Od maku odrádza ohlasovanie

Čím osiať plochy, ktoré zostali voľné po cukrovej repe? Túto otázku si kladie nejeden slovenský pestovateľ. Cukrová reforma nepríjemne prekvapila. Nielenže podnikom vznikla finančná ujma, ale museli rozmýšľať, ktorou plodinou nahradia voľné plochy. V Trhovej Hradskej predseda Poľnohospodárskeho podielnického družstva Trhové Mýto inžinier Štefan Varga pri výbere plodiny kládol dôraz na istý profit pre podnik. Dospel k záveru, že cukrovú repu najlepšie nahradí mak. „Pestovanie maku v dnešnej dobe nie je vôbec jednoduché. Súčasná legislatíva na nás pestovateľov kladie vysoké nároky. Kto chce pestovať mak, potrebuje povolenie z ministerstva zdravotníctva. Ďalšími orgánmi, od ktorých treba získať povolenie, sú Štátny ústav kontroly liečiv, Úrad verejného zdravotníctva a v neposlednom rade aj súhlas obce. Ďalšou našou povinnosťou, vyplývajúcou z legislatívy, je ohlasovacia povinnosť. Tri razy do roka hlásime veľkosť osiatych plôch, koľko makoviny sme vyrobili a komu sme ju odovzdali. Naša legislatíva je v porovnaní s českou veľmi komplikovaná. Preto sa u nás mak nepestuje na takých veľkých výmerách. V legislatíve sú striktne dané podmienky, ktoré musí pestovateľ spĺňať. Jednou z nich je aj školenie, kde získa oprávnenie narábať s omamnými látkami,“ rozpráva predseda Štefan Varga.

Najziskovejšia plodina
Napriek všetkým okolnostiam, komplikujúcim pestovanie maku, bol v minulom roku najziskovejšou plodinou. Po ekonomickom zhodnotení minuloročných výsledkov treba povedať, že v Trhovom Mýte sa nemýlili a stavili na dobrého koňa. V minulom roku zabezpečil mak družstvu finančnú sebestačnosť a ukazuje sa ako vysoko profitujúca plodina. Jeho pestovanie im pomohlo prekonať obdobie, keď boli nútení znížiť stavy ošípaných a ovocné stromy postihol ľadovec, ktorý zničil úrodu. Agronóm Ing. Jozef Németh chodil na skusy do zahraničia. Ústretovosť českých pestovateľov mu rozšírila obzor vo všetkých smeroch, či už išlo o technológiu pestovania, zber a pozberovú úpravu, alebo voľbu odrôd. Fungicídne, herbicídne a odrodové skúsenosti z českých pestovateľských pokusov uľahčili začiatky pestovania maku na družstve v Trhovej Hradskej. „S kolegami z Čiech máme veľmi dobré vzťahy, sú ochotní cestovať aj sem k nám na Slovensko, kde spolu s nimi konzultujeme odborné rady priamo v našich podmienkach,“ opisuje dobré vzťahy a vzájomnú spoluprácu Štefan Németh.

Poistili sa
Základnú technológiu prebrali z Čiech. Otázku zberu zas riešili s kolegami z Maďarskej republiky. Na zber potrebujú špeciálny adaptér. V súčasnosti je na Slovensku len jeden. Preto predseda plánuje kúpiť v tomto roku vlastný adaptér. „Ostatným pestovateľom maku by sme chceli pomôcť tým, že formou služieb budú môcť náš adaptér využívať,“ rozpráva inžinier Varga.
Z pôvodných 130 hektárov zostalo družstvu len 83. „Po sejbe prišiel silný dážď, následkom čoho sa vytvoril pôdny prísušok a osivové lôžko sa príliš utužilo. Žiaľ, preto nám mak nevzišiel a museli sme ho vyorať. Mali sme ho však poistený a škody spôsobené veľkým dažďom nám preplatili,“ hovorí agronóm. Mak potrebuje pri klíčení dostatok vlahy. Rastom sa postupne jeho nároky na vlahu znižujú. V súčasných teplých a suchých rokoch je ideálnou plodinou na pestovanie. Mak jarný sa seje koncom februára až začiatkom marca do hĺbky 1-2 cm. Pred sejbou treba osivové lôžko povalcovať. Na založenie porastu je celkom náročný. Počas vegetácie treba aplikovať herbicídy. V Českej republike maky trpia helmintosporiózou, u nás sa zatiaľ táto choroba nevyskytuje. Družstvo má pestré odrodové spektrum - slovenskú odrodu Major, poľskú Lazur a maďarskú Buddha. Do osevného postupu zaradili aj mak ozimný, rakúsku odrodu Zeno 2002 a tento rok v júni budú zbierať prvú panenskú úrodu ozimného maku.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 7/2008