NEBOJTE SA pestovať baklažány!

Baklažán pochádza z východnej Indie, kde sa pestuje viac ako tri tisícročia. Dnes je obľúbenou zeleninou mnohých kuchýň na celom svete. Na Slovensku sa veľmi nepestuje a patrí do kategórie menej známych zelenín. Postupom času však môže baklažán napredovať podobne ako špargľa, v ktorej má naša domáca produkcia významné postavenie na zahraničných trhoch. Baklažán má blahodarný vplyv na náš organizmus. Napriek nízkej nutričnej hodnote si ho ceníme najmä pre priaznivé účinky na naše zdravie. Znižuje obsah cholesterolu v krvi, podporuje trávenie. Nízka energetická hodnota umožňuje využívať baklažány pri diétach. Výhodou je, že z cukrov obsahujú plody prevažne glukózu. Podľa Magdalény Valšíkovej, odborníčky na pestovanie zeleniny, baklažán obsahuje v priemere 1,25 % bielkovín, 0,2 % tukov, 13,75 mg vitamínu C na 100 g a prítomné sú aj vitamíny B1 a B2. Z minerálnych látok je významný obsah najmä vápnika a fosforu. Stonka býva zelenej, zelenofi alovej až fialovej farby. Kvitne na fialovo a je samoopelivou rastlinou, z ktorej konzumujeme len plody. Farba, veľkosť a tvar závisia nielen od pestovanej odrody, ale aj klimatických pomerov.

Náročný na pôdu
Baklažán patrí do čeľade Solanaceae – ľuľkovité, podobne ako rajčiaky alebo zemiaky. To znamená, že baklažány môžeme pestovať všade tam, kde sa darí týmto na Slovensku rozšíreným plodinám. Optimálna teplota sa pohybuje v rozmedzí od 20 do 28 stupňov cez deň a v noci do 18 stupňov. Je citlivý na studený vietor, preto by stanovište malo byť chránené pred vetrom. Nehodí sa do polôh s vyššou nadmorskou výškou. Zato optimálne podmienky sú na južnom a východnom Slovensku. Tak ako väčšina pestovanej zeleniny, aj baklažán potrebuje dostatok zrážok, aby si vytvoril silný koreňový systém. Rastlina pri nadmernom suchu trpí, opadávajú listy, kvety, aj plody. Najvyššie úrody dosiahneme na teplých, vzdušných a ľahkých pôdach.

Pestuje sa z priesad
Pri jesennej príprave zapracujeme do pôdy organické hojivo (maštaľný hnoj, kompost), 300 až 500 kg na 100 m2. Na jar pôdu dôkladne urovnáme. Najmenej 14 dní pred vysádzaním priesad zapracujeme do pôdy priemyselné hnojivá. Pri strednej zásobe živín v pôde dodáme na 100 m2 0,8 kg dusíka, 0,25 kg fosforu a 1,2 kg draslíka. Na malých plochách môžeme pestovať baklažán ako následnú plodinu po skorých zeleninách (šalát, reďkovka, skorý kaleráb a pod.). Baklažán sa vyznačuje nízkou klíčivosťou, okolo 60 %, preto pri vysievaní priesad sejeme dostatočné množstvo semien. Zvyčajne 14 dní po sejbe začína klíčiť, niekedy aj skôr. Optimálna teplota na dopestovanie priesad je okolo 25 stupňov. Ak majú rastliny dva pravé listy, vysádzame ich do pareniska alebo fóliovníkov. O tri týždne môžeme priesady vysádzať na pozemok. Zvyčajne to býva v druhej polovici mája do sponu 0,5-0,6 x 0,25- 0,35 m.

Zber
Plody zberáme spravidla v polovici augusta až do príchodu jesenných mrazíkov. Mesiac po odkvitnutí sú plody najlepšej kvality, jemné a lahodné, semená sú ešte mäkké, nevyzreté. Pred príchodom mrazov zberáme všetky plody. Môžeme ich uchovávať 2-3 týždne v chladných komorách pri teplote 8 až 12 stupňov pri relatívnej vlhkosti vzduchu 90 %, rozložené na policiach. Magdaléna Valšíková tvrdí, že z jednej rastliny v poľných podmienkach pozbiera štyri až desať kilogramov plodov.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 21/2008