O repke olejnej priamo zo slovenských polí

Nádherne kvitnúca repka olejná zrejme nenaplní očakávania pestovateľov. Po prehliadke porastov pred zberom to potvrdzuje aj Mária Sekerková z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Uznávaná odborníčka na repku olejnú konštatuje: „Pri obhliadke porastov sme zistili veľké rozdiely medzi regiónmi. V oblastiach Slovenska – kde bolo pri dozrievaní repky značné sucho, sme síce zistili v priemere na rastlinu od 175 po 430 šešulí, ale po vykonaní skúšky ,Hmotnosť tisíc semien (HTS)‘ bolo jasné, že úrody nebudú vysoké.“ Okrem sucha sa však aj chorobnosť podpisuje pod nižšiu úrodu, tvrdí Mária Sekerková.

Účinná ochrana
„Verticíliové vädnutie repky, Fomová hniloba, čerň repková a biela hniloba. Tieto choroby sa vo zvýšenej miere vyskytujú najmä na porastoch, kde dochádza k častému pestovaniu repky po sebe. Musíme si uvedomiť, že mnohé choroby prežívajú v pôde viac ako 8 rokov formou mikrosklerócií.“ Preto apeluje na pestovateľov, aby nezabúdali na dôležitosť správneho striedania plodín v osevnom postupe. Repka olejná patrí v súčasnosti na Slovensku medzi najlukratívnejšie plodiny. „Prvoradou a základnou ochranou proti patogénom je dokonalé zapracovanie pozberových zvyškov, čo znamená nenechávať na poli tzv. zelený most, ktorý slúži na množenie a prežívanie všetkých škodlivých organizmov,“ vysvetľuje Mária Sekerková. Škodcami napadnuté porasty sú ďalším problémom, ktorý vznikol nedokonalou aplikáciou chemickej ochrany. „Na území Slovenska sme objavili veľa porastov, kde pestovatelia nezvládli ani herbicídnu ochranu. Tieto porasty repky raz kvitnú na bielo a inokedy na červeno.“ Aj laik totiž rozozná zaburinenosť repkových polí, pretože namiesto krásnej žltej farby tejto olejniny v čase rozkvetu vidí všeličo iné. Aj červené divé maky. Prognózy úrody sa vo veľkej miere v jednotlivých regiónoch odlišujú. Najnižšie budú zrejme na východnom Slovensku. „Zatiaľ - ak nepríde do začiatku zberu žiadna kalamita - sa ukazuje úroda v okresoch Topoľčany a Trenčín v priemere 2,65 tony z hektára a v okrese Trnava 2,40 tony z hektára. Na východnom Slovensku, v niektorých regiónoch Košického kraja odhadujeme úrodu na 2,38 tony z hektára,“ konštatuje inžinierka Sekerková.

Desikácia zníži straty
Repka je plodina s pomerne dlhou dobou kvitnutia a následne aj s postupným dozrievaním šešúľ. Určenie zberu je vždy kompromisom medzi úrodou, jej kvalitou a stratami. Neskorší zber poskytuje kvalitnejší produkt, pričom však narastajú zberové straty. Naopak, pri predčasnom zbere je nižšia kvalita. Predzberové aplikácie môžu uľahčiť zber najmä v silne zaburinených a zmladených porastoch. „V súčasnom období je už vo väčšine regiónov neskoro hovoriť o lepení, alebo aj desikovaní porastu repky olejnej. Je však nesporne pravdou, že v prípade správne načasovaného zalepenia porastu sú straty nižšie. Samozrejme, ak nepríde od zalepenia šešuliek po zber prírodná katastrofa. Na desikáciu porastov môžu pestovatelia použiť Reglone – 3 litre na hektár (4–5 dní pred zberom), Reglone 1,5 litra v kombinácii so 70 až 100 litrami DAM 390 na hektár (pri silne zaburinených porastoch. Slamu neskrmovať!). Prípravok Basta 15 v dávke 2,5 litra na hektár možno aplikovať na začiatku prirodzeného dozrievania 7–14 dní pred zberom – šešule v spodnej tretine sú úplne dozreté,“ odporúča Mária Sekerková z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 13/2008