Nepočujem, nevidím, nehovorím

Komu prospieva, aby vzťahy medzi obchodníkmi a dodávateľmi boli vyhrotené práve v krátkom období pred zavedením eura na Slovensku? Podľa údajov Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR (ZOCR) sa na Slovensku denne uskutoční 10 miliónov obchodných operácií. Koľko „necháte“ v supermarkete za nákup? Stovku? Tisícku? Tak násobte. Výsledok sa rovná sume, o ktorú sa dnes „hrá“.

Zhoda náhod
Ôsmeho júla prišiel verdikt – euro nás od januára 2009 bude stáť 30,1260 koruny. Desiateho júla ZOCR ponúkol verejnosti vyhlásenie o tom, že konverziu meny nevyužijú jeho členovia na obohatenie sa v neprospech zákazníkov. Iba „ak by v reťazi článkov od prvovýrobcu, cez sprostredkovateľa, spracovateľa, dopravcu“ došlo k zvýšeniu dodávateľskej ceny. Desiateho júna uzrelo svetlo sveta aj vyhlásenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Z vyhlásenia ZOCR sa na verejnosť dostal prvý odstavec. Z vyhlásenia SPPK sa v relevantných médiách neobjavilo nič. Tak, ako z výzvy Potravinárskej komory Slovenska (PKS), ktorá vznikla tiež 10. júla. Tri výzvy v jeden deň. To nemôže byť náhoda.

Vyhlásenie SPPK voči nekalým praktikám
SPKK vo „vyhlásení k pokračujúcim nekalým praktikám obchodných reťazcov voči dodávateľom potravín“ upozornila okrem iného na údajnú prax, ktorá môže nastať po uplatnení zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Tvrdí to aj ZOCR aj SPPK. Komora napríklad v spomínanom vyhlásení tvrdí: „...obchodné reťazce okrem toho, že pokračujú v uplatňovaní inkriminovaných praktík, napr. nedodržiavaním zmluvne dohodnutých platobných lehôt, alebo odmietaním pripomienok dodávateľov k nimi predkladaným textom dodávateľsko-odberateľských zmlúv, už dnes robia všetko možné pre to, aby spochybnili opodstatnenosť zákona (o neprimeraných podmienkach – pozn. red.) a vyhli sa jeho uplatňovaniu... Okrem iného žiadajú poľnohospodárov a potravinárov, aby formou rôznych vyhlásení deklarovali, že doterajšie obchodné vzťahy boli vždy založené na princípe dobrovoľnosti a vzájomnej výhodnosti...“

Návrat k náhodám
Prečo jeden deň „obchod“ verejne deklaruje, aký bude dobrý a ako bude poslúchať, a prečo hneď v ten istý deň ho SPPK posiela vo svojej deklarácii kľačať do kúta na kolená? Vo vyhlásení Zväzu existuje aj táto veta: „ZOCR vyzval všetkých výrobcov a dodávateľov, aby sa pripojili k tejto výzve (o tom, že obchod nezvýši ceny bez dôvodu na strane dodávateľov, ak... – pozn. red.) pretože len za ich aktívnej účasti možno udržať stabilitu cien v tomto významnom období, a tak prispieť k nezvyšovaniu inflácie“. PKS sa obáva, že ZOCR bude svoj záväzok cenovej stability prenášať na dodávateľov a vo výzve ho žiada, aby „výrobcom potravín neodôvodnene nezvyšovali jeho členovia poplatky, bonusy a svoje marže, a aby neprenášali na výrobcov potravín náklady spojené so zavedením meny euro“. Ďalej je vo výzve Potravinárskej komory Slovenska požiadavka, aby členovia ZOCR „znížili cenu pre konečného spotrebiteľa rovnakou čiastkou, ako cenu výrobku zníži dodávateľ“. Je tu teda jedna výzva, ktorá je odpoveďou na inú výzvu a do toho vstupuje tretia výzva, aby uzatvorila kruh zainteresovaných? Všetky vznikli v jeden deň, 10. júla 2008? Nie je to skôr začiatok boja o ceny, s ktorými sa budeme po januári stretávať?

Chýba dôkaz
Údajne existujú obchodníci, ktorí používajú nekalé praktiky. Prezident ZOCR Pavol Konštiak kladie protiotázku: „Môžete konkretizovať, o ktoré obchodné siete ide?“ Nemôžeme a nemôže to nikto. Nateraz neexistuje pomenovaný subjekt. Reaguje predseda SPPK Milan Semančík: „Naši členovia majú iné skúsenosti.“ Tvrdenie proti tvrdeniu. Pavol Konštiak prízvukuje, že podľa jeho vedomostí „nikto z členov ZOCR takéto listy nepísal“. Napriek tomu prezident zväzu obchodu prezrádza viac: „Viem, že sú to dve diskontné firmy alebo siete, ktoré nie sú členmi ZOCR.“ (Ide o údajné nútenie dodávateľov zo strany obchodu podpisovať dohody o tom, že vzájomné vzťahy medzi nimi a obchodom sú obojstranne výhodné a vyvážené – pozn. red.) Zisťovali sme, či vôbec existuje nejaké podanie zo strany dodávateľov voči obchodu na „dozorujúcom“ rezortnom ministerstve – ministerstve hospodárstva (MH SR). Od Dagmar Hlavatej z Oddelenia pre styk s verejnosťou ministerstva hospodárstva sme dostali nasledujúcu odpoveď: „Dodávatelia dosiaľ nepodali na MH SR žiadne podanie na zneužívanie ekonomickej sily obchodných reťazcov podľa platného zákona 358/2003 Z.z. o obchodných reťazcoch v znení zákona č. 543/2004 Z.z.“ Do nášho zisťovania sme zapojili aj Potravinársku komoru Slovenska. Jej riaditeľka Jarmila Halgašová na tému čiernych ovcí v obchode povedala: „Potravinárska komora Slovenska má informácie, že jej členovia také skúsenosti majú (je to odpoveď na otázku o údajných nekalých praktikách obchodu – pozn. red.). Ide najmä o vyvíjaný tlak, či už na znižovanie cien, alebo na rôzne poplatky, ktoré nesúvisia s predajom tovaru. Stále pretrváva problém nedodržiavania zmluvne dohodnutej doby splatnosti faktúr za dodaný tovar. S týmito a mnohými ďalšími problémami sa však už dlhodobo nevie vysporiadať ani EÚ. Smernica o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách sa ukázala ako ne účinná, pretože nerieši primárny problém obchodných vzťahov. To, či EÚ dokáže na základe platného písomného vyhlásenia 5 poslancov Európskeho parlamentu o vyšetrovaní a náprave zneužitia moci veľkými supermarketmi pôsobiacimi v EÚ vypracovať objektívnu a nezávislú analýzu a na jej základe aj prijať účinnú legislatívu, sa ukáže neskôr.“

Názory na vzťahy sa rôznia
Pavol Konštiak pre Farmár povedal: „Mám pocit, že zlé vzťahy (medzi obchodom a dodávateľmi – pozn. red.) sa v minulosti, ale aj v súčasnosti vytvárajú na strane niektorých našich dodávateľov. Pretože kriminalizácia obchodu, alebo vysoké pokuty, ktoré vstupujú do zákonov – zákon o neprimeraných podmienkach, najnovšie zákon o trestnoprávnej zodpovednosti za porušenie cenových regulácií – to všetko vytvára veľký obraz negatívnych stránok obchodu. Žiaľ, väčšina týchto iniciatív pochádza od výrobcov.“ Predseda SPPK Milan Semančík sa domnieva: „Ideálne by boli vzájomné rokovania, lenže tým momentálne chýba vyváženosť a partnerská rovnocennosť. Preto sme nevideli iné riešenie, ako upraviť tieto väzby legislatívnou formou. Veríme, že zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý už prešiel schvaľovacím procesom a od budúceho roka nadobudne účinnosť, pomôže odstrániť aspoň najhrubšie formy zneužívania ekonomickej sily obchodných reťazcov vo vzťahu k ich dodávateľom.“ Podobný názor má PKS a jej riaditeľka Jarmila Halgašová v tejto súvislosti tvrdí: „Iba trvalo korektnými rokovaniami, trvalo korektným prístupom oboch strán, trvalo korektným správaním sa obidvoch strán aj voči spotrebiteľom a dodržiavaním platnej legislatívy a zmlúv sa dá nastoliť atmosféra dobrých vzťahov v reťazi článkov od výrobcu cez obchod až po spotrebiteľa. Keďže spotrebiteľ je spoločným partnerom obchodníkov a potravinárov, nemožno spochybňovať náš partnerský vzťah. Prvoradou úlohou jedného aj druhého – obchodu aj potravinárskeho priemyslu – by malo byť – uspokojovať jeho požiadavky. Spoločnou povinnosťou potravinárov a obchodníkov je v záujme ochrany zdravia spotrebiteľa uvádzať na trh bezpečné potraviny, spĺňajúce náročné požiadavky národnej i európskej legislatívy.“ Jarmila Halgašová je presvedčená, že z týchto vzťahov nemožno vynechať spotrebiteľa, ktorý svojím výberom pri kúpe potravín najväčšou mierou ovplyvňuje, čo sa dnes predáva a čo sa zajtra bude vyrábať. Vo vlastnom záujme by sa mal naučiť čítať informácie uvádzané v označení potravín. Sú určené predovšetkým pre neho, aby si na nich vedel vybrať tie potraviny, ktoré mu najlepšie vyhovujú a dodáva: „V tomto reťazci by postavenie každého článku malo byť vyvážené, a to dnes nemožno takto hodnotiť.“

Nedokázané tvrdenia
Podľa údajov SPPK, ktoré má redakcia k dispozícii, existuje množstvo poplatkov, ktoré uhrádzajú dodávatelia obchodníkom. Napríklad poplatky za účasť v reklamných letákoch, zalistovacie poplatky, fixný bonus, rastový bonus, logistický bonus, poplatok za otvorenie predajne – Opening, podpora predaja, marketing, provízia za sprostredkovanie obchodného vzťahu – nákupu, dane, provízia za stabilnú spoluprácu, provízia na rozvoj maloobchodnej siete, ďalšie predajné provízie, bonusy za promovanie výrobkov či remodeling predajne. Znie to až hrozivo. Ale – máme si myslieť, že obchod má predávať zadarmo? Nie, to neobhajujeme. Iba sa prikláňame k tvrdeniu prezidenta ZOCR, že predaj tovaru je služba ako akákoľvek iná. Otázna je primeranosť poplatkov. Predseda SPPK Milan Semančík prízvukuje: „Čo sa týka samotnej ceny, spomínané mimocenové úhrady obchodu skresľujú celkový pohľad na ich výšku, čo považujem za potrebné opätovne zdôrazniť.“

Kde sa dvaja bijú...
Vyhrá tretí. Ale, čo ak „sa bijú“ traja? Ak štát, hoci aj v dobrom úmysle chrániť spotrebiteľa, bude zasahovať do slobody podnikania v obchode, potom sa zmluvy budú uzatvárať aj podľa českých, poľských, rakúskych, nemeckých či iných zákonov. Inak povedané – nadnárodné obchodné systémy ich predsa budú môcť uzatvárať v sídle centrály. Znamená to, že nie v Bratislave, nie na Slovensku, nie v prospech nás všetkých. Veď naše obchody reprezentujú zväčša nadnárodné obchodné reťazce. Práve na to upozorňuje prezident ZOCR Pavol Konštiak. Nevylučuje to ani predseda SPPK Milan Semančík. „Samozrejme, vylúčiť sa to nedá, no ak obchodné reťazce naozaj zvolia takýto postup, ich slovám o serióznych prístupoch k partnerom prestane veriť aj laická verejnosť. Ak totiž niekto začne obchádzať legislatívu krajiny, v ktorej podniká, sotva niekoho presvedčí o tom, že chce čestne a zodpovedne slúžiť predovšetkým jej klientom. Aj preto stále veríme, že zákon prispeje k väčšej vyrovnanosti vzájomných vzťahov obchodu s dodávateľmi, hoci nevylučujeme, že obchod podnikne určité kroky na to, aby čo najviac eliminoval jeho dôsledky na metódy, ktoré doteraz uplatňoval.“ Takéto obavy vyjadruje aj Jarmila Halgašová, riaditeľka PKS: „K tejto situácii môže dôjsť. Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a komunitárna legislatíva platí v plnom rozsahu aj pre ňu. Sme si vedomí, že v súlade s ustanoveniami zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, sa v záväzkových vzťahoch uplatňuje voľba práva, t. j. účastníci obchodnej zmluvy si môžu zvoliť právo, ktorým sa spracujú ich zmluvné vzťahy. Ak má jeden zo subjektov obchodnej zmluvy sídlo podnikania v zahraničí, možno záväzkový vzťah podriadiť právnemu poriadku štátu, v ktorom má sídlo, a tým sa vyhnúť striktnejšej slovenskej právnej norme.“

Summa summarum
Je legitímne, ak práve poľnohospodárom a spracovateľom ich produktov chcú príslušné rezorty – hospodárstva či pôdohospodárstva – pomôcť. Je úplne legitímne, ak stavovská organizácia – SPPK bije na poplach (mimochodom, potravinári združení v SPPK predstavujú až 50 percent tržieb v rámci slovenského potravinárskeho priemyslu), lebo cíti, že sa deje niečo, čo by sa diať nemalo. Je pochopiteľné, ak PKS nie je spokojná so súčasným stavom. Ale aj obchod má legitímne právo na slobodné podnikanie. A najmä na dobré meno, kým sa nedokáže opak. Aj tu platí – v slušnej spoločnosti – prezumpcia neviny. „Nevytvárajme z obchodu obraz nepriateľa“ – takto vyzýva prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. A my sa zas pýtame – komu slúži táto situácia? Je to nejaká skrytá hra o budúce ceny, o ktorých teraz ani netušíme?

Autor článku: Ivan BROŽÍK
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 14/2008