Na Orave si zvykli na počítače aj GPS

Navigácia GPS sa stáva stále častejšie súčasťou nášho života. Uľahčuje prácu aj poľnohospodárom. Lídrom vo využívaní tejto techniky na severe Slovenska je Oragro, spol. s r. o., Oravské Veselé.


Aj keď by sme mohli ponúknuť veľa riadkov zo skúseností rastlinnej i živočíšnej výroby spoločnosti Oragro, nebudeme o tom písať, aj keď... bolo by o čom a nebolo by to nezaujímavé. Veď jej dcérske spoločnosti obhospodarujú 8-tisíc hektárov na východe Slovenska, v Turci a na Orave. Osobitá je však poľnohospodárskymi službami. Spoločnosť pracuje pre poľnohospodárov na celom Slovensku. Rádius je podľa majiteľa Rastislava Závodného neobmedzený. Portfólio služieb pri asi 200 obchodných partnerov zabezpečujú najmodernejšou technológiou – 8 rezačkami, 6 kombajnami, 8 traktormi.

V rezačkách špička
Podnikať začali v roku 1991, najskôr si prenajímali kombajny. Prvý rok 5, druhý rok 17, tretí 25, štvrtý ešte o desať viac. Vtedy mali družstvá svoje kombajny, a podľa Rastislava Závodného: „Nevedeli, čo s nimi, kde s nimi, tak sme to začali organizovať my.“ Najskôr kúpili jednu rezačku, postupne pribudli ďalšie, park dopĺňali ďalšími mechanizmami. Teraz pracujú len s vlastnou technikou. V rezačkách sú najsilnejší na Slovensku. Tieto stroje štartujú 15. mája na juhu Slovenska. Potom prejdú stredným Slovenskom, a skončia na severe. Kým sa otočia po celej krajine, dozrejú opäť lucerny na juhu. Pokračujú a postupne sa opäť vrátia na Oravu. „Tu na Orave je toho viac, pretože chov hovädzieho dobytka a výroba mlieka je jediná reálna tržná záležitosť, ktorú môžu Oravci robiť,“ hodnotí majiteľ. Naopak, kombajny využívajú na 90 percent na južnom Slovensku.
Súčasťou najmodernejšej techniky sú GPS. Využívajú ich vo všetkých troch druhoch mechanizmov. Najskôr podľa GPS urobili rozbor všetkých pôd. Agronómka jednej z dcérskych spoločností Turiec Agro v Turčianskom Ďure Marika Kováčiková pokračuje: „Prišiel cyklus vzoriek agrochemického skúšania pôd, financovaný štátom. Každých šesť rokov robia rozbor pôdy na prítomnosť fosforu, draslíka, horčíka a vápnika. Pred šiestimi rokmi sme si obišli celú parcelu, vyznačili body do GPS navigácie. Tento rok sa vieme k tým istým bodom vrátiť. Presne vieme, či sme za tých šesť rokov obohatili pôdu, alebo sme si ju zdevastovali, alebo sme ju udržali na tej istej úrovni.“ Rastislav Závodný vysvetľuje, že stačí len raz zobrať vzorku z extrémneho miesta, na ktorom bol napríklad močiar alebo hnojisko, skreslí to celú parcelu a pohľad na to, čo sa dialo za posledných šesť rokov. „Pre nás je veľmi dôležité porovnať si výsledky spred šiestich rokov, keď sme to nemali vyvápnené, vyhnojené a stav pôdy po šiestich rokoch. Z tohto hľadiska je GPS veľmi dôležité,“ hovorí riaditeľ Oragra.

GPS samozrejmosťou
Navigácia funguje pomerne jednoducho. Marika Kováčiková vysvetľuje, že v príručnom počítači je natiahnutý soft vér a mapy, ktoré robili pri agrochemickom skúšaní pôd. Navigačný systém zachytáva signál cez satelit. „Toto je výstup z našej parcely, kde nám ukazuje polohu auta voči parcele. Na tejto parcele vyznačil body, ku ktorým sa potrebujeme dostať,“ ukazuje na monitore agronómka. GPS využívajú aj na navádzanie strojov pri príprave pôdy, pri postrekoch. Stroje potom pracujú s dostatočnou presnosťou, väčšou, ako by to robil mechanicky človek. Navigácie umožňujú prácu v noci, chlapi sa môžu striedať 24 hodín pri sejbe aj pri podmietaní. Pri niektorých zberových prácach umožňujú prácu dlho do noci. Zvyšujú efektivitu. Pri práci so strojmi sú menšie prekrytia, v konečnom dôsledku menej jázd po poli. GPS na kombajnoch má aj ďalšie využitie. Vyrábajú mapy. Keď kombajn dorobí prácu, vytlačia mapu, na ktorej je farebne rozlíšené, z ktorej časti parcely zobrali dve tony, z ktorej tri, štyri, päť či šesť. „Potom pozeráme mapu a hľadáme dôvody: je to zhutnené? Kyslé? Zásadité? Alebo chýba niektorá živina? To je už úloha pre agronóma, aby analyzoval, prečo je niekde úroda dve tony, inde šesť a hľadal spôsoby, ako to odstrániť,“ hovorí majiteľ, podľa ktorého už v tejto dobe, kto racionálne uvažuje a kupuje nový kombajn, kúpi si ho s GPS.

Kedysi a dnes
Kedysi, keď bola hmla, musel sa poľnohospodár s traktorom vrátiť do dvora a čakať, kým sa rozíde. Teraz, keď hnojí a je hmla, môže hnojiť ďalej. Keď seje a príde tma, môže siať ďalej. Kedysi stačilo, že bolo sucho, nevidel značkovač a už bol problém. Keď rozhadzovali hnoj, nikto nevedel, kde už rozhádzal a kde ešte nie. Na čiernej zemi nie je vidieť čierny hnoj. Teraz s navigáciou nemajú žiadny problém. A ostatne, spomínaná 24-hodinová prevádzka. Linka maštaľných hnojov je v činnosti 24 hodín v kuse 40 dní. GPS tak síce nepriamo, ale zvyšuje produktivitu aj kvalitu práce. „Začínal som s inými strojmi, všetko sme robili odhadom a veľakrát nám hektáre nesedeli. So systémom GPS nahodím číslo parcely, ktoré mám zmapované a automaticky mi to udá veľkosť plochy. Ak nie sú napojení na družicu, obkosím parcelu a hneď sa znázorní na monitore,“ opisuje Ján Kopta, ktorý navigáciu využíva tretí rok.
Marika Kováčiková uvádza príklad ďalšieho využitia navigácie. „Viem si zmerať parcelu. Napríklad máme plochu kukurice na siláž, nezmestila sa nám celá do jamy, zostal nám určitý fliačik na to, aby sme ho spracovali na vlhké zrno. Nevedeli sme odhadnúť, koľko to je zo šesťdesiatich hektárov. Vzala som GPS a presne som zmerala, koľko nám zostalo,“ hovorí agronómka, ktorá nemá informácie, že by niekto v okolí takto vo veľkom využíval navigáciu. A každý, kto sa naučí ovládať počítače a GPS, už bez toho robiť nechce. Roman Rožník využíva GPS piaty rok. Pochvaľuje si, že obsluha je jednoduchá. Zariadenie mu pomáha pri navádzaní riadkov, rozmetaní vápna aj hnojiva. „V noci by sme nemohli robiť,“ poukazuje na veľkú výhodu. „Naučili sa to obsluhovať a pochvaľujú si aj chlapi, o ktorých by sme to nepovedali,“ usmieva sa majiteľ.

Ruky za chrbtom
Montážne sady GPS pre traktory vyzerajú trošku inak. Niektoré dokážu tak navigovať traktor, že vodič si môže dať ruky za chrbát. Jedine pri úvrati musí vytiahnuť ruky spoza chrbta, obrátiť ho a dostať do polohy, kedy jeho dráhu GPS koriguje sám. Tieto však ešte v Oragre nevyužívajú. Všetko závisí od ceny zariadenia, ktorá môže byť niekoľko desiatok tisíc až po niekoľko stotisíc korún. V Oragre však investujú každý rok, tento pribudli tri GPS, a už plánujú kúpu ďalších. Hoci vo väčšine poľnohospodárskych firiem sa pasujú s problémom nedostatku ľudí, v Oravskom Veselom tento problém nepociťujú. „Snažíme sa, aby sme ich mali dosť. Takých, ktorí sa boja modernej techniky, nemôžeme do našich mašín posadiť. Každý sa to musí naučiť. Stroje sú plné počítačov, elektroniky. Každý traktor, kombajn, rezačka má počítač. Musia to ovládať,“ hovorí o nárokoch Rastislav Závodný. Problémy s odchodom ľudí však nemajú. „Robíme s nimi, snažíme sa, aby mali slušné mzdy, aby boli spokojní a financujeme im každý rok liečebné pobyty. Za sedemnásť rokov sme nezažili zmeškané výplaty. Žiadne minimálne mzdy, naopak, korektné odmeny,“ hodnotí Rastislav Závodný. A výsledok je zjavný. Ak sa niekto zamestná, väčšinou dlhodobo. Za rok-dva odíde jeden, maximálne dvaja zo štyridsiatich zamestnancov. Celkovo aj s dcérskymi spoločnosťami zamestnávajú asi dvesto ľudí.

Spolupráca s mladými
Minulý rok začala prosperujúca firma Oragro spolupracovať so Strednou odbornou školou lesníckou v Tvrdošíne. V škole mali záujem zaradiť chlapcov niekam, kde je moderná technika, aby neboli len pri staršej, konzervatívnej technike, hoci aj tú treba poznať. „Pre nás je to dobrá príležitosť vybrať si zamestnancov do budúcna. Ešte sa síce spolupráca len začala, takže o konkrétnych absolventoch, ktorí nájdu uplatnenie v Oragre, je predčasné hovoriť. Ale myslím si, že spolupráca funguje na slušnej úrovni, a dúfam, že bude fungovať aj ďalej. My záujem máme,“ skonštatoval Rastislav Závodný. Pre spoločnosť je dôležitá obnova technického parku. Životnosť strojov je 8 až 10 rokov, potom strácajú spoľahlivosť a sú náročné na údržbu. Na investície sa pripravujú dopredu, takýmto spôsobom sa im darí pravidelne obnovovať rezačky, kombajny aj traktory. Aj keď na spomínanú údržbu nezabúdajú. Po sezóne, keď sú stroje šesť mesiacov na poli, odstavia ich a dôkladne prezrú. „Spíšeme ,chorobopis‘, objednáme náhradné diely, od januára ich montujeme. Každý rok treba prejsť celú mašinu, aby začiatkom mája mohla znova nastúpiť na polia,“ informuje Jozef Pavlák, ktorý zabezpečuje údržbu techniky.

Dcéry využívajú matku
Aj dcérske spoločnosti využívajú služby materskej spoločnosti. „Nebudujeme tam strojové parky, práve naopak. Naše podniky sa nezadlžia kúpou strojov a profitujú práve z toho, že nemusia prevádzkovať techniku, dielne, ľudí... Nemajú žiadnu ťažkú techniku. Dcérske spoločnosti sú pre nás rovnocenní partneri ako všetci ostatní,“ vysvetľuje šéf.

Stavili na spoľahlivosť
Podobne uvažujú aj ich obchodní partneri. Malému družstvu sa neoplatí kúpiť stroj za 9 miliónov, to má podľa Rastislava Závodného ďaleko k efektivite. Radšej si vyberú spoľahlivého partnera. Na túto vlastnosť stavili aj v Oragre. Po objednávke sa manažér ozve zákazníkovi týždeň pred dodávkou prác a potom deň, dva predtým. V prípade poruchy manažéri vedia do 24 hodín zabezpečiť opravu alebo náhradný stroj. „Nikdy sa nestalo, že by niekto tri dni čakal,“ dodal šéf firmy. Pri takomto postoji sa nemusí prvovýrobca báť, že si napríklad objedná senáž, a dodávateľ prác nepríde. „Menší poľnohospodári budú naše služby využívať dlhodobo a ja sa o existenciu nášho podniku služieb vôbec nebojím,“ uzavrel šéf firmy.

Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 28/2008