Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 18. 9. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Prečo je slovenského ovocia málo?

AgroserverPotraviny
Prečo je slovenského ovocia málo?
Bez urážky, poznám veľa ľudí, ktorí nerozoznajú plemená hovädzieho dobytka, alebo aký je rozdiel medzi pestovaním kukurice na siláž a na zrno. No nepoznám nikoho, kto by nerozoznal hrušku od marhule. Takto silno sme spätí s ovocinárstvom. Už od útleho detstva, keď nás naše mamky učili rozprávať, nám vravievali: „Toto je jabĺčko a toto je hruštička. Takto zas vyzerá jahôdka a takto ríbezľa,“ a nezabudli podotknúť, koľko vitamínov obsahuje ovocie, a preto ho musíme jesť. Táto tradícia sa po stáročia opakuje. Pri súčasnom veľmi biednom postavení ovocinárstva na Slovensku sa mi núka otázka: Nebudú sa raz moje vnúčence učiť druhy ovocia len z obrázkov, pomôže im červené jabĺčko alebo oranžová marhuľa spoznávať farby?

Súčasný stav
Podľa národnej stratégie SR o stave ovocinárstva, situácia v sektore ovocia nie je dobrá. Produkcia ovocia sa javí ako nekonkurencieschopná, vrátane nedostatočného prieniku na zahraničné a domáce trhy. V stratégii sa ďalej uvádza, že plocha produkčných sadov v roku 2007 klesla v porovnaní s rokom 2002 približne o 10,7 % na 6 011 ha. Výmera ovocných sadov jabloní bola 3 244 ha, čo bolo 53,9 % z plochy produkčných ovocných sadov. Jablká tvoria 82,8 % z úrody ovocia produkčných sadov, čo je v priemere 30 000 ton. V roku 2007 bola produkcia len 17 724 t, z dôvodu neskorých májových mrazov, ktoré zničili v niektorých oblastiach až 100 % nasadených plodov. Broskyne pestujú na výmere 718 ha (12,1% plochy ovocných sadov) produkcia predstavuje 1142 t, čo je 6,6 % z produkcie ovocia. Podiel 12,0 % plochy sadov a necelé percento produkcie ovocných sadoch tvoria ríbezle. Obidva ukazovatele, plocha i produkcia v hodnotenom období klesali. V roku 2007 v porovnaní s rokom 2002 je pokles plochy o 10,6 % na 655 ha a produkcie o 38,7 % na 176 stratégie.

Dotačná politika
V národnej stratégii sa uvádza, že sektor ovocia a zeleniny bol ako jeden z posledných sektorov zahrnutý do nariadenia Rady o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o vytvorení osobitných ustanovení pre určité poľnohospodárske výrobky v priebehu roka 2008. Reformou v sektore ovocia a zeleniny sa vytvorili možnosti zvýšeného financovania z fondov EÚ pre pestovateľov, združených v spoločných organizáciách pre odbyt. Na Slovensku sú zaregistrované dve, a to BONUM a SK FRUIT. Správa Súčasný stav registrovaných ovocných sadov v SR, ktorú vydal Ústredný kontrolný a skúšobný ústav pôdohospodárstva vo Veľkých Ripňanoch, poukazuje na zvýšenie počtu zaregistrovaných subjektov v priebehu roka 2008. Celkový počet poľnohospodárov evidovaných v registri ÚKSÚP k 31. máju 2008 je 571, čo predstavuje nárast o 17 nových záujemcov o pestovanie ovocia. Celková výmera predstavuje však zníženie o 461,13 ha na 9 603,65 ha.

Ovocinári nevykazujú úrody
Samuel Michálek, hlavný radca z odboru Registra sadov a chmeľníc ÚKSÚP Veľké Ripňany, bližšie spresňuje súčasný stav ovocinárstva na Slovensku. „V rokoch 1995 a 1996 bola veľká eufória ohľadom zakladania nových ovocných sadov,“ hovorí Samuel Michálek o prelomových rokoch, ktoré boli dotačnou politikou štátu nastavené v prospech ovocinárstva. Tieto sady by mali byť práve v tomto období v plnej produkcii, dávať vysoké úrody voňavého ovocia. No nie je to tak. „S poľutovaním musím konštatovať, že keď teraz ideme na kontrolu do niektorých z týchto sadov, situácia je zlá. Nachádzame množstvo vypadnutých stromčekov, nezvládnutú agrotechniku, zanedbané rezy ovocných stromov a mnoho ďalších nedostatkov. Do tejto kategórie však nepatria všetci ovocinári. Pri verifikácii v teréne vidíme tiež ovocné sady, ktoré sú z hľadiska agrotechniky na veľmi vysokej technologickej úrovni. Patria k špičkovým a dosahujú vysokú kvalitu produkcie,“ hodnotí súčasný stav ovocných sadov. Nemusíme byť odborníkmi, aby sme pochopili, že niektoré sady neboli založené za účelom dlhodobej produkcie ovocia. „Táto skutočnosť sa nedá zovšeobecniť. No podstatným nedostatkom v sektore ovocinárstva je to, že ovocinári nemusia vykazovať výšku dosiahnutých úrod. V tomto vidím aj príčinu, prečo dotácie neboli účelne využité. Podpora rozvoja ovocinárstva na Slovensku bude vtedy, keď dotácie budú viazané na tržby a produkciu. Prírodné pohromy, aké nás postihli minulý rok, sú samozrejme aspekty, ktoré musíme zohľadňovať osobitne,“ hovorí Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie SR.

Špičiek je málo
Rozdiel v slovenskom ovocinárstve v predvstupovom období a po vstupe do EÚ je badateľný, najmä čo sa týka nových pestovateľských technológií, intenzifi kácie výroby, ako aj kvality dopestovaných produktov. „Na Slovensku podnikajú v oblasti ovocinárstva aj také subjekty, ktorých kvalita ovocia je porovnateľná s najvyspelejšími štátmi. Vysoká úroveň výroby, ktorú sme v minulosti mali možnosť vidieť v štátoch, ako sú Belgicko, Holandsko alebo Taliansko, je v súčasnosti aj u nás,“ pokračuje Samuel Michálek o spoločnostiach, ktoré vkladajú do svojho podnikania kus seba samých a napriek tvrdým podmienkam panujúcim na Slovensku patria medzi špičky v oblasti pestovania ovocia. Týchto ovocinárov je však žalostne málo. Podľa Samuela Michálka, z celoslovenského pohľadu úroveň sadov znižujú dva faktory. Prvým je veková štruktúra sadov – značná prestarnutosť, a druhý negatívnym faktorom je zlá odrodová skladba. „Z celkovej výmery sadov 9 603 hektárov po odrátaní manipulačných plôch zostane len 8 478,97 hektárov čistej výmery. Sem patria sady, ktoré sú extenzívne a intenzívne využívané. ÚKSÚP hodnotí ovocné sady deväťbodovou stupnicou, ktorá vyjadruje úroveň agrotechniky. Hodnoty 1 a 2 sú trvalé trávne porasty a opustené sady. Bodovú hodnotu 9 získajú sady s vysokou úrovňou agrotechniky, dosahujúce veľmi dobré úrody. Sad, ktorý dostane bodové ohodnotenie od 3 až po 9, patrí do skupiny produkčných sadov. Výmera produkčných sadov je len 78 percent z čistej výmery. Najvyššie bodové ohodnotenie, teda 9, pridelili 1 904,46 hektárom ovocných sadov. To znamená, že toľko ich je vo veľmi dobrej kondícii, pestovatelia majú agrotechniku na vysokej úrovni, a dosahujú vynikajúce úrody,“ vyratúva hlavný radca. Toto číslo vyjadruje veľmi zrozumiteľne stav ovocinárstva na území SR.

Problém: Zas tá pôda
Jeden z faktorov, ktorý bráni pestovateľom v intenzifikácii výroby, sú podľa Samuela Michálka aj financie. Na výsadbu jedného hektára nového sadu potrebuje pestovateľ okolo 500- až 600-tisíc korún. Predseda ovocinárskej únie Marián Varga vidí problém aj v štruktúre pozemkového fondu. „Ovocné sady sú trvalé kultúry, ktoré vysádzame na dlhé obdobie, minimálne pätnásť, dvadsať rokov. Tu nastáva problém: Nevysporiadané majetkové pomery vlastníkov pôdy. Pôdny fond je rozdrobený na mnoho majiteľov a vždy sa nájde najmenej jeden, ktorý s tým nesúhlasí. Ďalším problémom je mentalita národa. Ovocinárstvo je v porovnaní s ostatnými odvetviami poľnohospodárskej prvovýroby náročné na ľudskú prácu. Nemáme dostatok pracovných síl, ktoré by boli ochotné pracovať v sadoch,“ vysvetľuje Marián Varga.

Prečo stále stagnujeme?
Stav, v akom sa nachádza poľnohospodárstvo nielen u nás, ale aj v iných štátoch, nevznikol zo dňa na deň. Dlhoročná ignorancia agrárneho sektora, zanedbanie výskumu a horúcou niťou šité nariadenia, vyhlášky a pravidlá, ktoré sa čerstvo po schválení opätovne menili nástupom novej garnitúry, majú tvrdý dosah na slovenské poľnohospodárstvo. Farmári na Slovensku nie sú tým, čím sú farmári v Taliansku, Amerike, Holandsku... Tam sú poľnohospodári pánmi. Majú svoje postavenie, hrdosť, práva a najmä podporu ostatných. A čím sú vlastne u nás? „Farmári veľmi stratili tým, že nie sú uznávaní spoločnosťou. Kedysi vedela celá dedina, že je žatva, vinobranie alebo je čas rozhodiť maštaľný hnoj. Dnes málokto tuší, čo sa práve deje,“ vysvetľuje Marián Varga. Svoj názor potvrdzuje aj negatívnymi skúsenosťami. „Na dosiahnutie dobrej úrody a ochrany ovocných stromov pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami musia ovocinári úspešne zvládnuť ochranu. Niekedy je najlepšie, aby sme ochranu vykonali v noci. Ide presne o štyri ošetrenia počas dvoch nocí v júni a dvoch nocí v júli. Ak by sme to urobili, a počas nočného pokoja išli do sadu, už by sa podpisovali sťažnosti, petície na všetky možné úrady,“ rozpráva predseda ovocinárskej únie negatívne zážitky zo spolunažívania občanov s farmármi. Na porovnanie uvádza situáciu, ktorú zažil v Taliansku. „Raz sme sa boli my, ovocinári zo Slovenska, pozrieť a nabrať inšpiráciu od kolegov z Talianska. Bývali sme v hoteli. Zrazu z ničoho nič nad ránom začala silno hučať siréna. Najskôr som nevedel, čo sa deje. Potom som zistil, že ide o sirénu, ktorá upozorní farmárov, že ide mráz. Nikomu ten hluk neprekážal, nik neprotestoval,“ vraví Marián Varga o podpore a postavení talianskych farmárov.

Sledujme ducha, nie literu zákona
Podľa predsedu ovocinárskej únie je aj súčasná legislatíva problémová. Zrejme nielen ovocinári, ale aj ostatní pestovatelia sa nestotožňujú s variabilitou zákonov v rámci EÚ. Prísne kritériá hodnotenia kvality produktov kladené na slovenských výrobcov určite nie sú na škodu veci. Paradoxom zostáva povolenie dovozu ovocia do obchodných reťazcov práve z krajín, kde je legislatíva k ovocinárom benevolentnejšia. O kvalite ovocia dovezeného z Číny je škoda hovoriť. Ako príklad môžeme uviesť registráciu prípravkov na ochranu rastlín u nás a v zahraničí. Tie, ktoré sú registrované v Maďarsku, Poľsku, Česku alebo Rakúsku, sa nemôžu používať na Slovensku. Avšak dovoz ovocia zo zahraničia, kde ovocie dopestovali s aplikáciou látok, ktoré u nás povolené nie sú, je neobmedzený. Na toto sa zákon nevzťahuje. „Už v starom Ríme sa hovorilo: sledujme ducha zákona, a nie jeho literu. Zákony by sa mali prispôsobiť tomu, čo farmári produkujú. V tomto vidím veľké nedostatky,“ vyjadruje svoj názor Marián Varga na nelogickosť pravidiel ovocinárstva platných na území našej republiky a v rámci EÚ.

Reťazce – likvidátori
Zvýšenie intenzifikácie výroby v prvom rade predstavuje investície do nových moderných technológií. O tom, že nejde o malé finančné výdavky, svedčí aj fakt, že na Slovensku máme zatiaľ len 50 ha ovocných sadov pod sieťami proti krupobitiu, prevláda stará odrodová skladba, ale aj mnoho iných. Ovocinári, ktorí do modernizácie investovali, chcú, aby sa im investície vrátili. Vyrátajú si cenu, ktorá by mala vzájomne uspokojiť kupujúceho aj predávajúceho. S touto cenou idú na trh. A nedopadnú dobre. Podľa slov Miloša Šeba, konateľa jednej z najlepších ovocinárskych spoločností Plose Fructop, situácia je neúnosná. „Reťazce nás tlačia s cenou tak dole, že sme na hranici výrobných nákladov,“ hovorí. „Obchodné reťazce sú najväčšími likvidátormi ovocinárstva.“ Tento podnik je členom SK Fruit, no podľa Miloša Šeba, aj organizácia výrobcov je na ťahy obchodných reťazcov krátka a nedokáže robiť zázraky. Ten, kto chodí na pravidelné nákupy ovocia do reťazcov, určite postrehol, že cena jabĺčok je skoro dvojnásobne vyššia ako cena exotických pomarančov. „Mňa samotného tento fakt zarazil, ale keďže som spätý s ovocinárstvom, neprekvapuje ma to. Jablká sa pestujú v Európskej únii, kde platí množstvo pravidiel a zariadení. Mňa stojí rešpektovanie a najmä dodržiavanie týchto nariadení okolo 20 až 30 percent výrobných nákladov. Kto pestuje pomaranče? Obyvatelia krajín, kde zamestnanci nedostávajú od zamestnávateľa ani stravné lístky, montérky alebo topánky, nikto sa nestará o ich bezpečnosť pri práci. Sú to dve neporovnateľné formy výroby,“ vysvetľuje Miloš Šebo.

Ovocie do škôl
Európska komisia vyčlenila čiastku 90 miliónov eur na podporu zvýšenia konzumácie ovocia a zeleniny. Žiaci základných škôl budú od školského roku 2009/2010 dostávať ovocno-zeleninové desiate. Jednou z príčin je obezita detí, čoraz nižšia spotreba a výroba ovocia a zeleniny v krajinách Európskej únie. Do dnešného dňa nie sú presne nastavené pravidlá, a preto je predčasné hovoriť, či táto podpora zvýši rozvoj slovenského ovocinárstva. „Ministerstvo školstva má záujem o podporu ovocia a zeleniny v školách, ale je viazané na legislatívu ministerstva pôdohospodárstva. Rokovania začnú pravdepodobne v septembri,“ povedala Dana Španková, hovorkyňa rezortu školstva na margo záujmu o ovocie a zeleninu pre žiakov. Po vytýčení jasných pravidiel, akými sú aj odbytové ceny pre ovocinárov, bude situácia jasnejšia. Otázne zostáva, či Slovensko veľmi slabou produkciou ovocia bude mať kapacity na výrobu potrebného množstvo ovocia pre žiakov.



Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 15/2008




Komentáre k článku:

Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárLinda Sweeney Pred 8 hodinami:
Ako sa stať farmárom
KomentárGARRETT WILSON Včera:
Nemecká vláda finančne podporí roľníkov
Komentárveronica adrian Včera:
Agrárny sektor potrebuje od rezortu čo najskôr finančnú pomoc
Komentárjohnmarco Včera:
Predaj poľnohospodárskej pôdy nezostane bez regulácie
KomentárKarin Sabine Včera:
Naše poľnohospodárstvo v 14. a 15. storočí
KomentárPaul Garry 15-09-2019 01:00:17:
Peniaze na nákup poľnohospodárskej techniky chýbajú
KomentárPani Weat Beatrice 07-09-2019 16:57:31:
Kto má lúky, pasienky a nechová kozy, tak prichádza o podporu
KomentárM. Salák 05-09-2019 09:01:09:
V okresoch Zvolen, Krupina a V. Krtíš už majú pojazdné mliečne automaty
KomentárYERRI CHRISTIANA 03-09-2019 19:27:49:
Agroúver - úver, s ktorým môžete rásť
KomentárPavol 30-08-2019 07:34:48:
Príprava vrúbľov
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice