓRUM, Lesoochranárske zoskupenie VLK (LZ VLK), oznámilo právne kroky proti ministerstvu životného prostredia. Aj v podobe trestného oznámenia v súvislosti s postupom ministra Izáka, ktorý podľa LZ VLK nedodržal zákonné lehoty a nepodpísal dôležité rozhodnutie týkajúce sa ťažby dreva v rezerváciách Tichá a Kôprová dolina, čím sa minister mal podľa LZ VLK dopustiť marenia úlohy verejného činiteľa. Ministrov hovorca Peter Višváder zareagoval tým, že oznámil prípravu žaloby proti LZ VLK pre poškodzovanie ministrovho dobrého mena.

Všetky podania za porušenie zákona boli neopodstatnené
Viac ako tri roky trvajúce správne konania, začaté na základe podnetov Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk a niektorých ďalších mimovládnych ochranárskych organizácií, týkajúce sa porušovania ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny zo strany štátnych lesov TANAP-u pri spracúvaní veternej kalamity, sú ukončené. Opodstatnenosť podaní Slovenská inšpekcia životného prostredia nepotvrdila ani v jednom prípade. Rovnako pre neopodstatnenosť zastavili aj 27 trestných oznámení, podaných v priebehu spracovania veternej kalamity na Štátne lesy TANAP-u zo strany už spomenutých mimovládnych ochranárskych organizácií a jednotlivcov. „Mrzí nás, že namiesto prác v kalamitnom území sme veľkú pozornosť museli venovať predmetným konaniam. Celá, viac ako trojročná agenda, nás stála vyše štyroch miliónov korún. Za túto sumu sme mohli v kalamitnom území vysadiť približne 250 000 sadeníc rôznych druhov drevín na takmer 100 hektároch vetrom či lykožrútom poškodeného územia,“ konštatuje Marián Šturcel, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u.
Vyššie spomenuté mimovládne ochranárske organizácie podali na Slovenskú inšpekciu životného prostredia (SIŽP) v súvislosti so spracovaním veternej kalamity v území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAP-u v priebehu troch rokov podania, týkajúce sa porušenia zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a poškodenia prírodného prostredia v 42 lokalitách kalamitného územia národného parku. SIŽP, ani orgány činné v trestnom konaní nezistili porušenie ustanovení citovaného zákona ani v jednom prípade.

Začarovaný kruh
Politici robia politiku. Za to sú platení štátom. Ochranári z mimovládnych organizácií (MVO) zas „robia ochranu“. Aj oni sú za to platení, hoci, treba priznať, že len niektorí. Lenže ochranári cez ovplyvňujú politikov, to sa prenáša do veľkej politiky a tá robí ovplyvnená tak či onak – chyby, kvôli ktorým ochranári politikov ovplyvňujú viac. Vycúvať sa z toho Iba ak rozumným dialógom. Ten zas považuje za nezaujímavý väčšina médií. „Nosí sa“ totiž konfrontácia. Boj. Nezmieriteľnosť. Konflikt. Toho je však akosi stále nedostatok. „Žiada sa ho“ viac. Snahy MVO o ochranu lesov sa tak premietajú až do prehnane opatrných či dokonca škodlivých rozhodnutí politikov. V našom prípade škodlivých lesu a lesom na Slovensku. Už aj samo ministerstvo pôdohospodárstva (MP) v minulosti chcelo v novom zákone významne obmedziť využívanie holorubov už len na niektoré typy lesov. Avšak poslanci, ktorých ovplyvnili bez dialógu, len mediálnymi odkazmi MVO, ich zakázali úplne. Výsledkom je prekvapenie samotných ekológov nad skutočnosťou, že plošné výruby sa nemôžu využívať ani v borovicových porastoch na piesčitých pôdach rovinatého Záhoria ani v topoľových, vŕbových, agátových a dokonca ani v porastoch energetických drevín.

Nespochybniteľný dôsledok
Presne takto sa začal riešiť problém už spomínanej katastrofy lesa v Tichej a Kôprovej doline. Lesníci mali snahu riešiť ho na základe ich poznania a ich možností. Ochranári zas mali snahu tieto lesnícke snahy zablokovať. Mediálny svet v tom videl konflikt, a tak na politikov útočili mladíci a dievčiny, ležiace pred „elkátéčkami“ a inou pohyblivou lesnou technikou. Boj sa preniesol do parlamentu, do straníckych centrál a dodnes je tu a tam „vhodne priživený“ nedostatkom iných konfliktných tém. Iba ten les v Tichej, ten je akosi „bokom“. Už nie je dôležitý. Bojuje sa inde, inak a o iné pravdy. Slovensko sa doteraz vlastne o lesoch – priznajme si – len háda. Každý im chce najlepšie a každý zároveň tvrdí, že jedine on to vie najlepšie.

Jar 2008
V lesných porastoch Národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina a Národnej prírodnej rezervácie Kôprová dolina, v ktorých v apríli minulého roku zelení aktivisti blokovali spracovateľské práce, zničil lykožrút v priebehu jedného roka takmer 56 000 zelených stromov. „Pri optimistickom odhade môžeme už dnes rátať s tým, že v tomto roku lykožrút zničí len v tomto území ďalších 250 000 zelených stromov. Vlaňajšiu blokádu spracovateľských prác niektorými zelenými aktivistami, zastavenie prác a napokon i zdĺhavé rozhodovanie Európskej komisie považujeme za čierny deň pre tunajšie lesy a najmä génové základne lesných drevín,“ hovorí Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.

Čo hovorí zákon o lesoch
Spracovať kalamitu vyplýva Štátnym lesom TANAP-u ako správcovi majetku štátu na území Tatranského národného parku zo zákona o lesoch. Vzhľadom na ustanovenie paragrafu 28 citovaného zákona sú povinní tak urobiť aj v 5. stupni ochrany prírody, avšak len na základe výnimky udelenej orgánom štátnej správy ochrany prírody. „To je dôvod, prečo Štátne lesy TANAP-u žiadajú o spracovanie kalamity aj v území s najvyšším stupňom ochrany. A to bez ohľadu na skutočnosť, či územie bude, alebo nebude zaradené do budúcej bezzásahovej A zóny. Závisí od rozhodnutia krajského úradu životného prostredia, či výnimku udelí a či sa kalamita v predmetnom území spracuje,“ vysvetľoval v apríli 2008 Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.

Vraj ide o „kšeft“
Mimoriadne nie je nič na skutočnosti, že Štátne lesy TANAP-u ešte pred udelením výnimiek oslovili firmy na spracovanie kalamitného dreva. „V zmysle ustanovení obchodného zákonníka sme uverejnili na našej internetovej stránke výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmlúv. K ich podpisu pristúpime až po rozhodnutí krajského úradu životného prostredia. Do podpisu zmluvy je drevo na pni majetkom štátu,“ zdôrazňuje Peter Líška. Spracovanie lykožrútovej kalamity v oblasti Tichej a Kôprovej doliny je závislé od rozhodnutia Európskej komisie. Protesty zo Slovenska totiž oficiálne „dostal“ aj Brusel a má teda čo povedať do celého sporu.

Hromadná pripomienka
„Správa o zdravotnom stave lesov (ďalej len „Správa“) je celkovo veľmi tendenčná a zavádzajúca. Správa vyvoláva dojem katastrofálneho zdravotného stavu smrekových porastov a na to používa zavádzajúcim spôsobom dáta vytrhnuté z kontextu – napríklad udáva 4 000 ha napadnutých smrečín v TANAP-e, čo implikuje viac ako 1 mil. m3 kalamitného dreva. Podľa toho istého materiálu je ale na území v pôsobnosti Štátnych lesov TANAPu 152-tis. m3 kalamitného dreva. Na inom mieste Správa udáva, že klesá podiel hospodárskych lesov a rastie podiel lesov ochranných a osobitného určenia, čím sa posilňujú ekologické a spoločenské funkcie lesov na úkor produkčných funkcií lesov. Z grafu v Správe však vyplýva, že od roku 2000 do roku 2006 výmera hospodárskych lesov stúpla, výmera lesov osobitného určenia naopak klesla a celková ťažba od roku 2001 radikálne stúpa. V Správe sa neudávajú zdroje údajov ani v nej nie je uvedený autorský kolektív.“ To je len výňatok z hromadnej pripomienky, ktorú lesoochranári z VLK-a zaslali MP k Správe o zdravotnom stave lesov na Slovensku.

Pripomienka bez úspechu
Ministerstvo pôdohospodárstva na svojich internetových stránkach podrobne informuje, aké malo dôvody odmietnuť vyššie uvedenú hromadnú pripomienku. Od neúčasti zástupcov verejnosti na rokovaniach až po iné dôvody. Napokon, tu je citát zo spomínaného zdôvodnenia: „Zohľadňujúc stav smrečín na Slovensku a nevyhnutnosť realizácie opatrení smerujúcich k ich stabilizácii, nie je možné súhlasiť s požiadavkou mimovládnych organizácií a tým odkladať riešenie vzniknutej situácie.“

O výsadbe sa vie málo
Dobré poveternostné podmienky, bohaté na dažďové zrážky, priaznivo ovplyvnili tohtoročnú jarnú výsadbu drevín. V kalamitnom území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAP-u tak počas ostatných aprílových týždňov pribudlo viac ako pol milióna sadeníc ihličnatých a listnatých drevín. „Z ihličnatých drevín mali v umelej obnove najväčšie zastúpenie smrekovec a borovica, potom jedľa a limba. Smrek sa vysádza len ojedinele, pretože sa dostatočne obnovuje v rámci prirodzenej obnovy, ktorej nechávame dostatočný priestor. Predpokladáme, že tohto roku obnovíme umelo asi 350 hektárov plôch a prirodzené zmladenie prijmeme na ploche približne 55 hektárov. Celkové náklady na obnovu lesa v tomto roku dosiahnu takmer 31 miliónov korún,“ informoval Ján Marhefk a z Odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u.

Teória nastolenia poriadku
Poslanec Európskeho parlamentu Peter Baco na nateraz poslednej a najväčšej reprezentatívnej akcii, zameranej na tému lesy na Slovensku – ako ďalej v auguste 2007, okrem iného povedal: „Lesnícka politika podčiarkuje potrebu zlepšenia koordinácie, komunikácie a spolupráce vo všetkých oblastiach relevantných pre sektor lesného hospodárstva.“ Tá posledná veta naozaj nepotrebuje komentár. Najmä, ak si spomenieme, ako koordinovane, komunikatívne a spoločne sme na Slovensku (vy)riešili „Tichú a Kôprovú“. Ako vo vzťahu k životnému prostrediu čo najcitlivejšie odstrániť následky prírodnej katastrofy. Ale vráťme sa z našich „malých“ slovenských pomerov ešte na chvíľu do veľkej Európy.

Takmer neznáme dokumenty
Akčný plán EÚ pre lesy uzrel svetlo kancelárií v roku 2006. Jeho všeobecným cieľom je podporovať a zlepšovať trvalo udržateľnú správu lesov a ich polyfunkčnú úlohu. Účelom akčného plánu je tiež prispieť k dosiahnutiu cieľov obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť a Göteborskej agendy pre trvalo udržateľný rozvoj. Ak ho nepoznáme, máme čas aspoň si ho naštudovať. Akčný plán je totiž koncipovaný na obdobie až do roku 2011.

Zaujímavá perspektíva
Európska komisia začína venovať veľkú pozornosť prognostickým prácam v pôdohospodárstve. Vypracovala napr. štúdiu: „Scenár – Variantná štúdia o pôdohospodárstve a vidieckom svete“, ktorá sa dotýka aj lesníctva. Identifikujú sa tu budúce tendencie a hnacie sily, ktoré budú tvoriť rámec európskej pôdohospodárskej a vidieckej ekonomiky v časovom horizonte 2020. Zo záverov tejto štúdie možno uviesť, že v období rokov 2000 – 2020 pokrytie lesom v členských štátoch EÚ vzrastie o 1 %, ostatnou prirodzenou vegetáciou o 2 %. Ďalej, že vo väčšine oblastí, v ktorých klesá využitie poľnohospodárskej pôdy, porastie význam lesného hospodárstva.

Výlet do Nemecka
Za zmenu súčasného trendu pri ochrane biologických druhov sa v Bonne v prejave na medzinárodnej konferencii OSN o biodiverzite vyslovila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podľa jej slov by mali k tomu prispieť finančnými prostriedkami aj bohaté priemyselné štáty planéty. Kancelárka prisľúbila, že spolková vláda uvoľní do roku 2012 na ochranu lesov a druhov navyše pol miliardy eur (vyše 15,3 miliardy Sk). Od roku 2013 by Nemecko chcelo svoj príspevok poukazovať s ročnou periodicitou. „Musíme dať najavo, že chceme dlhodobo zachovať bohatstvo Zeme, životnú základňu ľudstva,“ vyhlásila Angela Merkelová a dodala, že cieľ si vyžaduje dlhodobé dohody medzi subjektami hospodárstva, vedy, politiky a obyvateľstva. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso sa v Bonne napriek kritike ochranárov vyslovil za biopalivá ako prostriedok v boji proti klimatickým zmenám. Ani on však nezabudol poukázať na znepokojujúci rozsah strát biologickej pestrosti. „Nadišiel čas, aby sme vynakladali v tejto oblasti mnohonásobne viac úsilia,“ podčiarkol. Neuviedol však – podľa agentúry DPA – žiadne konkrétne údaje o finančnom príspevku EÚ.

Ochranárstvo je politika
„Rozhovory viaznu na všetkých dôležitých bodoch, o každú čiarku je hádka, ako keby išlo o život a smrť,“ vyjadril sa na margo konferencie v Bonne Joerg Roos zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Nemecko i členské krajiny EÚ, teda aj Slovensko, by mali súhlasiť s ďalšími finančnými výdavkami na chránené územia. Svetové spoločenstvo investuje v súčasnosti do chránených území zhruba 3,8-6,3 miliardy eur (116,7 – 193,48 miliardy Sk), potrebných je však 20 – 30 miliárd eur (620,2 – 930,82 miliardy Sk).

S Greenpeace za jeden stôl?
Podľa názoru Martina Kaisera z organizácie Greenpeace, ktorý bol koordinátorom konferencie, to ministri životného prostredia sami nezvládnu. Treba vraj rokovať s hlavami štátov a predsedami vlád. Nuž, práve pre túto organizáciu je výzva na rokovanie novým prvkom. Pamätáme sa na „tiché“ protesty v Tichej doline a na odmietanie dialógu. Nie je však ambíciou tohto článku posudzovať, z ktorej strany došlo k odmietnutiu takého dialógu v našom prípade. „Pôvodné lesy na celom svete predstavujú obrovské prírodné bohatstvo Zeme. Napriek tomu, že ekosystém našej planéty je od nich závislý, až 80 percent všetkých pralesov je nenávratne stratených. Priemyselná činnosť, nekontrolovaná ťažba dreva a klčovanie za účelom využívania pôdy na poľnohospodársku činnosť ničia nielen unikátny rastlinný svet, ale aj množstvo živočíšnych druhov, ktoré strácajú svoje životné prostredie. Väčšina z týchto aktivít sa pritom vykonáva ilegálne.“ Nástrojom na riešenie nelegálnej ťažby dreva a presadzovanie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je certifikácia obhospodarovania lesov. Forest Stewardship Council (FSC) podporuje a presadzuje environmentálne vhodné, sociálne prínosné a ekonomicky životaschopné obhospodarovanie lesov. Certifikát FSC pre spotrebiteľa zaručuje, že drevo použité vo výrobku nepochádza z nelegálnej ťažby, ale z lesov, ktoré boli dobre a zodpovedne obhospodarované. „Práve sledovaním environmentálnej politiky výrobcov či predajcov a zodpovedným nákupom je spotrebiteľ schopný ovplyvniť to, či jeden z najväčších pokladov sveta zmizne z povrchu tejto Zeme, alebo nie. Je len na nás a našom svedomí ako sa zachováme,“ naznačuje Lucia Szabová z Greenpeace.

Sila prírody určuje tempo
Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) zotrváva v snahách naďalej zvyšovať podiel prirodzeného obnovenia lesa v porovnaní s umelým zalesnením. Malo by sa dokonca zvýšiť tempo tohto trendu. Kým v minulosti bol podiel prirodzenej obnovy zalesnenia asi na úrovni 35 percent, podľa rezortu pôdohospodárstva je želateľný pomer až 60 percent z celkovej obnovy lesa. MP je dlhodobo za „uvoľnenie naliehavých ťažieb. Sú veľmi dôležité pre zdravý vývoj porastu“. Po veľkých kalamitách sa obvykle na zdravých lesoch zanedbalo preriedenie veľmi hustých mladých porastov a aj neskoro vyťažené dospelé stromy poškodili vývoj porastu pod nimi. Ťažko lesu povedať: „no tak teraz nebudeš rásť, lebo mne za kopcom padla kalamita a budem mať plný plán“.

Podfinancované lesníctvo
Lesníctvo je v rámci ochrany prírody postavené na jednu úroveň s farmármi a činnosťami, ktoré majú podnikateľský charakter. Niektoré lesnícke subjekty nemajú dostatok zdrojov na verejnoprospešné činnosti. Žiadateľ musí mať najprv zdroje k dispozícii a až po uhradení faktúr ich môže Pôdohospodárska platobná agentúra spätne refundovať. Les nie je len zdrojom dreva. Prináša aj hodnoty, ktoré sa len ťažko dajú vyjadriť pomocou presných čísel. Les sa pestuje niekoľko desiatok rokov a úžitok z lesa nemusí mať vlastník bezprostredne žiaden. Spoločnosť však les potrebuje. Aj ten, ktorý neprináša bezprostredne ekonomické úžitky, ale ekologické a iné určite.

Autor článku: Ivan BROŽÍK
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 8/2008




Komentáre k článku:

Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárMagda 12-09-2020 21:54:58:
Boj o Tokaj nemá konca kraja!
KomentárIrena 10-05-2020 05:49:12:
Cibuľa ŠALOTKA
KomentárAnonym 17-04-2020 18:24:09:
Ministerstvo vydáva mimoriadny zákaz zakladania ohňov v lesoch
KomentárPOZICKU (olgaelena0001@gmail.com 31-03-2020 17:15:27:
Hospodársky výbor o nákupoch cukru a pšenice hmotnými rezervami nehovoril
KomentárCOVID19 (olgaelena0001@gmail.com 31-03-2020 17:14:07:
SR má najlepšie rozpracovaný systém bezpečnosti potravín v EÚ
KomentárCOVID19 slovaquie 31-03-2020 17:13:26:
Farmárske trhy zaplnia námestie slovenskými výrobkami každý utorok
KomentárLOAN OFFER TODAY 11-03-2020 17:56:04:
Egypt dúfa, že Rusko splní dohodnuté kontrakty na dodávky pšenice
KomentárLOAN OFFER TODAY 11-03-2020 17:56:00:
MOST-HÍD vyjadruje rozčarovanie nad snahou vlády ochraňovať spotrebiteľov
Komentáranonym 03-03-2020 11:04:18:
Chmeľ je náročný na pestovanie
KomentárMr Arnoid Weman 11-02-2020 21:38:50:
Egyptské firmy sa vo zvýšenej miere zaujímajú o dovoz pšenice z Francúzska
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice