Odolajú nové odrody Detvan, Vanda a Magura suchej pôde?

Zmena klimatických podmienok, najmä otepľovanie a sucho trápi celú planétu. Vedecká sféra v pôdohospodárstve u nás sa prispôsobuje novej situácii a vyvíja nové odrody poľných plodín a lúčnych porastov, ktoré sa dokážu brániť suchším pôdnym podmienkam. Vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby (VÚRV) v Piešťanoch hľadajú nové odrody poľných plodín, ktoré sú schopné odolať zmeneným klimatickým podmienkam. Od apríla 2005 riešia úlohu Parametrizovanie a využitie genetických zdrojov v tvorbe genotypov adaptovaných na zmenu klímy. Čo preložené do hovorovej reči znamená určenie schopností a vlastností nových odrôd odolávať zmeneným prírodným a pôdnym podmienkam. Úlohu majú ukončiť v decembri tohto roku. VÚRV je jediným riešiteľom spomenutej úlohy, pričom participujú aj výskumné a šľachtiteľské stanice vo Vígľaši – Pstruši a v Malom Šariši. Ciele riešenia nám priblížil vedecký sekretár ústavu Ing. Ľubomír Javor, CSc. Podľa neho je strategickým zámerom výskumnej úlohy hodnotiť genetické zdroje vybraných druhov rastlín z hľadiska ich schopnosti odolať stresom, ktoré spôsobujú zmeny klímy. Takto získavajú poznatky o rastových a produkčných schopnostiach nových druhov letnej pšenice, jačmeňa siateho a cícera baranieho. Skúma sa napríklad i to, ako sú nové odrody schopné odolať škodcom a chorobám, spôsobujúcim listové choroby ako hrdza pšenicová či vírusové zakrpatenie rastlín.

Vyhľadávanie genotypov
„Každý výskumný proces musí mať svoje prínosy, konkrétne výsledky,“ tvrdí Ľubomír Javor. Tie spočívajú vo vyhľadávaní, hodnotení a následnej tvorbe genotypov vybraných druhov poľných plodín (najmä pšenice letnej, pšenice tvrdej, jačmeňa siateho a lucerny siatej), tolerantných voči abiotickým stresom prostredia (voči suchu a nízkej kyslosti – pH – prostredia), resp. odolných proti významným škodlivým biotickým faktorom, spôsobujúcim listové choroby (hrdza pšeničná, múčnatka trávová, vírusové zakrpatenie rastliny), ktoré sa dokážu rýchlo adaptovať na zmeny klimatických podmienok. Nájdené, alebo vytvorené genotypy sa po ich odovzdaní príslušným šľachtiteľským pracoviskám ďalej využívajú na šľachtenie. Finálnym cieľom vyšľachtenia je zápis do Listiny registrovaných odrôd (LRO) Slovenskej republiky.

Krstné listy nových odrôd
Nové biologické materiály, vytvorené v rámci úlohy, v súčasnosti selektujú. Skúšajú sa v jednotlivých šľachtiteľských pracoviskách. Od roku 2000 v pracoviskách VÚRV vyšľachtili a do LRO SR zapísali 18 nových odrôd poľných plodín (ozimná pšenica Malyska, Vanda, Markola, Pavlína a Veldava, ovos siaty Detvan, Vendelín a Valentín, ozimné tritikale Pletomax, mak siaty Maratón, Major a Malsar, lucerna siata Syntéza 1 a Lubona a ďatelina lúčna Magura, Marieta, Podjavorina a Slatina) a 7 odrôd viniča hroznorodého.

Autor článku: Eva PICHLEROVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 12/2008