Strojový park mladne pomaly

Nedostatok techniky. Slabá stránka nášho poľnohospodárstva, na ktorej sa zhodol minister pôdohospodárstva s predstaviteľmi farmárov pri hodnotení tohtoročnej žatvy.

Podľa ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka na Slovensku chýba asi 100 výkonných kombajnov. Ako upozornili predstavitelia samospráv, výrazne to skomplikovalo tohtoročnú žatvu. Tá bola síce výnimočná, ale pri dostatku výkonnej techniky by nemuselo tak veľa obilia skončiť ako kŕmne. V súčasnosti podľa Informácií o stave v poľnohospodárskej mechanizácii, ktorú vypracoval Technický a skúšobný ústav pôdohospodársky (TSÚP) v Rovinke, sme ku koncu vlaňajšieho roka mali na Slovensku 3 107 obilných kombajnov, z toho bolo 110 nových, zakúpených v príslušnom roku. Ak by sme išli do minulosti, tak v roku 1994 bolo na Slovensku 5 636 kombajnov, z toho 50 nových, v roku 2000 už len 4 082, z toho 51 nových a v roku 2006 sme mali ešte 3 284 kombajnov, z toho bolo 123 nových. „S ministrom môžem len súhlasiť, a nielen pri kombajnoch. My sme už dávnejšie očakávali takýto vývoj. Či je to zber, príprava pôdy alebo sejba, mechanizmy zohrávajú rozhodujúcu úlohu v živote každého poľnohospodára. Uľahčujú mu prácu, mechanizujú ju, ale zároveň nesprávnym využívaním ju môžu paradoxne zdražovať. Obnova techniky je teda z nášho pohľadu v poľnohospodárstve nedostatočná, najmä v rastlinnej výrobe,“ povedal poverený riaditeľ Technického a skúšobného ústavu pôdohospodárskeho František Zacharda.
Počty jednotlivých strojov, ktoré výskumný ústav v svojej analýze sleduje, majú dlhodobo klesajúci trend a len v prípade postrekovačov a sejačiek je mierne opačný. Tento vývoj spôsobilo vyraďovanie starej a fyzicky opotrebovanej techniky, ktorej nahradzovanie novými, technicky a výkonne dokonalejšími strojmi s vyššími prevádzkovými parametrami sa deje pomaly. Ide totiž o cenovo veľmi náročné stroje. Množstvo, ktoré poľnohospodári nakúpia, nestačí zvrátiť zlepšenie vekovej štruktúry strojového parku rýchlejším tempom. Vlani sa podľa správy ústavu obnovili kombajny len z 3,5 percenta. „Kombajny patria k cenovo najnáročnejším mechanizmom. Ich cena v priemere dosahuje okolo 9 až 10 miliónov korún, v závislosti od úrovne jeho vybavenia. Je však nevyhnutné, aby sa investované milióny využívali účelne už aj počas doby odpisovania tohto základného prostriedku. A tu je niekde kameň úrazu. Aj keď sa síce nakupujú a obnovujú stroje v malom počte, ešte aj tieto sa pomerne málo využívajú. Ekonomickými prepočtami je dokázané, že kombajn by mal ročne pozbierať úrody minimálne z 800 až 900 hektárov. Závisí to, samozrejme, od ceny. Čím je vyššia, tým vyššia by mala byť výkonnosť kombajnu. Niektoré dosahujú ročný priemer aj 1 200 hektárov, ale ide už o špičkové mechanizmy, väčšinou v podnikoch služieb, kde je návratnosť investícií rýchlejšia. Horšia situácia je v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré nakúpili stroje prostredníctvom európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka a kde je toto využitie podstatne nižšie,“ vysvetlil František Zacharda.
Podľa zistení TSÚP využili poľnohospodári vlani svoje vlastné stroje v priemere len na 420 hektároch ročne. To znamená, že sú medzi nimi aj poľnohospodári, ktorí využívali svoje stroje len na asi 250 až 300 hektároch ročne. „Ak sa teda tých 9 až 10 miliónov korún má vrátiť podľa nových účtovných predpisov za šesť rokov, čo znamená ročne odpisovať 1,5 milióna korún, pri prerátaní na hektár sa práce neúmerne predražujú a cena zberu sa zvyšuje,“ zdôvodnil riaditeľ. Kým agropodnikom s ročným výkonom okolo 420 hektárov vychádza cena prác 3,5- až 4-tisíc korún na hektár, podniky služieb ponúkajú práce za 1,8- až 2-tisíc korún na hektár. Závisí to aj od toho, či k mechanizmu dávajú prídavné zariadenia, alebo nie, alebo podľa náročnosti terénu, či od zberanej plodiny.

Traktory starnú tiež
Patria k základnému technickému vybaveniu poľnohospodárskych podnikov a sú najviac využívané. Slúžia prakticky pri všetkých operáciách rastlinnej výroby a taktiež v živočíšnej výrobe. „Ich obnova je tiež nedostatočná, aj keď objektívne treba povedať, že objednávky sa v posledných troch rokoch zvýšili takmer o sto percent oproti predchádzajúcemu obdobiu. Napriek tomu to nestačí, pretože celkovo máme vyše 21-tisíc traktorov, takže ročná obnova je na úrovni asi štyroch percent. Pri plnej využiteľnosti a výkonnosti traktorov by sme ich ročne potrebovali vymeniť asi 12 percent. A to ich nákup vzrástol viac ako dvojnásobne z 351 kusov v roku 2003, respektíve 416 kusov v roku 2004 na vlaňajších 904 nových traktorov,“ tvrdí František Zacharda. Kým v roku 1995 bol ich priemerný vek 11,19 roka, o 10 rokov neskôr, v roku 2004, to už bol vek 13,9 roka. Odvtedy sa to po desatinných miestach znižuje. Vlani bol ich priemerný vek 13,2 roka. A aj pri traktoroch je dôležitá ich ekonomika prevádzky. „V posledných rokoch zaznamenávame trend nákupu traktorov vo vyšších výkonnostných triedach. Ich ekonomické využitie môže byť na základe našich sledovaní diskutabilné, pretože nad 100 kW máme až 23,5 percenta celkového počtu traktorov, čo je veľmi veľa. Takémuto výkonu traktora nie vždy zodpovedá plocha, ktorú má obhospodáriť a nezodpovedá mu ani prívesné zariadenie. Počet motohodín, ktoré ročne odpracuje, nezodpovedá jeho možnostiam. Vychádza nám, že traktory vo vysokej výkonnostnej triede sa využívajú asi na päťdesiat percent,“ dodal riaditeľ. Treba podotknúť, že takéto najvýkonnejšie stroje stoja okolo 5 až 6 miliónov korún. Často ich však nakupujú poľnohospodári aj kvôli náročnosti terénu, či niektorým špecifickým prácam, na ktoré potrebujú stroj s vyšším výkonom, alebo kvôli kombinácii prác, na ktoré ho potrebujú. Otázkou však je, či majú dostatočnú plochu na to, aby si mohli takýto výkonný stroj kúpiť. Tisíc hektárov je málo.

Živočíšna výroba je na tom lepšie
Analýzu strojového parku robí TSÚP na vzorke 95 podnikov. Výsledky inventarizácie naznačujú, že dlhodobo zhoršujúca sa veková štruktúra používanej techniky sa stabilizovala. Najviac strojov v rastlinnej výrobe podľa informácie ústavu sa nachádza v kategórii strojov nad 12 rokov – až 78,22 percenta. V kategórii od 8 do 12 rokov sa nachádza 8,55 percenta techniky, vo veku 4 až 8 rokov je 6,29 percenta a v najmladšej kategórii do 4 rokov je 6,94 percenta strojov. V porovnaní so živočíšnou výrobou, kde v najstaršej kategórii nad 12 rokov sa nachádza len 31,5 percenta strojov a zariadení, sa môže zdať, že obnova v rastlinnej výrobe zaostáva. No zatiaľ čo výmera poľnohospodárskej pôdy sa nezmenila, resp. ak zoberieme len výmeru podľa verifikácie, na ktorú dostávajú poľnohospodári priame platby, tak sa oficiálne znížila o 400-tisíc hektárov, živočíšna výroba poklesla minimálne o 50 percent aj viac. Pri jej znižovaní sa vždy najprv vyradili staré a nevhodné technológie, čím sa vek strojového zariadenia znižoval.

Budú mať na investície?
Najvyššiu opotrebovanosť strojov zaznamenali v roku 2004. Odvtedy sa miniatúrnymi krôčikmi znižuje. V tom roku vstúpilo Slovensko do Európskej únie. Veľa podnikov investovalo prostredníctvom európskych fondov. V rámci Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Plánu rozvoja vidieka v rokoch 2004-2006 bolo na rastlinnú výrobu zameraných 608 projektov z celkového počtu 1 030 schválených projektov. Na stroje a technológie v rastlinnej výrobe prispeli fondy niečo cez 2,7 miliardy korún. Najviac sa investovalo do rastlinnej výroby v Nitrianskom a Trnavskom kraji. V posledných troch rokoch bolo do techniky najviac investovaných peňazí v roku 2005 – až 3,7 miliardy korún, v roku 2006 to bolo už len 3,2 miliardy a vlani 3,1 miliardy korún, zatiaľ čo v roku 1997 investovali poľnohospodári do novej techniky až 5,3 miliardy korún. Aby sa však výraznejšie zlepšila veková štruktúra používanej techniky, TSÚP Rovinka odporúča presadzovať obnovu techniky v objeme 11 až 12 miliárd korún ročne. V prepočte to predstavuje 5 700 – 6 200 korún na hektár poľnohospodárskej pôdy.
V roku 2006 dosiahla miera investícií na 1 hektár len niečo málo cez 1 600 korún, zatiaľ čo napríklad v Nemecku dosahuje podiel investícií na nákup strojov a zariadení viac ako 8-tisíc korún na hektár pôdy. To si naši poľnohospodári zrejme nebudú môcť dovoliť nielen v nasledujúcom, ale ani v ďalších rokoch. Program rozvoja vidieka 2007- 2013 totiž pri súčasnom nastavení zvýhodňuje projekty, ktoré sa dotýkajú živočíšnej výroby. Takže koľko projektov týkajúcich sa len rastlinnej výroby napokon schvália, je otázne. Výška žiadaných finančných prostriedkov totiž dvojnásobne prevyšuje balík peňazí, ktorý je k dispozícii. Mnoho agropodnikateľov však v projektoch prepojilo rastlinnú výrobu so živočíšnou, a tak môže byť len veľmi ťažké získať presný objem financií na techniku do rastlinnej výroby. Väčšina nákupov strojov sa už udiala vlani a tohto roku, keďže investície do podniku realizované od 1. januára 2007 sú v projektoch akceptovateľné. Tí, ktorí chceli investovať až v budúcom roku, majú pred sebou ťažké rozhodovanie. „Poľnohospodári majú za sebou veľmi ťažký rok. Nemáme komoditu, o ktorú by sme sa mohli oprieť. Ceny klesajú v rastlinnej i živočíšnej výrobe, čo pravdepodobne ovplyvní investičné zámery poľnohospodárov. Je veľmi ťažké povedať, koľkí sa rozhodnú pristúpiť k podpisu zmluvy s platobnou agentúrou a realizovať svoj projekt,“ vyjadril svoje obavy člen Predstavenstva SPPK Ivan Oravec. Za akých podmienok by mohol Program rozvoja vidieka pomôcť obnove strojového parku? Podľa správy TSÚP by sa podpora nákupu vysokovýkonných traktorov mala podmieniť ich ekonomickým využitím a umožniť kooperáciu pri využívaní techniky so susednými podnikmi. Vzhľadom na znižujúce sa plochy niektorých plodín sa odporúča nepodporovať ďalší nákup špeciálnej techniky pre tieto plodiny. Zabezpečiť kontrolu ekonomickej efektívnosti využívania novej techniky po celý čas platnosti projektu a v rámci programu zabezpečiť program vzdelávacích aktivít s dôrazom na zvyšovanie ekonomickej efektívnosti využívania techniky.

Čo by mal farmár vedieť
Z núdze cnosť. Aj tak by sa mohlo definovať východisko, ktoré sú nútení slovenskí poľnohospodári realizovať. Keďže nemeckí poľnohospodári pracujú s novými strojmi, ktoré ich nezaťažujú zbytočnými nákladmi na opravy a stratami v prestojoch či pri poruchách, vznikol tak nový trh s opotrebovanými strojmi. Ten využívajú aj slovenskí poľnohospodári, keďže ceny sú oproti pôvodným často aj tretinové. Podľa riaditeľa TSÚP by poľnohospodári pri nákupe mali najmä ekonomicky kalkulovať a všímať si: ako realizovať čo najlacnejšiu produkciu, na akej výmere hospodárim, aké plodiny pestujem, aké závesné náradie mám, či budem potrebovať a tomu prispôsobiť výkon nakupovaného stroja. Vysoký výkon mechanizmus zbytočne predražuje. Taktiež by si mal poľnohospodár zodpovedať na otázku, za aký dlhý čas sa mi investícia vráti? Odpisy trvajú síce len šesť rokov, ale aká je reálna návratnosť? Taktiež by mali porozmýšľať o nových formách využívania strojov v rámci kooperácie či spolupráce s iným podnikom alebo podnikom služieb. V Rakúsku a Nemecku napríklad existujú špeciálne organizácie – tzv. maschinenringy, ktoré flexibilne vedia presúvať techniku podľa potreby medzi „svojimi“ firmami.





Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 27/2008