Pôdy je dosť aj pre energetické plodiny

Vrámci jednotnej poľnohospodárskej politiky EÚ vznikol v súvislosti s dočasným, alebo trvalým nevyužívaním pôdy na poľnohospodársku činnosť nový fenomén. Jedným z efektívnych riešení využitia takýchto lokalít je pestovanie energetických plodín. Ide o lokality, na ktorých by prípadná výroba biomasy zaručovala poľnohospodárom ekologicky a ekonomicky prijateľnejšie efekty, ako klasická výroba poľnohospodárskych produktov.

Po biomase ako palive je čoraz väčší dopyt. Preto majú poľnohospodári predpoklad na odbyt energetických plodín či už doma, alebo v okolitých krajinách.

Zelená pre biomasu
Vzhľadom na pôdno-klimatické podmienky u nás, majú naši poľnohospodári vynikajúce možnosti na produkciu biomasy a bioplynu. Ich využitie treba podporiť nielen pre energetický zisk, a tým aj úsporu financií, ale aj pre likvidáciu poľnohospodárskeho odpadu, ktorý spôsobuje environmentálne problémy. Profesor Jozef Vilček, vedúci pracoviska Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) v Prešove hovorí, že kľúčovou otázkou pre environmentálnu udržateľnosť produkcie poľnohospodárskej biomasy je interakcia s ostatným využitím pôdy. „Aj keď v niektorých oblastiach je dostupnosť marginálnej pôdy, čiže pôdy s horšou kvalitou vyššia ako obmedzená výmera pôdy, na ktorej možno pestovať plodiny pre nepotravinárske účely, veľkoplošné zmeny využívania pôdy na produkciu biomasy nie sú vždy vhodné. Môžu mať negatívny dosah na produkciu potravín, kvalitu pôdy, marginálne a zraniteľné pôdy, biodiverzitu a krajinu,“ vraví profesor Vilček. Preto podľa neho požiadavky na pôdu pre produkciu biomasy budú sčasti závisieť od možnosti zmeny využitia pôdy na produkciu potravinových plodín a iné účely, zvýšenia úrod hlavných plodín produkujúcich biomasu, ale aj rozsahu, v akom sa budú využívať vedľajšie produkty z poľnohospodárskej produkcie.

Úžitok aj z horšej pôdy
Možno predpokladať, že prípadní záujemcovia o pestovanie energetických plodín, najmä drevín, nebudú mať tendenciu využívať „horšie“ pôdy, ale budú mať snahu o záber čo najlepších pôd. Dôvod je jednoduchý – výroba drevín na kvalitných pôdach je oveľa ekonomickejšia, pretože si vyžaduje nízke náklady a dosahujú sa vysoké prírastky biomasy. „Preto bude potrebné okrem určenia vhodných pôd vypracovať aj predpokladané ekonomické parametre takejto činnosti,“ dodáva profesor Vilček. Účelová kategorizácia poľnohospodárskych pôd môže prispieť k efektívnemu riešeniu medzi využitím pôdy na klasickú poľnohospodársku výrobu, na jej opustenie, prípadne na pestovanie energetických plodín. Profesor Vilček ďalej vysvetľuje, že primárna poľnohospodárska pôda zaberá asi 60 % v súčasnosti evidovaných poľnohospodárskych pôd. Zo strategického dôvodu je potrebná pre priame poľnohospodárske využitie, čiže pre takú úroveň pestovania rastlín a chov zvierat, ktorý neohrozí potravinovú dostatočnosť obyvateľstva. Slovensku postačuje 1 048 500 ha ornej pôdy a 383 000 ha trvalých trávnych porastov. Do tejto výmery neboli zarátané vinice (asi 12 000 ha), chmeľnice (asi 300 ha), záhrady a sady. Sekundárna poľnohospodárska pôda – je pôda, ktorú možno dočasne použiť na iné ako potravinové účely. Pritom sa neznehodnotí (charakter i vlastnosti ostávajú prakticky nezmenené). Túto pôdu možno vyčleniť na alternatívne poľnohospodárstvo. Zaberá asi 40 % poľnohospodárskych pôd.

Pri výbere lokalít na pestovanie energetických plodín treba akceptovať tieto postupy:

• Komodity, ktoré sú z kategórie poľnohospodárskych plodín (obilniny, kukurica, repka, zemiaky, slama, plodiny pre výrobu bioetanolu a pod.) možno umiestniť na existujúcej poľnohospodárskej pôde bez výrazných obmedzení – tvoria súčasť bežného osevného postupu s ročným striedaním podľa lokality.
• Rýchlorastúce dreviny (vŕba košikárska, topole, olše, agáty a pod.) bude potrebné lokalizovať mimo pôdy, ktorú chceme zachovať. Môžu to byť plochy nezahrnuté do kontrolného systému LPIS, resp. ako plochy v LPIS-e mimo tzv. základnej plochy. V druhom prípade sa môže vyskytnúť problém s dotovaním takýchto plôch (súčasný dotačný systém to nepozná), ako aj problém s degradáciou pôdy vytvorením koreňového systému drevín.
• Na tzv. primárnu pôdu umiestňovať len poľnohospodárske plodiny. V prípade výsadby rýchlorastúcich drevín na tieto plochy nevyplácať dotácie.
• Na plochy evidované v LPIS-e, ktoré sú mimo tzv. základnej plochy, umožniť pestovanie rýchlorastúcich drevín s doterajšou dotačnou podporou štátu.
• Na poľnohospodárskych pôdach mimo evidencie LPIS umožniť pestovanie rýchlorastúcich drevín a súčasne to aj dotačne podporiť platbou. Takýto postup by eliminoval nápor na najprodukčnejšie pôdy a stimuloval by prípadných záujemcov o zapojenie doteraz viac-menej nevyužívaných plôch do systému racionálnejšieho využitia.

Autor článku: Eva PICHLEROVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 13/2008