Pod Tatrami je repke najlepšie

Nemusíme zrejme upozorňovať na skutočnosť, že dnešné poľnohospodárstvo je zahľadené do pestovania repky. Všade naokolo, na celom území, oslepujú naše oči nádherné žlté polia. Ich žiara hovorí jasnou rečou našich poľnohospodárov. Tromfy vkladajú práve do tejto plodiny.

Do popredia sa dostáva otázka rýdzo agronomická. Nemôže vysoké zastúpenie repky olejnej v osevných postupoch negatívne vplývať na pôdu? Podľa profesora Jana Vašáka z Českej zemědělskej univerzity jednoznačne nie! „Kvalitu pôdy zlepšujú strukoviny a vikovité krmoviny. Tieto plodiny prekyprujú pôdu a oživujú mikrobiálnu činnosť. Z našich osevných postupov sa však postupne vytrácajú. Korene repky majú podobný účinok na kvalitu pôdy ako strukoviny a vikovité plodiny. Tiež obnovujú štruktúru pôdy, pretože sa nachádzajú pomerne hlboko,“ hovorí tento naslovovzatý odborník. Porozprávali sme sa s ním na seminári o repke olejnej v Bučanoch pri Trnave, aby poradil našim poľnohospodárom, ako dosiahnuť vyššie výnosy. Odrodová skladba českých a slovenských odrôd je približne rovnaká. Slováci najviac pestujú odrodu Ontario, na druhom mieste je Californium a na treťom odroda Jesper. V Čechách je odroda Ontario takisto na prvom mieste, Jesper na druhom a Californium na treťom mieste. Rozdiel je najmä v pestovaní hybridov, ktorých Česi pestujú trikrát viac.
„Základom dobrých výnosov je zachovať optimálny výsevok na 1 m2. V praxi to predstavuje 20–50 rastlín na m2. To znamená, že kto seje viac ako 3 kg osiva na hektár (ak nejde o veľkosemenný hybrid), robí veľkú chybu. Zo skúseností viem, že poľnohospodári sejú až 4–5 kg na ha. Výsledok je opačný. Príliš vysoké výsevy znižujú úrodu. Repka potrebuje dusík, a tu dochádza k vzájomnej konkurencii jednotlivých rastlín o túto živinu. Aplikáciou nadmerného množstva dusíka tiež dochádza k zníženiu výnosov. Potom už nie je možnosť intenzifikácie. Ďalším krokom je zlepšenie agrotechniky v niektorých oblastiach. Ide najmä o suché oblasti východného a sčasti aj západného Slovenska. V týchto lokalitách bude treba prejsť na čerstvú prípravu pôdy tesne pred sejbou. Teda tesne pred výsevom urobiť minimalizáciu alebo orbu a do 24 hodín siať. Nesmie sa robiť príprava pôdy ako pod obilniny, čiže tri týždne pre sejbou. Repka sa vysieva plytko, 1–2 cm. Ak by sme urobili orbu príliš skoro, hrudky by preschli. Keď poľnohospodár pri sejbe zistí, že sa za ním práši, zoberie valce a celú plochu povalcuje. To je zásadný omyl. Repka potrebuje veľa vzduchu, ktorý valcami vytlačíme. Porasty sú potom nekompletné. To, čo platí pre pšenicu, neplatí repku,“ upozorňuje na zásadné chyby pri zakladaní porastov profesor Jan Vašák.
Repka potrebuje vysokú vzdušnú vlhkosť. Ideálnou oblasťou sú podhorské oblasti, v ktorých však nemáme dostatok orných pôd. Naše polia sú najčastejšie v nížinách. Žiaľ, musíme ju pestovať tam, kde nám to situácia dovolí. Dôsledkom sú však nižšie úrody. V Českej republike nie je ničím výnimočným priemerná úroda 4,5 tony z hektára… Profesor Jan Vašák je poradcom aj pre slovenských pestovateľov a ním založené pokusy na našich pôdach vykazujú 3–3,5-tonové úrody

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 6/2008