Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 18. 9. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Potraviny – ktorých sa máme báť?

AgroserverPotraviny
Potraviny – ktorých sa máme báť?
Tlačím pred sebou vozík a kráčam po predajni. Chcem doňho vložiť len tie kvalitné potraviny. Nezostane vozík prázdny? Tiež v tom máte chaos? Informácie o mnohých potravinách si protirečia, katastrofické e-maily o párkoch, chémii v jogurtoch sa množia. Dá sa zistiť starý výrobok, falšované zloženie alebo iné klamstvá, namierené proti bezbrannému spotrebiteľovi? Keď je reč o kvalite, je nad slnko jasné, že ju požadujeme pre naše zdravie. Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy má na kvalitu potravín svoj názor. Podľa neho sa pohybuje až v príliš veľkom rozpätí. „Pričom jeho dolnú hranicu posunula zlá legislatíva, korupcia v rezorte pôdohospodárstva, impotencia spotrebiteľských organizácií a nedostatočné technické, personálne a právne dispozície kontrolných orgánov až kamsi hlboko do suterénu,“ tvrdí. Aj preto je napríklad taká kauza, ako sa prevalila v júni v Liptovskom Hrádku s mäsovými výrobkami alebo pár mesiacov predtým prípad prebaľovania starých cukroviniek do nových obalov, iba špičkou ľadovca. „Pravda je však aj to, že keby ľudia nekupovali nekvalitné a lacné potraviny pochybného pôvodu, trh by to ovplyvnilo pozitívne. Ak však väčšine ľudí ide o to, aby nakúpili a jedli lacno, bez ohľadu na svoje zdravie a kvalitu potravín, budeme ešte dlho vystavení mnohým zbytočným rizikám,“ uvažuje nahlas Igor Bukovský. Osobne už skoro dvadsať rokov nekupuje žiadne mäso, údeniny a iné mäsové výrobky, hydinu, ryby, maslo, kravské mlieko. „A nikdy mi ani len nenapadne kupovať rôzne lacné sladkosti, keksy, dezerty, polotovary, zafarbené a aromatizované nealko nápoje, konzervované ovocné šťavy, a niekoľko ďalších položiek, ktoré by sa rozhodne nemali označovať ako potraviny,“ dodáva. Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne (SVPÚ) má slovo potraviny dokonca v názve. Jeho riaditeľka Mária Kantíková hovorí, že rovnako pri slovenských aj zahraničných výrobkoch sa stretávame s kvalitnejšími aj s menej kvalitnými produktmi.

Čo pri nákupe nezistíme...
Výrobcovia majú svoje vlastné výrobné postupy a receptúry. Výrobok jedného druhu od viacerých výrobcov potom chutí a vyzerá rozdielne. Všetko je na spotrebiteľovi. „Vie oceniť kvalitu, a preto si vyberá výrobky od určitého výrobcu a zostáva im verný na základe dobrých skúseností,“ hodnotí riaditeľka. Pri nákupe potravín je totiž ťažko zistiť, či je potravina kvalitná v obsahu, aj keď mnohé nedostatky sa podľa Márie Kantíkovej dajú zistiť už pri kúpe: zmenená farba a vôňa krájaných mäsových výrobkov, chladeného mäsa, oschnuté, nahnité a plesnivé ovocie a zelenina, zatuchnuté, oxidované sušené ovocie a orechy, dátum spotreby. Na veľa nedostatkov však príde spotrebiteľ až pri otvorení výrobku doma.

Klamú v označovaní
Asi sa všetci zhodneme, že kupujeme aj podľa názvu. Ale ani tu si nemôžeme byť istí, čo vkladáme do košíka. Potraviny totiž bývajú označované aj klamlivo a zavádzajú vo vzťahu k charakteru, podstate a zloženiu výrobku. „Neuvedený názov vyjadrujúci podstatu – Tavené plátky – sú syrové, alebo aké?“ pýta sa riaditeľka ústavu. Aj jej kolegyňa Lenka Cabanová potvrdzuje, že v prípade tavených plátkov ide o nesprávne označenie výrobku, pretože z názvu nie je jasné, o aký výrobok ide, a tiež nevystihuje podstatu výrobku, rovnako ako Hriňovská tehla. „V podstate teda vôbec nejde o syr, čo samozrejme súvisí aj s cenou,“ hovorí Lenka Cabanová. Názvy potravín však vždy musia spĺňať kritériá príslušných komodít a musia vystihovať podstatu výrobku. V prípade Masielka výrobca správne označil produkt iným názvom ako maslo, pretože nespĺňa kritériá masla, je v ňom pridaný rastlinný tuk. „Samozrejme, že sa to odráža aj na cene, preto je Masielko lacnejšie ako klasické maslo. Máloktorý spotrebiteľ to však vie, aj keď v tomto prípade sa dá už priamo zmyslovo posúdiť, že nemá typickú maslovú chuť,“ hovorí odborníčka Cabanová.
No nie je to tak napríklad vo výrobku Oriešok – zmes na náhradu mletých orechov. Zmes plne nahradzuje mletý orech, ale v zložení výrobku orech uvedený nie je. Podobne v zložení Kokosového kmeňa jahodového je uvedená iba aróma. Niekedy nájdeme dva názvy, vyjadrujúce odlišnú podstatu výrobku, napríklad Tradičný ovčí syr Bryndza. „Ide o bryndzu, alebo je to ovčí hrudkový syr?“ pýta sa opäť Mária Kantíková. Zavádzať môže aj chyba v grafickom zobrazení. Napríklad na masle z kravskej suroviny sú na obale ovce. Problémom podľa Márie Kantíkovej je aj označenie údajov, ktoré vyvolávajú dojem, že potravina vykazuje osobitné vlastnosti, aj keď tieto vlastnosti majú všetky podobné potraviny. Napríklad bryndza obsahuje jedinečnú mikroflóru – ale ktorá? Vyrobená z pasterizovanej, alebo z nepasterizovanej suroviny? Problémom je aj zloženie, výrobcovia neuvádzajú všetky použité zložky, najmä syntetické farbivá, konzervačné látky SO2, sóju.

Namiesto medu cukrový roztok
V súvislosti s kvalitou potravín sa často skloňujú konkrétne produkty. V prípade medu sa hovorí o falšovaní cukrom, prípadne inými „cukrovými náhradami“. Bežný konzument to však ochutnaním nezistí. Odhaliť tieto praktiky možno len analytickými metódami. Prípad takého falšovania dokázali aj na pracovisku ŠVPÚ v ostatných týždňoch. „Niektorí podnikavci predávali pri cestách tzv. horský med. Laboratórnym vyšetrením pomocou špeciálnych analýz sme zistili, že to nebol med. Išlo o cukrový roztok zafarbený a doplnený asi len tretinou medu,“ konštatujú Mária Kantíková a jej kolega Peter Badáň. Výskyt rezíduí (zvyškov) liečiv v medoch je pretrvávajúci problém, našťastie má klesajúcu tendenciu. Antibiotiká sú najmä v dovozovom mede, ale nájdu sa aj u nás včelári, u ktorých zistili zvyšky antibiotík v mede. Pre spotrebiteľov by mohla byť pomôckou zavedená ochranná známka Slovenský med. Značka a jeho norma musí podľa odborníkov spĺňať prísnejšie kvalitatívne parametre ako platný výnos pre ostatné medy, ktoré nie sú označené touto značkou. Takže kvalitnejší med by mal mať ochrannú známku. Podľa Igora Bukovského je najistejšie kupovať med zo spoľahlivého domáceho zdroja.

Čerstvé alebo trvanlivé?
„To, či je výrobok čerstvý, alebo trvanlivý, nemá žiadnu súvislosť s kvalitou výrobku,“ tvrdí Lenka Cabanová a pokračuje: „Ide práve o špecifickosť potraviny.“ Niekomu vyhovujú čerstvé či plesnivé syry, inému tvrdé. Podobne je to s mliekom. „Aj pasterizované mlieko je kvalitné a bezpečné, rovnako ako trvanlivé, v tomto prípade ide skôr o senzoriku oboch výrobkov, niekomu môže práve typická chuť trvanlivého mlieka prekážať,“ dodáva. Trvanlivé mlieko sa vyrába z čerstvého kravského mlieka iba pôsobením tepla. Metóda výroby trvanlivého mlieka sa volá UHT (Ultra Heat Treatment), čiže vysokotepelné ošetrenie alebo ultrapasterizácia. Mlieko zohrievajú na teplotu 135 stupňov veľmi krátko (1-2 sekundy). Potom ho rýchlo schladia a plnia v aseptickom prostredí do aseptických obalov. Tým eliminujú prakticky všetky prítomné mikroorganizmy a mlieko získava trojmesačnú trvanlivosť aj pri izbovej teplote. Pri správnom technologickom procese sa takéto mlieko môže pokaziť len po otvorení v dôsledku nevhodnej manipulácie a skladovania.

Geneticky modifikované?
Ak sa venujeme kvalite potravín, nemôžeme opomenúť geneticky modifikované potraviny, vyrobené z geneticky modifikovaných (GM) organizmov. Mária Kantíková a Miriam Filipová vysvetľujú, že v obchodnej sieti sa spotrebiteľ môže stretnúť predovšetkým s výrobkami z GM rastlín, ktoré majú oproti pôvodným rastlinám vylepšené vlastnosti v zmysle zvýšenej odolnosti voči nepriaznivým vplyvom prostredia (mrazy), chorobám, toxínom a škodcom, a tým GM plodiny prinášajú oveľa kvalitnejšiu a lepšiu úrodu. Nedôveru a strach z GM potravín vyvoláva v zákazníkovi nevedomosť. Génové inžinierstvo je v skutku abstraktný pojem pre mnohých. „Geneticky modifikované organizmy a ich vplyv na život človeka nie sú jednoznačne zadefinované, či po ich konzumácii dochádza k ohrozeniu zdravia, alebo k vzniku nových druhov alergií. Naopak, do geneticky modifikovaných plodín sa vkladá obrovská nádej, pretože vzhľadom na populačnú explóziu pomáhajú znižovať hlad vo svete bez toho, aby dochádzalo k ďalšiemu drancovaniu životného prostredia. Kultivácia geneticky modifikovaných rastlín nie je ohrozovaná meniacimi sa klimatickými podmienkami a v konečnom dôsledku, nevyžaduje ani používanie chemikálií. Na druhej strane, geneticky modifikované rastliny môžu ovplyvniť celý ekosystém, a to nielen potlačením rastu prirodzených spoločenstiev, ale aj zásahom do potravinového reťazca,“ konštatujú odborníčky. Všetky GM plodiny, a teda aj GM potraviny podliehajú pri uvádzaní na trh podrobnému kontrolnému mechanizmu štátnych organizácií – Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu – laboratóriu pre kontrolu GM rastlín, Štátnej veterinárnej a potravinovej správe Bratislava, ktorá má schválené Národné referenčné laboratórium pre kontrolu potravín na ŠVPÚ, kde v minulom i v tomto roku dvakrát našli taliansku nepovolenú ryžu v obchodnej sieti.

Čo nie sme schopní zistiť
V ŠVPÚ robia aj analýzy zamerané na zistenie prítomnosti bravčového mäsa v hovädzích výrobkoch alebo kravského mlieka v ovčích výrobkoch. „Sú založené na cielenej detekcii druhovo špecifických bielkovín prostredníctvom protilátok alebo na detekcii druhovo špecifických molekúl DNA pomocou molekulárno-biologických metód. Metódy sú vysoko citlivé, preto aj malé množstvá, ktoré môžu byť dôsledkom kontaminácie vo výrobe a nie cieleného pridávania lacnejších surovín do výrobkov, sa spoľahlivo nájdu,“ vysvetľujú Miriam Filipová a Jana Mojšová. Zákazník sa však pri takýchto výrobkoch musí spoľahnúť len na svoje senzorické zmyslové vnemy (chuť, čuch, sfarbenie výrobku). V niektorých prípadoch, najmä pri pridávaní malých množstiev, nie je schopný zistiť prítomnosť iných surovín, než sú deklarované. Iste ste aj vy dostali do svojej e-mailovej schránky varovné maily o tom, čo všetko môžu obsahovať párky či paštéty. Veriť im, či nie? Ale o tom sa už dočítate v druhej časti našej analýzy o týždeň.

Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 17/2008




Komentáre k článku:

Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárAnna Weichhaus Pred 3 hodinami:
Nemecká vláda finančne podporí roľníkov
KomentárLinda Sweeney Včera:
Ako sa stať farmárom
Komentárveronica adrian Včera:
Agrárny sektor potrebuje od rezortu čo najskôr finančnú pomoc
Komentárjohnmarco Predvčerom:
Predaj poľnohospodárskej pôdy nezostane bez regulácie
KomentárKarin Sabine Predvčerom:
Naše poľnohospodárstvo v 14. a 15. storočí
KomentárPaul Garry 15-09-2019 01:00:17:
Peniaze na nákup poľnohospodárskej techniky chýbajú
KomentárPani Weat Beatrice 07-09-2019 16:57:31:
Kto má lúky, pasienky a nechová kozy, tak prichádza o podporu
KomentárM. Salák 05-09-2019 09:01:09:
V okresoch Zvolen, Krupina a V. Krtíš už majú pojazdné mliečne automaty
KomentárYERRI CHRISTIANA 03-09-2019 19:27:49:
Agroúver - úver, s ktorým môžete rásť
KomentárPavol 30-08-2019 07:34:48:
Príprava vrúbľov
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice