Pôdam chýba vápnenie a prísun živín

Slovenská republika má k dispozícii cez 1,2 miliónov hektárov ornej pôdy. Prevažná časť tejto výmery sa v súčasnosti stretáva s vážnymi problémami – postupným okysličovaním a prehlbovaním zápornej bilancie živín. To pravdepodobne zabezpečil výrazný pokles úrovne hnojenia naštartovaný na začiatku deväťdesiatych rokov. Z toho dôsledku tiež dochádzalo k znižovaniu výnosov väčšiny hlavných plodín. Obnova vápnenia a zaistenie prísunu živín do pôdnej hmoty by tak mali byť pre poľnohospodárov prioritou.

Zatiaľ čo v priebehu osemdesiatych rokov bola úroveň hnojenia na Slovensku a výnosy porovnateľné s krajinami bývalej EÚ-15 , pred vstupom do Európskej únie sa dávky hnojív na Slovensku znížili na menej než polovicu. Významne sa prepadli aj výnosy takmer všetkých hlavných plodín. Zaostávame v hnojení i výnosoch. Pred rokom 1990 sme hnojili intenzívne, priemerné dávky NPK hnojív dosahovali až 160 kg/ha. Teraz sa ale pohybujú na tretinovej úrovni. Kvôli tomu teraz v pôdach výrazne klesá obsah organickej hmoty a je ohrozená jej úrodnosť. O tejto problematike hovorili na 28. semináre o racionálnom používaní priemyselných hnojív a pesticídov, ktoré v polovici februára usporiadal výrobca priemyselných hnojív Duslo Šaľa v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre.

Z pohľadu Ing. Františka Kotvasa z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave tieto problémy vyvolal dlhodobý nedostatok finančných prostriedkov roľníkov vyplývajúcich z nerovnováhy medzi vstupmi do výroby a ich zisky. Na vine sú rovno rastúce ceny priemyselných hnojív. Nízke vstupy do pôdy umožňujú len schodkové hnojenie a obmedzené vápnenie. Útlmom živočíšnej výroby naviac dochádza k zníženiu výroby a spotreby majerových hnojív. Chlievneho hnoja sa v súčasnosti používa len polovičné množstvo z optimálnej dávky. V pôdach tak dochádza k bilančným schodkom živín a pôdnej organickej hmoty. Podľa Ing. Kotvasa je nutné čo najskôr prestať hospodáriť na úkor starej pôdnej sily a obnoviť vápnenie i trvalý prísun živín do pôdnej hmoty. Poľnohospodári by mali začať uplatňovať techniku obmedzujúcu pôdne utužovanie a prijať opatrenia šetriace pôdne vlahy.

Vápnením proti okysličovaniu
Zmeny k horšiemu v obsahu živín v pôde na Slovensku preukázali aj merania prevedené v rámci posledného cyklu agrochemického skúšania pôd, ktorý ma na Slovensku už päťdesiat ročnú tradíciu. Ten prebiehal v rokoch 2000 až 2005 a ukázal na to, že neustále dochádza k poklesu obsahu všetkých živín a v dôsledku nedostatočného vápnenia tiež k postupnému okysličovaniu pôd. Podľa Ing. Štefana Gáboríka z ÚKSÚP vo Zvolene sa oproti predchádzajúcemu cyklu významne znížila zásoba dusíku a fosforu a o niečo menej drasticky poklesla aj zásoba draslíku. Výnimkou je horčík, ktorý sa zatiaľ vyskytuje v pôdach v dostatočnej miere, pretože i u neho je pozorovaný mierny úbytok.

Všeobecné sú však živinami lepšie zásobované pôdy stredne ťažké až ťažké. Bilancia živín je podľa Ing. Gáboríka záporná napospol vo všetkých krajinách. Najhoršie je na tom Trnavský, Bratislavský a Nitriansky kraj, kde je viac než 60 kilogramov deficit živín na hektár. Živinami najlepšie zásobené pôdy sa potom vyskytujú v kraji Žilinskom, kde je záporná bilancia len približne 3 kg/ha ornej pôdy. Ing. Gáborík ďalej upozornil na to, že v dôsledku nedostatočného vápnenia sa stále viac okysličuje pôdna reakcia. Priemerná hodnota pH je 6,4. To je o niečo nižšia hodnota než bola nameraná v predchádzajúcom cykle. Rapídne pritom narástli pôdy slabo kyslé až kyslé na úkor alkalických. To sa týka zhruba 70 % výmery ornej pôdy na Slovensku. Výnimkou je Bratislavský kraj, kde sa vyskytujú pôdy alkalické. Pomerne dobre je na tom s pôdnou reakciou Nitriansky a Žilinský región, kde sa pH pohybuje v neutrálnych hodnotách.

Výberom hnojiva k vyšším výnosom
Z dusíkatých minerálnych hnojív sa v SR v súčasnosti používa najčastejšie liadok amónno-vápenatý, močovina, DAM a DASA. V malej miere aj síran amónny alebo dusičnan amónny. Z fosforečných hnojív poľnohospodári najčastejšie siahajú po Amofose, z draselných hnojív uprednostňujú draselnú soľ a z vápenatých mletý vápenec, ojedinele aj saturačné kaly. Veľmi zaujímavé mohli byť pre návštevníkov semináru výsledky pokusu s granulovaným dusíkatým hnojivom Magnisul, ktoré prezentoval Prof. Ing. Otto Ložek, CSc. Zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Agrochemická účinnosť Magnisulu , ktorý obsahuje 21% dusíku, 11% síry a 5% horčíku, bola testovaná na niekoľkých plodinách v rámci máloparcelových pokusoch založených v lokalite Sládkovičovo - Nový Dvor. V pokuse s ozimnou pšenicou boli testované tri odrody – Venistar, Bonita, Verita – na ktorých sa realizovalo produkčné hnojenie, a to na začiatku zlupovania. Účinnosť hnojiva Magnisul sa sledovala v porovnaní s porastmi ošetrenými hnojivami DASA, LAD a neošetrenou kontrolou. Z výsledkov výskumu bol viditeľný pozitívny vplyv hnojiva Magnisul na hektárový výnos pšenice ozimnej u všetkých testovaných odrôd (najlepšie reagovala Verita). Ten bol zhruba o osem percent vyšší oproti neošetrenej kontrole. Podobne, aj keď o niečo menšie navýšenie výnosov bolo viditeľné u varianty ošetrenej hnojivom DASA. Pozitívny vplyv hnojiva Magnisul na výnos bol v testoch preukázaný tiež pri jarnom jačmeni a pri slnečnici ročnej vďaka nemu prišlo i k zvýšeniu obsahu tuku v sušine.

Mikroprvky vo výžive slnečníc
V ďalšom prezentovanom pokuse bol opísaný vplyv mimokoreňovej výživy a výnos, olejnatosť a produkciu oleja slnečnice ročnej (odroda Jazzy). Ten predvádzali pracovníci z Mendelovy zemědělské a lesnické univerzity v Brne v priebehu roku 2006 v lokalite Ostrožská Lhota. Podľa Ing. Petra Škarpy, Ph.D. reagovala odroda na mimokoreňovú výživu bórom, mangánom a zinkom pozitívne zvýšením výnosov a zlepšením produkcie. Vplyv mikroprvkov sa prejavil nárastom biomasy a obsahom sušiny predovšetkým tých častí rastliny, na ktoré bolo hnojivo aplikované. V dôsledku toho sa výnos nažiek zvýšil o 16 až 22 percent. Olejnatosť však zostala rovnaká, no výsledky pokusu je potrebné brať s rezervou kvôli netradičnému priebehu počasia v danom roku. Efekt listového hnojiva sa kvôli veľkému suchu prejavil na zvýšení výnosov výraznejšie než je bežné. Reálnejší prírastok výnosu vplyvom mikroprvkov sa podľa neho pohybuje medzi 8 až 10 percentami. Ako doporučenú dávku bóru uvádzajú 200 až 300 g/ha, zinku 300 až 350 g/ha a mangánu 400 až 500 g/ha.

Ako hnojiť efektívnejšie
Zaujímavé informácie prezentovala Dr. Carola Schusterová, zastupujúca nemeckú spoločnosť SKW Stickstoffwerke Piesteritz GmbH. Vo svojej prednáške hovorila o účinkoch inhibítorov nitrifikácie na efektivitu dusíkatých hnojív. Tie totiž o niekoľko týždňov spomaľujú priebeh nitrifikácie, aby sa uvoľňovanie dusíku a prechod na nitráty presunuli do fázy, kedy rastlina dusík najlepšie využije. Vedľa toho obmedzujú únik čpavku a oxidu dusného, ktoré sa uvoľňujú práve pri hnojení dusíkatými hnojivami. Výsledky pokusov pri použití hnojív s inhibítormi v Nemecku preukázali efektívnejšie využitie aplikovaného hnojiva rastlinou, čo sa prejavilo predovšetkým zvýšením výnosu. Ako ale Dr. Schusterová upozornila, priebeh inhibície záleží na niekoľkých faktoroch, z nich najdôležitejšia je pôdna vlhkosť, teplota, pôdny typ a obsah organických látok. Doba trvania inhibície sa v závislosti na týchto vplyvoch pohybuje v rozmedzí šiestich až štrnástich týždňov. Firma SKW z tohto sortimentu výrobkov ponúka prípravok ALZON 46, ktorý obsahuje 46 % močového dusíku a inhibítory nitrifikácie, ale tiež prípravok Pianin, ktorý sa pridáva do organických a majerových hnojív. Jednou z ich výhod je menší počet aplikácií než u bežného hnojiva. Napríklad pri ozimnej pšenici sú klasické tri dávky dusíku potrebné pre potravinársku kvalitu nahradiť dvoma dávkami ALZONu (80 – 120 kg/ha po fázy 25 BBCH plus 80 až 100 kg/ha pred fázou 32 BBCH), alebo jednou dávkou (do 160 kg/ha po fázy 25 BBCH pri pestovaní na kŕmne účely. Zmienené dávky ALZONu u potravinárskej pšenici zvýšili nielen výnos zrna, ale tiež obsah dusíkatých látok. Podobný vplyv na zvýšení výnosu bol zaistení aj v prípravku PIADIN, ktorý bol v pokusoch pridávaný do hnoja. Napríklad silážna kukurica dala o 21 % viac čerstvej hmoty na hektár (pri celkovej dávke N 91 kg/ha hnoja) a ozimná pšenica dala o 6 % viac. V porovnaní s konvenčnými hnojivami sú zmienené prípravky síce drahšie, ale za to majú vyššiu efektivitu.

Ing. Pavol Kerďo, výrobný riaditeľ SBU A, prednášal na tému Súčasný stav a perspektíva vo výrobe priemyselných hnojív a akciovej spoločnosti Duslo. Pripomenul základné údaje o tejto spoločnosti a aj o celej skupine Agrofert. Ďalej sa zmienil o sortimente vyrábaných priemyslových hnojív, hlavne noviniek o rozvoji nových typov a investičných akciách smerujúcich k rozvoju výroby hnojív. Medzi novinky patria granulované hnojivá Dasamag a Magnisul, obe s obsahom síry a horčíku. Dasamag sa vyznačuje menšou mierou okysličenej pôdy vplyvom hnojenia oproti Dasa 26/14. Magnisul obsahuje vodorozpustný horčík ľahko rozpustný rastlinám, kvalitný GG (Greenhouse Grade), ktorý sa bude vyrábať v podniku Hnojivá Duslo Stránské, s. r. o., ďalej granulované NK hnojivo s obsahom Mg, S a Dasa 26/13 s inhibítorom nitrifikácie. V Dusle sa realizovali tieto investičné akcie: výstavba veľkokapacitného skladu na tuhé hnojivá s kapacitou 50 tisíc ton a rekonštrukcie výrobného čpavku s cieľom zvýšiť kapacitu z 1000 na 1300 ton za deň. Záver semináru patril herbicídnym prípravkom spoločnosti Duslo, a. s.. Tie prezentoval zástupca firmy Ing. Ladislav Závodký. Okrem ich známych herbecidov Anime 500 SL a Triton Duo predstavil tiež nový postemergentný herbicidný prípravok Troy 480 obsahujúci účinnú látku bentazon. Určený je pre reguláciu viacerých významných burín v obilninách, kukurici, strukovinách, zemiakoch, trávach a ďalších plodinách. Účinkuje cez listy a korene burín, pritom však nelimituje následnú plodinu. Optimálny termín aplikácie je vo fáze dvoch až štyroch párov pravých listov. Množstvá a delenia dávok sa riedia podľa druhu a vývojovej fázy buriny.