Pôvodná valaška

Na ekologickej farme rodiny Roziakovcov sa tento rok rozhodli, že okrem „mliečnych“ oviec lacaune budú chovať aj ovce valašky kvôli ich dlhej vlne. Vlnu z oviec spracovávajú na dekoratívne predmety a koberce, keďže ich zámerom je venovať sa spracovaniu vlny intenzívnejšie.

Valašky patrili kedysi k tradičnému slovenskému vidieku. Nie nadarmo sa hovorilo, že z ovečky je trojaký úžitok: mlieko, mäso, vlna. Neskôr sa valašky šľachtili, aby úžitok z nich bol ešte väčší, Roziakovcom však ide predovšetkým o získanie vlny. „Máme lacauny, ale tie majú vlny málo, je jemnučká a krátka, pomerne ťažko sa spracováva ich vlas. Zaobstarali sme si desať kusov pôvodných valašiek,“ hovorí farmárka Jana Roziaková. Valašky sú malé ovečky, ale ich hrubá srsť je neprehliadnuteľná. Problémom je však zohnať do chovu pôvodné valašky, nie šľachtené. Roziakovci si ich zaobstarali od súkromníka, drobnochovateľa, ktorý chce toto plemeno zachovať, ďalších desať kusov plánujú doviezť z Čiech. „Dlhý vlas valašiek sa bude dať dobre spracovávať, bude sa dať nielen plstiť, ale aj dobre spracovať na kolovrátku. Z vlny sa bude dať urobiť aj oblečenie, ktoré je priam nezničiteľné,“ plánujú Roziakovci. Valaška je nenáročné zviera, ktoré je celý rok na pastvinách, nepotrebuje byť ustajnené. Na pastvinách farmy Roziakovcov majú k dispozícii prístrešky, pod ktorými je voda a balíky sena. Ovečky tam chodia nie kvôli zime, ale najesť sa. Toto horské plemeno je dostatočne prispôsobené aj na drsnejšie klimatické podmienky. Jediné, čo im prekáža, je prievan, na pastvinách v Michalovej neďaleko Zvolena sa však môžu schovať medzi stromy a kríky.

Nie je valaška ako valaška
Pôvodná valaška bola prispôsobená na salašnícky spôsob chovu. Do našich končín sa plemeno rozšírilo z Balkánu spolu s postupujúcou valašskou kolonizáciou v 14. storočí. Valašky sú menšie, hlavu majú úzku, klinovitú, barany oblúkonosú. Uši majú pomerne krátke, rohatosť u oboch pohlaví je pomerne častá. Vlnu majú zmiešanú, hrubú, splývavého charakteru. V minulosti sa valašky vyskytovli s nejednotným sfarbením, často čierne a pigmentované. Živá hmotnosť bahníc sa pohybuje od 35 do 40 kg, baranov 45 až 55 kg. Na Slovensku je iba malá populácia tohto plemena (približne 30, 40 kusov), ktorá je zaradená do génových rezerv ohrozených druhov zvierat. Na základe valašiek na Slovensku vyšľachtili plemeno zošľachtená valaška, ktoré bolo pomerne rozšírené. Šľachtením v rokoch 1950 až 1982 sa zvýšila ich hmotnosť, produkcia mlieka, ale zachovala sa chodivosť a prispôsobivosť k drsnejším klimatickým podmienkam. Plemeno bolo uznané v roku 1982 ako nové polohrubovlnové plemeno oviec. Chovajú ju prevažne v podhorských a horských oblastiach Slovenska v nadmorskej výške viac ako 800 m. Živá hmotnosť bahníc je 45 až 55 kg, baranov 65 až 70 kg.

Na mlieko?
Medzi bielymi valaškami Roziakovcov sa pasie aj menšia hnedá ovečka. Do fotografovania sa jej veľmi nechce. Na farme sú ovce zvyknuté skôr na auto, ako na voľne sa prechádzajúcich ľudí. „Plánujeme ich strihať raz do roka. Na zimu im nechávame dlhšiu srsť, na jar budú mať dosť dlhý vlas, aby sme ich mohli strihať. Kedysi ovce pred strihaním prechádzali potokom, aby sa nestrihali špinavé, potom sa vlna vyčesala a urobila sa niť. Máme doma kolovraty a poruke aj staré susedy, ktoré vedia poradiť,“ zamýšľajú sa Roziakovci. Chov plánujú rozširovať postupne, pretože zohnať valašky je problém a nie sú ani lacné – jedno jahňa stojí okolo sto eur. I keď s ovečkami na pastvinách nie je žiadny problém, s ich zápisom do plemennej knihy to vyzerá trochu inak. „Chceme ich len na vlnu. Mlieka toto plemeno nemá veľa a ani ho nechceme využívať. Pôvodné valašky si zachovali Česi, Nemci a Rakúšania a chovajú ich ako hobby ovce, pretože sú malé a majú málo mlieka, mäsa, iba vlnu majú veľkú. Prakticky ich používajú iba na spásanie. Lenže na našom Zväze chovateľov oviec a kôz sú za to, aby sa dojili ďalej. Dojiť pôvodnú valašku nebudeme, bolo by to príliš veľa trápenia kvôli jednému-dvom deci mlieka,“ vysvetľuje Jaroslav Roziak a práve v dojení je kameň úrazu. Keďže ich pôvodné valašky nechcú zapísať do slovenskej plemennej knihy, uvažujú Roziakovci nad tým, že ich zapíšu do českej plemennej knihy. „Nemáme sa kde inde prihlásiť, ak chceme šľachtiteľský chov a brať naň aj dotácie,“ hovorí. Podľa predsedu plemenných kníh, predsedu Šľachtiteľskej rady (ŠR) a samostatného šľachtiteľa Júliusa Šútyho o zápise zvierat do plemennej knihy rozhoduje ŠR pri Zväze chovateľov oviec a kôz na Slovensku – družstvo na písomnú žiadosť konkrétneho chovateľa. „Žiadosť posudzuje menovaná komisia priamo na chove žiadateľa. Súčasťou podmienok pre zápis okrem iného je, že zvieratá spĺňajú podmienky stanovené plemenným štandardom pre dané plemeno na území Slovenskej republiky. Súčasťou plemenného štandardu plemena valaška – pôvodná valaška, je jednoznačne aj známa produkcia mlieka bahníc zisťovaná kontrolou mliekovej úžitkovosti vykonávanou štátom poverenou plemenárskou organizáciou,“ hovorí Július Šúty. Zvieratá, ktoré túto podmienku nespĺňajú, môžu na návrh komisie „podmienečne“ zapísať do plemennej knihy s tým, že bez jej splnenia nemôžu byť zaradené do šľachtiteľského programu tohto plemena na území Slovenskej republiky.

Autor článku: Bela Lisáková
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 48/2009