Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 25. 8. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Zelené parte

AgroserverLesníctvo
Zelené parte
Ak si nájdete v poštovej schránke obálku s čierno orámovaným listom papiera, je čas smútiť. Ak si poslanci parlamentu prečítajú tohtoročné „zelené parte“, inak tiež smutné čísla o našich lesoch, mali by zistiť, že je čas konať.

Najviac ohrozené lykožrútom sú dná dolín a východná časť Tatier, ako aj susediaca Spišská Magura. Mimoriadne nepriaznivý stav smrekových lesov je tiež na Kysuciach v okrese Čadca. Veľmi podobná je situácia na Orave. V Nízkych Tatrách a v Slovenskom rudohorí sú najrizikovejšími lokalitami Chopok – Srdiečko, Veľký Gápeľ, Priehyba, Fabova hoľa, Malužiná a ďalšie. Podobná situácia je aj na Spiši a v hrebeňových častiach niektorých ďalších pohorí. Toto sa píše v našom „zelenom úmrtnom liste“.

Razantný predseda vlády
„To, čo sa deje v Tatrách, je katastrofa. Dnes stojíme pred reálnou hrozbou, že centrálne Tatry pre lykožrúta vyschnú. Je tu nebezpečenstvo, že Tatry vyschnú len preto, že sú tu radikálni ochrancovia, ktorí nechcú umožňovať vstup do tohto prostredia a prijímanie zásadných opatrení,“ povedal predseda vlády Robert Fico na výjazdovom rokovaní jeho kabinetu nedávno pod Tatrami. Lykožrútová kalamita je podľa premiéra väčšia, rozsiahlejšia, nebezpečnejšia a s väčšími škodami ako bola veterná kalamita v roku 2004. Ministri životného prostredia a pôdohospodárstva následne dostávajú jasný pokyn. Do konca októbra – majú na to teda už len „pár“ dní – musia predložiť na rokovanie vlády návrh konkrétnych legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a zastavenie podkôrnikovej kalamity.

Zelená správa 2008
Od nadobudnutia účinnosti nového zákona o lesoch dochádza k znižovaniu výmery lesov osobitného určenia, najmä v dôsledku vypustenia subkategórie lesov pod vplyvom imisií. Zastavil sa ale pokles výmery hospodárskych lesov, ktorých podiel v súčasnosti dosahuje 68,2 percenta a oproti roku 2000 sa zvýšil o 1,9 percenta. Výmera lesov ochranných je dlhodobo stabilizovaná. Lesy na Slovensku majú pestré drevinové zloženie s najvyšším zastúpením buka (31,2 %), smreka (25,9 %) a dubov (13,4 %). V zastúpení drevín sa presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. Primeraná biodiverzita zvyšuje statickú aj ekologickú stabilitu lesov. Ihličnaté porasty zaberajú približne 31, listnaté 50 a zmiešané porasty 19 percent.

Dobré čísla, ale...
Zásoba dreva v lesných porastoch sa zvyšuje a v roku 2007 dosiahla 445,9 mil. m3 hrubiny bez kôry. Priemerná zásoba na hektár je 232 m3. Na zvyšovaní zásob dreva sa podieľa najmä nadnormálne plošné a objemové zastúpenie zväčša predrubných 50- až 100-ročných lesných porastov, presnejšie zisťovanie zásob dreva, podľa nových rastových tabuliek a pripúšťa sa aj doposiaľ nepreskúmaný vplyv celkových zmien prostredia, najmä klímy, zvyšujúce sa depozície dusíka, koncentrácie kysličníka uhličitého a pod. Ťažba dreva má zvyšujúcu tendenciu a v roku 2007 dosiahla 8,367 mil. m3, čo je druhý najvyšší objem ťažby dreva v celej histórii lesného hospodárstva na Slovensku (v roku 2005 to bolo 10,2 mil. m3 v dôsledku spracovávania kalamitného dreva po veternej smršti z novembra 2004).

Cestovanie v čase – Čierny Balog
„Dnešné rokovanie vlády bolo venované zdravotnému stavu lesov, najmä so zameraním na smrečiny, čiže bol prerokovaný do vlády materiál, ktorý mal prevažne analytický charakter, ale zároveň má i svoje návrhy opatrení, a čo je podstatné, vláda prijala návrh uznesenia, ktorý väčšina z vás, myslím, že obdržala. Takže som veľmi rád, že sa dnes toto výjazdové zasadnutie realizovalo, najmä preto, že si myslím, že môže výrazne napomôcť riešeniu vážnych problémov spojených s našimi lesmi.“ Bez urážky – úradná reč. Zaznela v Čiernom Balogu na jednom z výjazdových rokovaní vlády a jej autorom je exminister a dnes už aj expodpredseda strany Miroslav Jureňa. Ak vás zaujíma, kedy zaznel tento apel, potom už len dátum – november 2007. Ministri sa striedajú rýchlejšie, ako opatrenia proti lykožrútovi.

Už nielen štát, ale aj vlastníci
Deštrukcia smrekových lesov po vetrovej kalamite z novembra 2004 a nasledujúcom premnožení podkôrneho hmyzu pokračuje – zdá sa nerušene – v tatranskej oblasti veľmi intenzívne. Vznikajú komplexy odumretých a odumierajúcich lesných porastov. „Keďže ide o územia v najprísnejších stupňoch ochrany prírody, vlastníci lesov nemôžu aktívne chrániť svoj majetok pred hmyzom ani spolupôsobiť pri obnove odumretých lesov,“ povedal predseda Únie regionálnych združení vlastníkov lesov Slovenska Juraj Vanko po prieskume, ktorý uskutočnili v spolupráci s Liptovsko-tatranským združením vlastníkov lesa. Podľa únie: „Prirodzená obnova lesa na odumretých plochách je značne problematická. Vyskytujú sa miesta, kde vzniká nový les zo semenáčikov pochádzajúcich zo semien už odumretých stromov, ale v prevažnej väčšine porastov prirodzená obnova chýba a bez pomoci človeka sa v dohľadnom čase ani neobjaví. Les, ktorý tam po niekoľkých desaťročiach vznikne, nebude mať primeranú hospodársku hodnotu v porovnaní s pôvodnými lesmi.“ Vlastníci lesov zdôrazňujú, že naďalej pokračuje devastácia ich majetku, ktorá veľmi nepriaznivo ovplyvňuje ich legitímne hospodárske záujmy, a tým aj sociálny status celého podtatranského regiónu. Požadujú systémové riešenie situácie novým zákonom o ochrane prírody a krajiny, ktorý vytvorí podmienky pre koncepciu ochrany prírody schopnú zachovať prírodné hodnoty tohto kraja pri rešpektovaní oprávnených hospodárskych záujmov obyvateľov podtatranského regiónu.

Veda na strane zákona
Ešte raz návrat o rok. Už vlani profesor Július Novotný z Národného lesníckeho centra povedal: „Dnes sa vláda zaoberala touto témou, pretože lesníctvo dlhodobo signalizuje, že zdravotný stav smrečín sa zhoršuje, kalamita, ktorá vypukla v roku 2004 na celom Slovensku, celú situáciu ešte viac zhoršila, a to tým, že lesníci nemohli vykonávať aktívnu ochranu lesa proti podkôrnemu hmyzu tak, ako to bolo v roku 1996, keď bola kalamita v Osrblí, čo zakcelerovalo celý ten problém vystupňovaného hynutia smrečín. Smrečiny sú veľmi dôležité pre horské regióny, pre komunity, ktoré žijú na vidieku, a keď začne hromadne hynúť smrek a smrekové lesy, veľa ľudí na Slovensku, teda veľa komunít, bude mať problém s vlastnou existenciou.“ Lesníci vidia celkom jednoznačné spôsoby riešenia tohto problému. Podľa nich je nevyhnutná premena nepôvodných smrečín na zmiešané lesné porasty, potrebujú zabezpečiť revitalizáciu smrečín, ktoré sú pôvodné alebo sú v horských oblastiach, a potrebujú intenzívne regulovať početnosť podkôrneho hmyzu, aby sa neznásobovali kalamity, ktoré spôsobuje vietor. „Keď vietor vyvalí päť miliónov metrov kubických dreva, lykožrút v priebehu troch až štyroch rokov urobí kalamitu na úrovni ďalších siedmich až ôsmich miliónov metrov kubických. To sú čísla, ktoré sú dramatické a ktoré vlastne by znamenali vážny koniec smrečín na Slovensku. Vidíme veľmi zásadné dopady nielen pre ekológiu, teda zmenia sa horské lesy, bude problém s eróziou, bude problém s lavínami, vidíme vážne ekonomické dôsledky zníženia výmery a hynutia smrečín, dopad na drevársky priemysel, dopad na turistický priemysel a vidíme vážne sociálne dôsledky tohto procesu, pretože ľudia, ktorí žijú v horských regiónoch, zrazu ostanú bez napojenia na pôvodné biotopy, lesy a aktivity, ktoré s tým súviseli.“ Takéto predpoklady vyslovil už dávnejšie profesor Július Novotný.

Tatranci kričia, už nielen varujú
„Zdravotný stav smrekových lesov je už dlhšie veľmi zlý a neustále sa zhoršuje. Očakávame vážne ujmy na lesnom prostredí. Určitým štartom súčasného stavu bola vetrová kalamita v novembri 2004 a potom zdĺhavé rozhodovania, čo ďalej s kalamitou a tiež niektoré extrémne názory, ako s ňou naložiť,“ už na jar hovoril riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Peter Líška. Riaditeľ pripomenul, že na zemi zostalo ležať obrovské množstvo drevnej hmoty, v ktorej sa premnožil podkôrny hmyz. Lykožrút spôsobil doposiaľ len na majetku štátu škody, ktoré dosahujú tretinu škôd spôsobených vetrovou kalamitou v roku 2004. Na otázku o prognózach ďalšieho vývoja Peter Líška konštatoval, že existuje viacero prognóz, medzi nimi aj pesimistická, že ihličnaté lesné porasty podľahnú veľkoplošnému rozpadu. Zlým signálom je, že lykožrút začína napádať aj kosodrevinu a borovicu – limbu, čo sú dôležité dreviny hornej hranice lesa.

Sme kultúrna krajina?
V kultúrnej krajine nemožno ponechať veľké plochy lesov bez starostlivosti človeka, pretože v krátkom čase hrozí ich veľkoplošný rozpad. Treba ich nechať lesníkom – odborníkom, nech sa starajú o les. Banskobystrický štátny podnik Lesy SR (LSR) pre zachovanie kladného hospodárskeho výsledku v 1. polroku tohto roka, ktorý dosiahol 247 miliónov korún, zredukoval takmer všetky investície. Plánovaná racionalizácia predpokladá prepustiť asi 500 ľudí, najmä riadiacich pracovníkov a úradníkov na generálnom riaditeľstve, v OZ a lesných správach. „Nepopulárny krok ako výsledok podrobných ekonomických analýz potvrdil aj nezávislý ekonomický audit podniku,“ zdôraznila hovorkyňa podniku Anita Fáková. Náročnú ekonomickú situáciu v LSR ovplyvnila najmä hypotekárna kríza v USA, ktorá poznačila aj európsky trh s drevom a surovými drevárskymi produktmi. Ďalším faktorom vplývajúcim na hospodárenie LSR je enormný nárast kalamitného dreva z veterných, najmä však podkôrnikových kalamít, ktoré zasiahli už dve tretiny smrečín. Pritom cena prioritne spracovanej kalamitnej drevnej hmoty sotva pokryje vstupné náklady pri jeho ťažbe. O toto drevo je minimálny záujem a čím dlhšie stojí, tým sa cena ďalej znižuje. Zákon o lesoch však jednoznačne definuje prioritné spracovanie takéhoto dreva a LSR ho plne rešpektujú. Aj preto sa zásoby dreva v skladoch pohybujú na úrovni 10 percent.

Včera nie je dnes
Náklady na obranné opatrenia proti podkôrnikom v zmysle uznesenia vlády a v rámci Stratégie boja proti hmyzím škodcom, ktorú vypracovalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene, sa v dôsledku výraznej expanzie lykožrúta zviacnásobili. Náklady na jeho likvidáciu si namiesto 20 miliónov korún vyžiadali viac ako 120 miliónov korún. Ošetrilo sa pritom 1,5 milióna kubíkov kalamitného smrekového dreva. Opatrenia proti premnoženému podkôrnemu hmyzu v Tatranskom národnom parku musia byť konečne rýchle a účinné, aby sa zachránilo aspoň to, čo sa ešte v slovenských lesoch zachrániť dá. Minister životného prostredia Ján Chrbet počas návštevy Vysokých Tatier informoval, že v nadväznosti na výjazdové rokovanie vlády v Spišskej Novej Vsi začne do konca októbra pôsobiť skupina odborníkov, ktorá bude koordinovať túto činnosť. „Už nemôžeme brať ohľad na vyjadrenia mimovládnych organizácií, ktoré napádajú obidve ministerstvá.“ Minister pripomenul, že mimovládne organizácie (MVO) na rozdiel od rezortov životného prostredia a pôdohospodárstva nenesú zodpovednosť za kalamitný stav lesov.

Máme volených zástupcov ľudu, nech konajú
Predseda Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo Ján Slabý sa vyjadril, že závery mnohých rokovaní, ktoré k problematike prebehli, zablokovali aktivity niektorých MVO. Poukázal na to, že na rozdiel od vlaňajška, kedy sa priväzovali reťazami v Tichej a Kôprovej doline, nikto z MVO neprotestoval, keď sa v roku 2005 vyťažilo v piatom stupni ochrany prírody 500-tisíc m3 dreva. „Dokonca mimovládne organizácie boli vtedy účastníkmi konania. Ich vyjadrenia boli, že s tým nemajú problém. Keď sa zmení vláda, nedá sa v treťom, štvrtom stupni zachraňovať les. Považujem to v tejto chvíli jednoznačne za istý stupeň politického vydierania, kde sa lesy stávajú rukojemníkmi,“ pripomenul Ján Slabý. Dodal, že v MVO je mnoho úprimných a čestných ľudí, len niektorí z vedúcich majú asi iné záujmy.

Štátna ochrana prírody dáva na pravú mieru
Riaditeľ Štátnej ochrany prírody (ŠOP) Andrej Vidra verejne odmietol informácie niektorých ochranárov, ktoré sa objavili v médiách, že v piatom stupni ochrany je lykožrút na ústupe. „Hovoria o tom, že tam robia nejaký monitoring, ale Štátna ochrana prírody ani ministerstvo životného prostredia žiadnu výnimku na takúto činnosť v najvyššom stupni ochrany neudelilo. Podkôrny hmyz už napáda aj kosodrevinu a vzácne limby, čo nikto nečakal.“

Ministerský súzvuk
V budúcom roku sa na Slovensku podľa ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka vyťaží viac ako päť miliónov kubíkov dreva v dôsledku lykožrútovej kalamity. „Lesy nám po veterných kalamitách chradnú a nadväzne na to sa nám rozšíril aj podkôrnikový hmyz,“ apeloval najnovšie Stanislav Becík s tým, že treba, aby to odborníci riešili. Minister životného prostredia Ján Chrbet uplynulý týždeň nevylúčil, že v boji proti podkôrnikovi bude vo Vysokých Tatrách použitá aj chémia. Chemické postreky na zabránenie šírenia podkôrnika použili lesníci v tomto roku v Národnom parku Nízke Tatry. Predstaviteľ rezortu pôdohospodárstva chce prípadné chemické opatrenia najskôr konzultovať s odborníkmi zo Slovenska, aj z Európy. „Šmahom ruky nepôjdeme robiť ani do Vysokých ani do Nízkych Tatier žiadne chemické zásahy,“ konštatoval. Minister nechce, aby sa proti lesníkom postavila verejnosť, keď pôjdu chrániť les. Profesor Július Novotný z Národného lesníckeho centra považuje chemické postreky za jedno z posledných opatrení, ktoré sa použije, keď nebude možné lykožrútovú kalamitu zastaviť. Podľa neho ale opatrenia v Nízkych Tatrách boli vysoko účinné. „Je to zvyčajne jednorazová záležitosť,“ hovorí o otázke periodicity chemických zásahov. Lykožrút sa zastaví, tak ako v Čechách, v momente, keď už nebude nič zelené, a to je určite to posledné, čo Slovensko potrebuje. Ťažko je však, ak určitá skupina aktivistov odmieta rozumieť nasledujúcim slovám lesníkov: „My sa nechystáme ničiť, likvidovať, rúbať a ani nič iné robiť v cenných lesných biotopoch, my sa snažíme zachrániť lesné spoločenstvá, aby ich nezlikvidoval lykožrút.“

Autor článku: Ivan BROŽÍK
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 27/2008




Komentáre k článku:

Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárVanessa Adam Pred 15 hodinami:
Agrárny sektor potrebuje od rezortu čo najskôr finančnú pomoc
KomentárExxon Mobil Včera:
Ako sa stať farmárom
Komentárjose dennison 21-08-2019 08:37:40:
Nemecká vláda finančne podporí roľníkov
Komentárterrymenka 20-08-2019 11:43:20:
Predaj poľnohospodárskej pôdy nezostane bez regulácie
KomentárLarry Fox 19-08-2019 02:48:57:
Ako bojovať proti monilióze
KomentárAlexander Andrew 15-08-2019 08:34:44:
Najkrajšie slovenské jablko dopestovali tento rok v Dubnici, hrušku v Opatovciach
KomentárAlexander Andrew 14-08-2019 00:39:58:
Peniaze na nákup poľnohospodárskej techniky chýbajú
KomentárJosette 13-08-2019 15:50:02:
Vinohradníci môžu požiadať o podporu na poistenie úrody
KomentárJosette 13-08-2019 15:44:42:
Takmer polovica produkcie potravinárskeho priemyslu sa vyhadzuje
KomentárJosette 13-08-2019 15:44:12:
Slovensku hrozí, že od mája príde o svoju pôdu
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice