Označenie potravín - povinné informácie na etiketách
Cieľom nariadenia "o označovaní potravín" je modernizácia legislatívy, zjednodušenie a zjednotenie informácií uvádzaných na etiketách potravín v rámci všetkých členských štátov EÚ.
ENVI výbor hlasoval minulý týždeň v utorok v druhom čítaní o návrhu nariadenia o označovaní potravín. Nová legislatíva zmení existujúce pravidlá o povinných informáciách poskytovaných spotrebiteľovi v označení potravín. Zmeny sa budú týkať najmä zlepšenia čitateľnosti označenia a povinného uvádzania výživových hodnôt. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) požadujú tiež rozšíriť povinnosti pri povinnom označení krajiny pôvodu, uvádzanie "dátumu prvého zmrazenia" pre zmrazené nespracované mäso, hydinu a ryby.
Odsúhlasením pozmeňovacích návrhov nariadenia o označovaní potravín chcú poslanci EP zabezpečiť, že označenie potravín bude čitateľné, neklamlivé a že spotrebiteľovi poskytne pri kúpe všetky potrebné informácie pre správny výber potraviny.
PKS víta výsledky hlasovania v ENVI výbore, ktorými poslanci EP v návrhu nariadenia vyriešili niektoré problematické témy. Potravinársky priemysel však veľmi citlivo vníma tie oblasti, ktoré je potrebné pred konečným schvaľovaním ešte prehodnotiť.
Povinné uvádzanie výživových hodnôt
Poslanci EP odsúhlasili povinné uvádzanie kľúčových výživových informácií, ako sú energetická hodnota, množstvo tukov, nasýtených tukov, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli. Hodnoty musia byť vyjadrené na 100 g alebo 100 ml a musia byť uvedené v tabuľke na zadnej strane obalu. Všetky tieto výživové hodnoty môžu byť vyjadrené aj na jednu porciu a môžu byť sprevádzané aj odporúčaným denným množstvom pre energetickú hodnotu a každú živinu.
Poslanci tak zohľadnili iniciatívu potravinárskeho priemyslu združeného v Európskej konfederácii potravín a nápojov (CIAA), ktorý už v roku 2006 zaviedol do praxe dobrovoľné nutričné označovanie, tzv. GDA. Priemysel začal dobrovoľne v označení svojich výrobkov poskytovať spotrebiteľovi informácie o energetickej hodnote a o ôsmich základných živinách na 100g/100ml, ale tiež na jednu porciu a percentuálny podiel energetickej hodnoty a živín tejto jednej porcie z denného odporúčaného množstva. Výrobca takýmto spôsobom poskytuje spotrebiteľovi najdôležitejšie informácie z hľadiska realizácie jeho vyváženej výživy.
"Povinné uvádzanie výživových informácií je jednou z najdôležitejších zmien oproti terajšej situácii, keď toto označovanie je v súčasnosti dobrovoľné alebo podmienené pri uvedení výživového alebo zdravotného tvrdenia," povedala riaditeľka PKS Jarmila Halgašová.
Nové požiadavky na označovanie krajiny pôvodu
Krajina pôvodu musí byť uvádzaná v označení určitých potravín, ako je napríklad hovädzie mäso, med, olivový olej, čerstvé ovocie a čerstvá zelenina. Požiadavkou Rady je rozšíriť túto povinnosť aj pre bravčové mäso, mäso z oviec, mäso z kôz a pre hydinové mäso. Poslanci EP však požiadavku Rady na povinné označovanie krajiny pôvodu rozšírili na všetky druhy mäsa, mlieko, výrobky z mlieka a na všetky jednozložkové potraviny. Poslanci EP ďalej odhlasovali povinné uvádzanie krajiny pôvodu pre všetky druhy mäsa, hydiny a rýb, ak sú zložkou potraviny.
Okrem uvedených výnimiek, označovanie krajiny pôvodu platná legislatíva ponecháva na dobrovoľnej báze. Výrobcovia potravín spracúvajú veľké objemy surovín a musia mať zabezpečené dodávky všetkých surovín a zložiek potrebných na výrobu potravín. Niektoré zložky výrobcovia musia dovážať z rôznych členských štátov a z rôznych regiónov z rôznych dôvodov, ako je napríklad sezónnosť poľnohospodárskych surovín, trhová cena, nedostatok suroviny na konkrétnom trhu a z rôznych iných dôvodov.
"Zavedenie povinného označovania potravín krajinou pôvodu aj v prípade zložiek spôsobí priemyslu obrovské zvýšenie nákladov na výrobu etikiet v závislosti napríklad od zmeny dodávateľa surovín," hovorí Jarmila Halgašová a dodáva: "PKS uprednostňuje návrh poslancov EP, ktorý odporúča vykonať dopadovú štúdiu na priemysel ešte pred zavedením tejto pridrahej povinnosti, a to nielen pre výrobcov."
Čitateľnosť označenia
Poslanci ENVI výboru odsúhlasili veľkosť písma 1,2 mm a pre obaly, ktorých najväčšia plocha meria 80 cm2 a menej, písmo veľkosti 0,9 mm. Aj napriek snahe sa poslancom EP nepodarilo nájsť vyhovujúce kompromisné riešenie. V prípade malých obalov a veľkosti 0,9 mm výrobcovia potravín nebudú schopní dodržať legislatívu a na etiketách uviesť všetky povinné informácie. Je potrebné si uvedomiť, že sú členské štáty, v ktorých sú 2 úradné jazyky, ako napríklad Belgicko, Španielsko a Fínsko. Kompromis je preto potrebný z pragmatických dôvodov.
Výnimka pre malé podniky
ENVI výbor pri hlasovaní podporil výnimku pre nebalené potraviny určené na okamžitú spotrebu. Rovnako podporil výnimku pre malé podniky, ktoré produkujú ručne vyrobené produkty.
Platnosť a prechodné obdobia
ENVI výbor pri hlasovaní podporil 57 návrhov, odmietol 4 návrhy a pri 1 pozmeňovacom návrhu sa zdržal hlasovania. Hlasovanie v pléne Európskeho parlamentu je naplánované na 7.7.2011.
Schválením návrhu a vstúpením do platnosti nariadenia o označovaní potravín, európsky potravinársky priemysel bude mať 3 roky prechodné obdobie na prispôsobenie označovania novej legislatíve a 5 rokov na aplikáciu výživového označovania.
Zdroj: TASR
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Komentáre k článku:
http://www.mikrolab.sk/?p=241