Nalejme si čistého mlieka

Sklady sa napĺňajú. Ceny mlieka pre prvovýrobcov v Európskej únii v poslednom období opäť padli. Poľnohospodári sú v strehu. Na Slovensku sa totiž kvôli dlhodobým deficitom podpory pre živočíšnu výrobu priblížili stavy hovädzieho dobytka k historickému minimu v povojnových rokoch. Dokonca aj za čias Márie Terézie sa na Slovensku chovalo viac kráv ako teraz. A ich počty stále klesajú, vlani o 6,2 percenta. Teraz ich máme približne 180 000. I keď výroba mlieka to zatiaľ nepociťuje. Rastie totiž ročná úžitkovosť dojníc. Vlani vzrástla o 281,25 kilogramu na dojnicu, teda na 5 951 kg na dojnicu za rok. Blížime sa k historickej hranici 6 000 kilogramov ročne na dojnicu.
Slovensko plní výrobnú kvótu na mlieko, zvanú mliečna kvóta, pridelenú pri vstupe do Európskej únie, na približne 95 percent. Hranicu sto percent, teda 1 040 788 000 kg, sme nedosiahli zatiaľ ani raz. Na jednej strane to chovateľov i spracovateľov mrzí. Na druhej strane je to šťastie, lebo nemusíme platiť Európskej únii penále za prekročenie mliečnej kvóty, ako mnohé iné krajiny. Mliečne kvóty totiž EÚ zaviedla ako jedno z opatrení na reguláciu trhu s mliekom v roku 1982 – v čase, kedy bol veľký prebytok mlieka a bol zaznamenaný veľký pokles cien. Mliečna kvóta je maximálne množstvo mlieka, ktoré môžu slovenskí prvovýrobcovia predať nákupcom mlieka – hlavne mliekarňam. Každý kg mlieka predaný nákupcom je predmetom podrobnej evidencie zo strany prvovýrobcov a nákupcov a stáva sa súčasťou štatistiky. Od tohto roku sa únia rozhodla postupne zvyšovať objem pridelených kvót členským krajinám až do ich úplného zrušenia, ktoré je plánované na rok 2015. Podľa schváleného nariadenia od 1. apríla 2008 každej krajine narástla kvóta na tento rok o 2 percentá, teda všetkým rovnako. V prípade Slovenska ide o takmer 21 miliónov kg. Niektoré krajiny sa na túto zmenu pripravovali dlho, iné k nej pristupovali opatrne. Pôvodne sa uvažovalo o rovnakom náraste každý rok. Na varovanie niektorých krajín, že zvýšenie objemu mlieka na trhu môže priniesť turbulencie v cenách, čo sa môže negatívne odraziť na hospodárení jednotlivých agropodnikateľov, Európska komisia od takého návrhu ustúpila. Najnovší návrh z únie hovorí o ďalšom navyšovaní mliečnych kvót pre všetky členské krajiny v piatich po sebe nasledujúcich kvótových rokoch o 1 % ročne.

Predaj stád
Počty hovädzieho dobytka na Slovensku už niekoľko rokov postupne klesajú. „Živočíšna výroba dlho trpela finančnými suchotami. Potvrdzujú to aj štatistické údaje o prerozdelení platieb z Európskej únie i zo štátnych zdrojov. Vzhľadom na tieto nepriaznivé výsledky hospodárenia počas minulých 2 rokov až 15 % produkčných hospodárstiev – držiteľov mliečnej kvóty zrušilo prvovýrobu mlieka. Ostatné podniky, ktoré síce na mlieku prerobili, ale uvedomili si, že výroba mlieka je takmer jedinou činnosťou, ktorá im vie zabezpečiť chod finančných tokov v podniku, sa snažili straty z mlieka vykryť z iných podnikových činností a výrobu mlieka udržali,“ konštatuje výkonná riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Ing. Margita Štefániková. Stáda sa predávali a predávajú aj teraz, aj s kvótou, hoci oficiálne obchodovanie s kvótou u nás neexistuje. Ak išlo o chovy s nižšou úžitkovosťou, väčšinou skončili na bitúnku, čo je jeden z dôvodov znižovania počtu dojníc. Na klesajúcom trende majú svoj podiel aj nenaplnené predpoklady chovateľov. Od vstupu do únie totiž očakávali, že cena za mlieko sa podstatne zvýši. Tieto očakávania sa však nesplnili. Priemerná cena mlieka na Slovensku v roku 2007 bola podľa oficiálnej správy 9,75 Sk/kg, čo je asi 10 Sk/l. Cena za surovinu začala stúpať v októbri 2007 a svoj vrchol u nás dosiahla v januári na úrovni 11,81 Sk/kg, t. j. cca 12 Sk/l. Pokles ceny na 10,97 Sk/kg sa prejavil až v apríli 2008. Slovensko je za cenovými výkyvmi v celej EÚ posunuté o dva až tri mesiace, ceny za surové kravské mlieko začali v EÚ postupne klesať už začiatkom roka.

Sexované spermy
Trh s mliekom je v poslednom období rozkývaný z pohľadu cien, ale aj obchodných zmlúv medzi dodávateľmi a odberateľmi. Prevažujú krátkodobé – na štvrťrok, ba najnovšie i na mesiac. Zvýšená kvóta, a tým aj nárast produkcie mlieka priniesol prvé turbulencie. Výroba mlieka však napriek tomu stále patrí k tým zložkám, ktoré prinášajú pravidelne prísun financií na účty agropodnikateľov. A tak sa skalní chovatelia dobytka snažia robiť všetko pre udržanie chovov. „Uvedomujeme si však aj skutočnosť, že pokiaľ nezlepšíme reprodukčné ukazovatele zvierat, stavy zvierat, sektor výroby mlieka sa nám nepodarí oživiť. Náš zväz si predsavzal, že zintenzívni vzdelávacie a informačné aktivity v oblasti manažmentu mliečnych stád. Treba povedať, že k poklesu počtov dojníc prispieva aj fakt, že v posledných rokoch sa rodí viac býčkov ako jalovičiek. Tu sa otvára tiež jedna cesta, ktorou je riadená inseminácia použitím tzv. sexovanej spermy. Táto metóda je vedecky preskúmaná a v zahraničí už aj uplatňovaná v praxi. Spočíva v tom, že sa pri inseminácii používajú inseminačné dávky, ktoré zaručujú rodenie jalovičiek. Samozrejme, ako všetko nové, tento spôsob je finančne náročnejší ako bežný doteraz zaužívaný spôsob. Je potrebné hľadať zdroje, ktoré by umožnili zaviesť túto metódu aj do slovenskej prvovýroby mlieka,“ vysvetľuje Ing. Margita Štefániková. Najviac hovädzieho dobytka sa na Slovensku chová v Trnavskom kraji, až 17 percent z takmer 502 000 kusov. Nasledujú chovatelia v Prešovskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Možno povedať, že v rámci našej krajiny sa viac hovädzieho dobytka chová na juhu ako v severných oblastiach, kde dostupnosť pastvín vytvára v ľuďoch predstavu o pasúcich sa kravách a lahodnom mliečku. Chovatelia hovädzieho dobytka však stoja aj pred ďalšou dilemou. Na krk im dýcha povinnosť krížového plnenia. Najmä v oblasti životného prostredia prinesie nemalé investície. Dlhoročná, takmer nulová podpora chovu hovädzieho dobytka a celkovo živočíšnej výroby, sa nedá dohnať za rok ani dva. Až budúca úroda dá odpoveď, či vstupné náklady na krmivá opäť neporastú.


Vytvorili spoločný fond
Chovatelia sledujú predaj mlieka a mliečnych výrobkov. Nie je im jedno, že Slovensko je v ich spotrebe na chvoste v Európskej únii aj v rámci vyspelých krajín a sveta. Preto spolu so spracovateľmi zriadili Mliečny fond, do ktorého všetci prvovýrobcovia i nákupcovia z každého kilogramu vyrobeného a nakúpeného mlieka odvedú 1 halier. Najprv to skúšali dobrovoľne, ale po tom, čo sa niektorí prvovýrobcovia i nákupcovia odmietli zapojiť, podpísali zväzy tzv. odvetvovú dohodu, ktorá je záväzná pre všetkých. Fond sa zatiaľ len tvorí. „Spolu so Slovenským mliekarenským zväzom sme vypracovali projekt na propagáciu mlieka a mliečnych výrobkov, ktorý v tomto období vyhodnocujú v Bruseli, v Európskej komisii. Výnosy z fondu použijeme na krytie financovania našej spoluúčasti na tomto projekte. Prostriedky do Mliečneho fondu sme začali združovať od januára tohto roku. Musíme však skonštatovať, že bohužiaľ nie všetci nákupcovia a prvovýrobcovia sa stavajú k tejto povinnosti zodpovedne. Za prvé tri mesiace máme vysoké pohľadávky voči plniteľom tohto fondu,“ prezradila čo-to o projekte Ing. Štefániková. „Slovenská republika, rovnako aj ostatné krajiny EÚ, má možnosť využívať podpory z Európskej únie na propagáciu vlastných poľnohospodárskych výrobkov. Ide o formu pomoci, ktorú členská krajina môže využívať na propagáciu svojich poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov nielen na vnútornom trhu EÚ, ale aj na trhoch tretích krajín. Tieto propagačné programy majú za cieľ zlepšiť marketing a odbyt poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, zabezpečiť úplnú informovanosť zákazníkov, realizovať komplexnú a dôslednú informačnú a propagačnú politiku pre poľnohospodárske výrobky a spôsob ich výroby spolu s podporným spôsobom aj pre potravinárske výrobky. Predloženie projektu vychádza z analýzy trhu, spotrebiteľského správania sa v oblasti výživy a spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ako aj zdravotných analýz a odporúčaní. Projekt Propagačný a informačný program na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku definuje dva základné ciele: zastavenie poklesu a postupné zvýšenie spotreby tekutého mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku, ale aj zvýšenie informovanosti cieľových skupín o potrebe konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov ako zdravých komponentov ľudskej výživy. Projekt potrvá tri roky,“ dodala generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu Ing. Zuzana Nouzovská.

Stavebný kameň
Obyvatelia Slovenska konzumovali a konzumujú málo mlieka a mliečnych výrobkov. Ročne spotrebujú iba okolo 153 kilogramov na osobu. Pritom odborníkmi odporúčaná výživová dávka na osobu a rok je 220 kilogramov. V susednom Česku skonzumujú 240 kilogramov. Od roku 1989 do roku 2006, teda za 18 rokov, klesla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, bez masla, na Slovensku o 100,8 kg na osobu a rok. Ide až o 40-percentný pokles. Zatiaľ čo v roku 1989 každý Slovák priemerne skonzumoval 253,2 kg mlieka a mliečnych výrobkov, za rok 2006 to bolo len 152,4 kg a za vlaňajší rok odhady hovoria o miernom náraste na 153,5 kilogramu na osobu. Iste svoje zohráva cena na pultoch obchodov i ekonomická situácia spotrebiteľov. „Mlieko obsahuje látky potrebné pre stavbu tela a rast človeka predovšetkým v detskom veku. Obsahuje látky pre energetické zabezpečenie organizmu a je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, hormónov a enzýmov,“ vymenúva prednosti mlieka Ing. Nouzovská. Odborníci už preukázali, že nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov má mnohé negatívne účinky na zdravotný stav obyvateľstva. Nejedna lekárska štatistika potvrdila, že nedostatočný príjem bielkovín, vápnika a minerálov prináša choroby kostí a kĺbov, zvýšený počet zlomenín aj kazivosť zubov, a sú príčinou mnohých ďalších porúch a ochorení predovšetkým u detí, dospievajúcej mládeže a žien v strednom veku. Dokázal sa pozitívny vplyv mlieka v prevencii osteoporózy, kardiovaskulárnych ochorení, obezite a cukrovky.

Potvrdené a spečatené
Mlieko za rakovinu nemôže. Americký inštitút pre výskum rakoviny a Svetová federácia pre výskum rakoviny v 2. svetovej štúdii „Potraviny, výživa, fyzická aktivita a prevencia rakoviny: Globálne perspektívy“ v novembri 2007, v ktorej sumarizujú celosvetový výskum, potvrdili, že mlieko a mliečne výrobky sú v živote človeka dôležité a zatiaľ nie je dostatok presvedčivých dôkazov, že spôsobujú akúkoľvek formu rakoviny. Takže, tvrdenie známeho slovenského odborníka na výživu, ktorého menovať radšej nebudeme, že aj mlieko môže za rakovinu dospelých ľudí, vyznieva iba ako nepodarená populistická bublina. V konzumovaní mlieka by teda obyvateľom Slovenska, okrem prirodzenej neznášanlivosti prípadne alergie naň, nemalo nič stáť v ceste. Zdraví ľudia ho dokážu bez problémov stráviť. Vďaka podpore školského mlieka mliekarne začali viac komunikovať so školami, prípadne s ich zriaďovateľmi. Zmäkčiť by sa mala aj vyhláška, ktorá doteraz obmedzovala podporu tzv. školského mlieka len na mlieko a jeho ochutené verzie. Pribudnúť by mala podpora aj na kyslomliečne výrobky či jogurtové nápoje, ktoré sú veľmi obľúbené. To má však malý háčik – treba doriešiť problém s chladením, keďže na rozdiel od mlieka nie sú trvanlivé. Alternatívou by mohli byť školské automaty, tie však vyžadujú veľké vstupné investície. Mliekarenský priemysel dosiahol vlani po piatich stratových rokoch mierny zisk. Ten sa však rozplynul v 1. štvrťroku 2008, keď mliekari zaznamenali 77-miliónovú stratu ako dôsledok nepomeru medzi vysokými nákupnými a predajnými cenami. U nás momentálne pôsobí 25 veľkých a väčších mliekarní a niekoľko malých. Nákupcov je však oveľa viac. V sektore mlieka ešte stále pociťujú dobiehajúcu reštrukturalizáciu. Na Slovensku sa zatiaľ našťastie neprejavil jav, aký je napríklad v Nemecku, kde sa dojnice chovajú inde, ako sa spracováva mlieko, čo zvyšuje náklady na jeho dovoz do spracovateľského podniku. Či však slovenskí producenti i spracovatelia dokážu odolať vznikajúcemu tlaku z uvoľňujúcich sa kvót na trhu, ukáže čas. Sú podobne ako mlynári a pekári medzi dvoma mlynskými kameňmi – prvovýrobou a obchodom. Ten si svoju maržu nepustí a chovateľ zasa nemôže ísť pod výrobné náklady. Nuž, pokiaľ je z čoho, obchodníci dovezú. No nedajbože, aby sa zopakoval scenár masla spred troch rokov, keď jeho zásoby poklesli na minimum a cena vyletela do výšok. Zatiaľ nič nestúpa, len ceny mlieka padajú. Iba pre prvovýrobcov. Či padnú aj pre spotrebiteľa, ukáže čas a úroda.


Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 5/2008