Nekonečný príbeh Fabovej hole

Fabovu hoľu vyhlásili za chránené krajinné územie v roku 1988. Až do roku 1994 ju lesníci obhospodarovali v súlade s jej potrebami.

Od 1. januára 1995, kedy nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane prírody a krajiny, platí na danom území 5. stupeň ochrany, čo znamená bezzásahovosť. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby víchrica v roku 2004 nespôsobila značné škody, s ktorými sa Fabova hoľa – a nielen ona – nevyrovnala dodnes. Lykožrút už „požral“, čo sa dalo (nielen v samotnej prírodnej rezervácii, ale aj v okolitých lesoch) a pokračuje smelo ďalej. Na podnet mimovládnych organizácií ponechali toto územie na samovývoj. Štyri roky ničnerobenia priniesli len značné škody. Hľadať teraz zodpovedných je ťažké a riešenie situácie je viac ako zložité. To, ako sa rozhodne o osude Fabovej hole, bude zároveň aj akýmsi „pilotom“, t.j. návodom, ako postupovať v ďalších takto napadnutých chránených územiach, alebo národných parkoch.

Lykožrút hoduje
Na území tejto prírodnej rezervácie je z celkovej zásoby drevnej hmoty 40 % kalamitného dreva. Populácia lykožrúta vzrástla za štvorročné obdobie osemnásobne a napadla aj smrekové porasty mimo rezervácie. „Vzhľadom na veľkosť ohniska (262 ha rezervácie) sa to deje v takom rozsahu, že nie je v silách lesníkov výrazne obmedziť jeho ničivé pôsobenie v okolitých lesných porastoch. Ani obranné opatrenia Štátnej ochrany prírody Muránska planina v rozsahu 100 metrov od rezervácie, ako sú feromónové lapače, či odstránenie niekoľkých, lykožrútmi napadnutých smrekov, nepomáhajú,“ povedala hovorkyňa Lesov Slovenskej republiky (Lesy SR) Anita Fáková. Štátni lesníci bijú na poplach, pretože postup úradníkov sa im za tie 4 roky zdá byť zdĺhavý. Podľa nich už nebude na Fabovej holi čo chrániť, ak budú ďalej otáľať. „Aj preto Lesy SR štyrikrát žiadali kompetentné inštitúcie – Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici a Ministerstvo životného prostredia SR – o možnosť zasiahnuť a kalamitné drevo ako zdroj nákazy odstrániť. Naposledy 22. februára tohto roku. Odpoveď bola vždy zamietavá, a pritom mimoriadne zdĺhavá. K tej poslednej sa ministerstvo ešte stále nevyjadrilo,“ dodala hovorkyňa.

Rok bez odpovede
Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici (KÚZP) zorganizoval na Fabovej holi 11. septembra tohto roku revízny deň (presne rok po tom, ako ho o to požiadalo ministerstvo životného prostredia), na základe neho vyprofi loval komisiu – ale bez zástupcov vedeckých odborníkov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Tá mala rozhodnúť, ako sa v prípade Fabovej hole bude ďalej postupovať. Podľa zástupcu prednostu KÚŽP Jána Žišku, jedným zo záverov zasadania komisie je výskum v prírodnej rezervácii Fabova hoľa (zoologický, botanický, populačná dynamika lykožrúta, vývoj lesných spoločenstiev a ich dynamika, biotopy, a pod.) v období rokov 2009 až 2010. Čo zaráža, je skutočnosť, že táto komisia s prevahou zástancov bezzásahového režimu vôbec neakceptovala odborný znalecký posudok, ktorý konštatoval postupný zánik predmetu ochrany a dôvod začlenenia Fabovej hole do 5. stupňa ochrany. Predmetom ochrany je totiž zvierací druh tetrov hlucháň, ktorému sa odumieraním smrečín výrazne menia a eliminujú životné podmienky. Rovnako nepochopiteľné je ignorovanie troch odborných stanovísk NLC vo Zvolene, ktoré má u nás postavenie vysokoodbornej a fundovanej vedeckej inštitúcie. Tie totiž odporúčali preradiť Fabovu hoľu do nižšieho ochranného pásma, z dôvodu aktívneho riešenia kalamitnej situácie. Komisia nakoniec poverila Štátnu ochranu prírody zostaviť do konca novembra ďalšiu komisiu na predbežnú realizáciu plánovaného výskumu. Najbližšie dva roky by sa teda malo skúmať, inventarizovať a vyhodnocovať...

Inventúra či monitoring
„Máme potenciál na to, aby sme dokázali túto záležitosť objektívne posúdiť a dopracovať sa k relevantným výsledkom. Vzhľadom na to, že do týchto vecí vstupujú aj iné subjekty, musíme spolupracovať s kolegami z rezortu pôdohospodárstva. Naším záujmom je využiť odborný potenciál vedcov, Národné lesnícke centrum, komunikujeme v tomto smere so súdnymi znalcami. Konečné rozhodnutie padne na KÚŽP v Banskej Bystrici a na ministerstve životného prostredia,“ vysvetlil dôvody Ján Mizerák zo Štátnej ochrany prírody (SOP). Podľa neho sa nedá v krátkom čase na toto územie len „pozrieť“ a rozhodnúť. „Musíme zistiť, v akom stave je predmet ochrany na Fabovej holi, kam by sme sa chceli dostať a akými krokmi sa tam dostaneme. Výsledok by mal byť po dobrej inventúre územia. Tú treba robiť aspoň rok kvôli monitoringu rastlín a živočíchov na danom území,“ dodal. Následne by sa mal urobiť program starostlivosti, ktorý určí, akým spôsobom sa bude toto územie manažovať.
Podľa Jána Mizeráka v konečnom dôsledku nejde o to, či územie bude zaradené do stupňa ochrany 5 alebo iného, ale o to, aby sa navrhol manažment územia, ktorý bude pilotným spôsobom riešenia problému horských smrečín na Slovensku. Podobné problémy sú aj v Nízkych a Vysokých Tatrách, na Orave a Kysuciach. „Vo vzťahu ku koncepčnému riešeniu tohto problému si treba uvedomiť, že ide v prevažnej väčšine o územia európskeho významu, na ktorých si nemôžeme dovoliť riešenia, takpovediac „od pása“, aj keď je to mimoriadna situácia. Mohlo by sa to skončiť aj tak, že by Európska únia (EÚ) využila voči nám sank čný mechanizmus, ktorý je nastavený v zmysle jej platnej legislatívy. Tou sme viazaní aj my, lebo Smernica EÚ o biotopoch je právna norma vyššej právnej sily, ako náš zákon. Je to veľmi komplikovaná záležitosť,“ zdôraznil Ján Mizerák.

Bude čo zachraňovať?
„Bezzásahový manažment územia nie je nosným manažmentom ani podľa platných smerníc EÚ. Ako provizórne riešenie, ak sa nevyrieši problém so stupňami ochrany prírody na Fabovej holi, sa nám ako najlepšie javí riešiť problém podkôrnika prostredníctvom výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny,“ uzavrel Ján Mizerák.
Podľa Anity Fákovej sú aj lesníci zásadne proti nekompetentnému a ničím nepodloženému riešeniu, ale „v tomto prípade už termín na testovanie dávno prešiel a súčasný stav prírodnej rezervácie jednoznačne limituje zánik predmetu ochrany. Ďalšie otáľanie a predlžovanie doby na získanie povolenia urobiť účinné opatrenia v boji proti podkôrnemu hmyzu znamená zánik smrekových porastov nielen v samotnej rezervácii, ale aj v okolitých lesoch.“ Tým skôr, že podľa hovorkyne už k porušovaniu európskej smernice dochádza. Podľa jej znenia totiž treba „dbať na zachovanie, prípadne zlepšenie stavu chránených biotopov“. A to sa o Fabovej holi, ani o ďalších prírodných rezerváciách s majoritným zastúpením smreka, povedať nedá. „Vývoj situácie na Fabovej holi, avizovaný KÚŽP v Banskej Bystrici, nás totiž vracia na začiatok spred štyroch rokov. Po ďalších dvoch – pre nich dôležitých – rokoch inventarizácie a výskumu budeme opätovne žiadať KÚŽP a MŽP SR o povolenie aktívne zasiahnuť v tejto oblasti. Otázkou zostáva, či budeme mať čo zachraňovať. Veď koleso byrokracie sa točí ďalej...“ dodala Anita Fáková.

Autor článku: Bela LISÁKOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 30/2008