Pôde chýbajú zemiaky, pestovateľom osveta
AgroserverPôdohospodárstvo
Zemiaky, druhý slovenský chlieb, boli kedysi súčasťou
poľnohospodárskej štátnej kultúry. A Orava bola nosným
regiónom, kde zemiaky pestovali. Súčasný ústup od
plodiny chýba nielen ľuďom, ale aj pôde. Z približne tridsiatky poľnohospodárskych subjektov na Orave sa intenzívne venuje pestovaniu tejto plodiny len Poľnohospodárske družstvo v Trstenej. Na ploche 130 hektárov ich pestujú aj na spracovanie na zemiakové lupienky. Pritom pred dvadsiatimi rokmi pestovali „švábku“ všetky subjekty bez výnimky. Absencia zemiakov podľa riaditeľky Regionálnej poľnohospodárskej
a potravinovej komory na Orave Ľudmily Mokošákovej vplýva aj na kvalitu pôdy. V časoch pestovania zemiakov bol iný osevný postup. Ten spočíval v štvorročnom cykle, do ktorého
jednoznačne patrili aj zemiaky. Teraz sa všeobecne upúšťa od pestovania zeleniny, najmä zemiakov, a v ornej pôde zostávajú väčšinou ďatelina a obilniny. „Pôda sa tak degraduje,“ vysvetľuje šéfka oravskej komory.
V súčasnosti majú problémy aj drobní poľnohospodári, ktorí pestujú zemiaky pre vlastné zásobenie. Tok informácií o zemiakoch totiž ustal a ľudia nevedia, aké prostriedky majú používať, aké postreky, sadivo, hnojivo, atď. „Keď zemiaky pestovali poľnohospodárske podniky, museli mať certifikované hnojivo, postrek, sadivo a najmä, existovala osveta,“ hodnotí Ľudmila Mokošáková. Dnes s týmito prípravkami takmer nikto neprichádza do kontaktu, tok informácií ustal, a tí, ktorí zostali zemiakom „verní“, sú podľa šéfky komory závislí len od informácií typu „jedna pani povedala“. Často sa stane, že používajú nevhodné prípravky, prípadne také, ktoré na trhu zoženú.
Nie je tajomstvom, že slovenské zemiaky vytlačili najmä poľské produkty. „Kupujem ich, veď je to lacnejšie, načo by som ich pestoval,“ hovorí jeden z obyvateľov hornej Oravy, ktorá je len niekoľko kilometrov vzdialená od poľských hraníc. Nielen zemiaky, ale aj ostatné poľnohospodárske produkty severných susedov v tejto časti úplne vytlačili tie naše. U väčšiny domácich obyvateľov nerozhoduje kvalita, ale cena. V tržnicovom stánku v Rabči predávajú zemiaky bez označenia krajiny pôvodu. „To už nikoho nezaujíma,“ konštatuje jeden z tamojších obyvateľov.
Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 17/2008
V súčasnosti majú problémy aj drobní poľnohospodári, ktorí pestujú zemiaky pre vlastné zásobenie. Tok informácií o zemiakoch totiž ustal a ľudia nevedia, aké prostriedky majú používať, aké postreky, sadivo, hnojivo, atď. „Keď zemiaky pestovali poľnohospodárske podniky, museli mať certifikované hnojivo, postrek, sadivo a najmä, existovala osveta,“ hodnotí Ľudmila Mokošáková. Dnes s týmito prípravkami takmer nikto neprichádza do kontaktu, tok informácií ustal, a tí, ktorí zostali zemiakom „verní“, sú podľa šéfky komory závislí len od informácií typu „jedna pani povedala“. Často sa stane, že používajú nevhodné prípravky, prípadne také, ktoré na trhu zoženú.
Nie je tajomstvom, že slovenské zemiaky vytlačili najmä poľské produkty. „Kupujem ich, veď je to lacnejšie, načo by som ich pestoval,“ hovorí jeden z obyvateľov hornej Oravy, ktorá je len niekoľko kilometrov vzdialená od poľských hraníc. Nielen zemiaky, ale aj ostatné poľnohospodárske produkty severných susedov v tejto časti úplne vytlačili tie naše. U väčšiny domácich obyvateľov nerozhoduje kvalita, ale cena. V tržnicovom stánku v Rabči predávajú zemiaky bez označenia krajiny pôvodu. „To už nikoho nezaujíma,“ konštatuje jeden z tamojších obyvateľov.
Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 17/2008
Komentáre k článku:
Pridať komentár