Cibuľa ŠALOTKA

Cibuľa šalotka sa vo veľkej miere podobá kuchynskej cibuli, ale predsa len sú tu rozdiely. Šalotka má vyšší obsah cukrov a napriek tomu, že má korenistejšiu chuť, je menej štipľavá. Šalotka sa používa najmä pri príprave pokrmov za studena, pri nakladaní ale predovšetkým ako surová zelenina k mäsitým jedlám. Je to plodina trváca.

Neprebádaná zelenina
„Dorastá do výšky 0,25-0,3 metre a hlavné cibule sú podlhovasté. Vajcovité sú zas tie s vedľajšími cibuľkami,“ rozpráva docent Ján Kóňa zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorý sa dlhé roky venuje problematike pestovaniu zeleniny na Slovensku. „Šupiny šalotky sú zvyčajne fialkasté, ale môžu byť aj hnedé až tmavohnedé. V posledných rokoch sa rozšírili i odrody so žltou šupkou. Listy šalotky sú duté, svetlozelené, podobné pažítke. V našich podmienkach kvitne len zriedka,“ približuje základné farebné variácie odrôd cibule šalotky Ján Kóňa a dodáva, že hlbší prieskum tejto cibule ešte nie je ukončený. „Podrobnejšia klasifikácia jednotlivých foriem a typov sa u šalotky ešte neurobila. Severnejšie formy šalotky mávajú ostrejšiu chuť a cibule sú vyfarbené dožlta. Južné formy sú zas poloostré až sladké a majú fialovú farbu suchých šupiek,“ pokračuje Kóňa.

Málo odrôd
Neprebádanosť tohto druhu zeleniny sa prejavila i v úzkom spektre registrovaných odrôd. „Pred časom bola u nás povolená len jedna odroda a tou bola Milka, ktorá pochádza z ruských typov šalotiek. V hniezde vytvára 4-9 polguľovitých, žltohnedých cibuliek s priemernou hmotnosťou 15-20 gramov. Vegetačná doba tejto odrody je 95-120 dní. Vyznačuje sa výbornou trvanlivosťou pri skladovaní,“ opisuje Ján Kóňa. V posledných rokoch sa na našom trhu objavilo niekoľko nových odrôd pochádzajúcich najmä z holandského šľachtenia. Medzi tieto odrody patrí: Bonilla F1, Atlas F1, Ambtion F1, Matador F1, Prisma F1, Mirage F1. Významnosť týchto odrôd spočíva v množení sa semenom.

Nároky na pestovanie
Cibuľu šalotku môžeme pestovať všade tam, kde sa darí cibuli kuchynskej. „Najlepšie lokality sú na území teplejších južnejších oblastí, ale úspešne ju môžeme pestovať i v podhorských oblastiach. Cibuľa šalotka znáša i vyššie mrazy, a to do výšky –8 až – 10 stupňov. Dokonca môžeme povedať, že vo vyšších polohách a v chladnejších klimatických oblastiach je spoľahlivejšia ako cibuľa kuchynská,“ spresňuje odborník. Lahodná cibuľka je pomerne náročná, ale len v prvej polovici jej vývoja a rastu. „Potrebuje dostatok vlahy najmä v prvej polovici vegetačného obdobia. Vstupom do druhej polovice vegetácie sa jej nároky na vlahu výrazne zredukujú a vyhovuje jej suchšie počasie,“ hovorí Ján Kóňa. Pre pestovateľov je nevyhnutné vedieť, že neznáša zamokrené pôdy. „Šalotka patrí k svetlomilným plodinám, ideálne sú pre ňu pôdy výhrevné, piesočnato-hlinité, darí sa jej i na pôdach hlinitých,“ dopĺňa. Neznáša priame prihnojovanie maštaľným hnojom. „Je citlivá na vyššiu koncentráciu solí v pôdnom roztoku. Preto sa draselná výživa aplikuje už na jeseň. Cibuľoviny obsahujú značné množstvo silíc, preto šalotka vyžaduje draselné hnojivá v síranovej forme. Optimálne pH pôdy je neutrálne alebo mierne kyslé,“ upozorňuje na niektoré špecifi ká Ján Kóňa.

Kedy siať
Na Slovensku sa cibuľka šalotka vysádza najčastejšie na jar, ale aj jesenná výsadba je prípustná. „Šalotku pestujeme dvoma spôsobmi, a to buď výsadbou dcérskych cibúľ, alebo výsevom semien. Na výsadbu sú najvhodnejšie cibuľky s priemerom 30-40 mm s hmotnosťou vyššou ako 15 gramov. Môže sa vysádzať i na jeseň do hĺbky 50 mm. Sadíme ju do sponu 0,25 -0,3 x 0,1 m. Na jeden hektár zvyčajne potrebujeme 330- až 500-tisíc kusov cibuliek,“ hovorí Ján Kóňa. Poprední svetoví pestovatelia prechádzajú na priame výsevy. V týchto výsevoch sa pestuje za rovnakých podmienok ako cibuľa kuchynská. Holandskí pestovatelia odporúčajú na 1 meter riadku vysiať 90 semien, čo zodpovedá výsevu 3 milióny semien na jeden hektár.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 29/2008