Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 21. 11. 2018, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Najviac peňazí z eurofondov putuje na juhovýchod

AgroserverEkonomika
Najviac peňazí z eurofondov putuje na juhovýchod
Štrukturálne fondy. Mali byť nástrojom, ktorý zotrie rozdiely medzi regiónmi, alebo aspoň tomu pomôže. Veľké očakávania. Pred uvedením európskych fondov do života azda nebolo človeka, ktorý by napriek pochybnostiam, aspoň v kútiku duše neočakával tento zázrak. Všetko sa však dialo akosi prirýchlo.

Kým stačili štátne orgány vyhodnotiť predvstupový program SAPARD, už sa rozbiehalo riadne povstupové obdobie do Európskej únie aj so všetkými jeho možnosťami. To znamená aj s čerpaním jej fondov, na ktoré už počas predvstupového obdobia, keď bol k dispozícii program SAPARD, vypracovali jednotlivé inštitúcie nové programové dokumenty. Išlo o Rámec podpory spoločenstva, v ktorom boli zahrnuté štrukturálne fondy, cezhraničná spolupráca a iniciatíva EQUAL.

Dve tváre mince
Konečnú správu predvstupového programu SAPARD z fondu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka vypracovali až v druhej polovici vlaňajšieho roka. Pritom program ako taký bol realizovaný v rokoch 2000–2004. Adresáti financií však k nemu pristupovali spočiatku opatrne. Osmelili sa až v druhej polovici jeho implementácie, keď už bolo málo peňazí. Najväčší záujem mali poľnohospodári o investície do podnikov a obce o podporu infraštruktúry neprinášajúcej podstatnejšie výnosy. Už pri tomto programe sa potvrdilo, že štrukturálne fondy síce znižujú rozdiely medzi regiónmi tým, že podporujú zaostávajúce, lenže medzi nimi sú tiež diametrálne rozdiely. A tak kým lídri medzi zaostávajúcimi regiónmi o čosi dobehli vyspelé oblasti, tie na konci rebríčka sa prepadli ešte väčšmi, prípadne sa ich situácia nezmenila. Najväčší balík financií išiel od ekonomicky znevýhodnených a infraštrukturálne zaostalých južných oblastí Slovenska, ale žiaľ, väčšina z neho skončila vo vyspelých oblastiach západného Slovenska.
Východné Slovensko sa v tomto programe dostalo do pozície menšinového príjemcu finančných podpôr. Najvyšší objem financií skončil v Nitrianskom a Trnavskom kraji, najmenej v Žilinskom. V prepočte na jeden hektár na tom najlepšie boli okresy Nitra, Hlohovec, Topoľčany, ale aj Považská Bystrica, Detva, Gelnica či Humenné.

Sapard neznížil rozdiely
Program SAPARD teda neprispel výrazným spôsobom k rozvoju regiónov prostredníctvom vyrovnanej a plošne regionálnej konkurencieschopnosti. Podporné prostriedky boli alokované excentricky, nie rovnomerne. Podniky prostredníctvom podporených projektov nevytvárali nové pracovné miesta (s výnimkou opatrenia diverzifikácia vidieckeho priestoru – neinfraštruktúrne investície), ale zvyšovali produktivitu práce. O prostriedky zo SAPARD-u tak prejavili záujem ekonomicky silné subjekty, ktoré zvýšili svoju konkurencieschopnosť i produktivitu práce. Program výrazne stimuloval trend podnikateľskej reštrukturalizácie, ale na druhej strane zrýchlil a prehĺbil rozdiely medzi podnikmi a regiónmi. Výsledkom bolo všeobecné konštatovanie, že fondy sú určené pre silných hráčov, ktorí dokážu predfinancovať projekty. To znamená, že síce dostanú z peňazí vložených do projektu naspäť od 25 do 60 percent, podľa typu opatrenia, ale najprv musia projekt zaplatiť. Zvlášť, ak ide o jednorazové investície, ako napríklad nákup poľnohospodárskej techniky. Celkovo boli z programu SAPARD vyplatené necelé 4 miliardy slovenských korún.

Keď vtáčka lapajú
Už tesne pred rozbehnutím riadneho programovacieho obdobia bolo jasné, že štrukturálne fondy privilegujú lídrov zaostalých. K optimizmu neprispela ani skutočnosť, že takmer miliardu korún presunuli zo Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka do Operačného programu Základná infraštruktúra v rámci programovacieho obdobia 2004–2006. Tvrdý dosah to malo zvlášť na obce, ktoré tak prešli z pohľadu fondov spod gescie ministerstva pôdohospodárstva pod ministerstvo regionálneho rozvoja a výstavby. A ako je už na Slovensku zvykom podľa príslovia „keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“, ostalo len pri sľuboch. Pozrime sa však, ako to dopadlo podľa dostupných zdrojov – Poľnohospodárska platobná agentúra, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva a iných internetových zdrojov, z ktorých sme čerpali aj pri predchádzajúcej časti.
Najviac prostriedkov zo Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka opäť smerovalo do Nitrianskeho kraja a najmenej zas do Žilinského kraja. Aby sme boli presnejší, najviac financií išlo do okresov Nové Zámky, Dunajská Streda, Komárno, Levice, Galanta a Rimavská Sobota. Viaceré z týchto okresov vyšli dobre aj pri prepočítavaní podpory na hektár – Galanta, Dunajská Streda, Nové Zámky, ale aj Partizánske, Myjava, Detva či Spišská Nová Ves. V týchto prípadoch však ide i o priestorovo skôr menej produkčné okresy. Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka teda podobne ako SAPARD neprispel k rozvoju regiónov prostredníctvom vyrovnanej a plošnej regionálnej konkurencieschopnosti. Prostriedky opäť boli priestorovo excentricky alokované a podporené subjekty nevytvárali dostatočný počet pracovných miest, vari s výnimkou podpory zlepšenia spracovania poľnohospodárskych produktov. A opäť podporili zvyšovanie produktivity práce.

Vedľa naopak
Ak sa však pozrieme na štrukturálne fondy z celkového pohľadu (podľa informácií, ktoré sa nám podarilo identifikovať na regionálnu úroveň), vyjde nám, že najviac financií prúdilo do východných a južných okresov, teda do hospodársky slabých regiónov s nepriaznivou štruktúrou a s charakteristicky nízkou životnou úrovňou, nízkou hustotou osídlenia, či nadpriemernou nezamestnanosťou. V prepočte na jedného obyvateľa do južných okresov išlo približne 8 600 korún a do východných asi 8 200 slovenských korún. Najviac finančných prostriedkov podľa podpísaných zmlúv malo ísť do oblastí juhozápadného Slovenska, podobne to dopadlo i v prepočte na kilometer štvorcový. Teda podobne ako pri sektorovom operačnom programe Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. S tým rozdielom, že aj pri celkovom prepočte tohto programu vychádzali južné a západné oblasti lepšie. Nepomer v prípade poľnohospodárstva však čiastočne nahradili priame platby a podpora znevýhodneným oblastiam.

Nová dilema
V poľnohospodárskych fondoch – SAPARD i Sektorovom operačnom programe Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sú dva uhly pohľadu. Zatiaľ čo jeden pomáha odstraňovať regionálne rozdiely, druhý ich naopak zvyšuje. Vznikla dilema – rozvoj konkurencieschopnosti, alebo priestorové regionálne vyrovnávanie rozdielov? Viaceré opatrenia v poľnohospodárskom programe si vzájomne odporujú svojimi dosahmi. Investície do modernizácie či uplatňovanie inovatívnych postupov vedú skôr k zvyšovaniu produktivity práce a konkurencieschopnosti podniku, ako k zvyšovaniu pracovných miest. Naopak, počet pracovných miest postupne klesá. Ciele opatrení v osi I – zvýšiť konkurencieschopnosť agrárneho a lesníckeho sektora sú v rozpore s cieľmi opatrení v osi III. – zvýšiť zamestnanosť na vidieku a podporiť rozvoj obcí. Ak sa však na to pozrieme z iného uhla pohľadu, tak zavádzanie nových technológií zasa uľahčuje ľuďom prácu a mladí sa do poľnohospodárstva nehrnú. Podpora oboch opatrení by teda mala byť v istej rovnováhe, aspoň čo sa týka pracovných miest. Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa v poľnohospodárstve prehlbujú regionálne rozdiely. Ak tento vývoj bude pokračovať aj naďalej, môže dôjsť k vyľudňovaniu zaostávajúcich území, čo bude mať vplyv na hospodársky a sociálny vývoj, ale aj na kultúrnosť krajiny – krajinotvorbu. (Buriny turistu z kraja skôr vyženú, ako prilákajú.)

Diskriminované obce
K územnej koncentrácii podpôr smeruje stratégia regionálnej politiky stanovená v Národnom strategickom referenčnom rámci a Národnom strategickom pláne rozvoja vidieka, spočívajúca v podpore najvýznamnejších ťažísk (pólov) osídlenia (tzv. inovačné a kohézne póly rastu). Predpokladá sa postupné rozširovanie rastových efektov z rozvinutých, inovačných a kohéznych pólov rastu, do menej rozvinutých území Slovenska. Táto stratégia však môže viesť k tomu, že vyrovnávanie regionálnych disparít sa prejaví v menej rozvinutých územiach až s určitým časovým odstupom, alebo vôbec nie. Rozvoj vidieckych obcí mimo inovačných a kohéznych pólov rastu z poľnohospodárskeho fondu, vzhľadom na nízky objem vyčlenených finančných prostriedkov z verejných zdrojov, bude zanedbateľný. Hrozí tak nebezpečenstvo dlhodobejšieho zaostávania odľahlých vidieckych oblastí, postupného zániku osídlenia v týchto vidieckych priestoroch a z pohľadu potreby pracovných síl v pôdohospodárstve vzniká problém zachovania rozptýlených pracovných príležitostí na týchto územiach. Ide o aktuálny sociálno-ekonomický problém, ktorý by stratégia integrovanej regionálnej politiky mala zohľadniť a systémovo riešiť. Naznačená stratégia nezohľadňuje obmedzené a rozdielne schopnosti vnútorného rozvoja jednotlivých vidieckych obcí a nerešpektuje skutočnosť, že dlhodobo zaostávajúce regióny a najmenšie vidiecke obce nie sú schopné endogénneho rozvoja bez vonkajšej podpory. Okrem toho sú obce podporované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka diskriminované tým, že sú platcami DPH, zatiaľ čo obce podporované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja nie sú platcami DPH.

Pomoc s otáznikmi
Pripomeňme si, že regionálna politika Európskej únie predstavuje pomoc prostredníctvom štrukturálnych fondov, poľnohospodárskeho fondu a finančných zdrojov kohéznej politiky. Jej cieľom je znižovať rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Európskej únie a zmierňovať zaostávanie menej rozvinutých regiónov. Problémom tejto politiky únie je riešenie zmenšovania regionálnych disparít vo vnútri jej členských štátov a medzi krajinami navzájom. Vysoké čerpanie finančných prostriedkov ukázalo, že nemusí prispieť k podstatnejšiemu znižovaniu rozdielov. „Regionálna politika Európskej únie je politikou orientovanou najmä na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi v rámci únie. Pokúša sa kompenzovať konkurenčné a iné nevýhody v problémových regiónoch. V tomto smere nie je niekedy dostatočne adresná, ale skôr oblastná. Celkovo možno povedať, že regionálna politika Európskej únie sa príliš orientovala na hospodársky rozvoj cieľových oblastí a relatívne málo brala do úvahy aspekty udržateľného rozvoja, ktorý zahŕňa tak socio- ekonomický rozvoj regiónov, rozvoj ľudských potenciálov, ale aj udržateľnosť životného prostredia a zdrojov územia… Ak hodnotíme regionálnu politiku Európskej únie v kontexte potrieb regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, je zrejmé, že zámery regionálnej politiky Európskej únie vychádzajú zo stavu regionálneho rozvoja a regionálnych disparít v 15 štátoch starej Európskej únie, a teda neráta sa tam s takými výraznými regionálnymi disparitami, aké charakterizujú stav regionálneho rozvoja na Slovensku,“ píše sa v knihe Regionálny rozvoj Slovenska z pohľadu priestorovej sociológie autorov Petra Gajdoša a Jána Pašiaka.

Vidiecka štatistika
Vplyv regionálnej politiky únie na Slovensko je skôr rozporuplný a môžeme ho charakterizovať nízkou efektívnosťou z pohľadu riešenia regionálnych rozdielov a problémov v špecificky problémových oblastiach regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka. Ide totiž o dve rozdielne štatistické kategórie – regionálna a vidiecka, ktoré však Slovensko nemá. V prípade Slovenska by sa do štatistickej kategórie vidieka zarátavali len obce do 5 000 obyvateľov, čím by sa spresnili problémy regiónov a vidieka. No ani zo slovenskej strany nie je na centrálnej úrovni dostatočne zvládnutý proces zabezpečenia viacnásobného a súčinného spolupôsobenia sektorových politík v jednotlivých regiónoch. Naďalej pretrváva sektorový, odvetvový prístup k problémom a chýba integrovaný prístup k ich riešeniu. Regionálna a vidiecka politika by mali nasmerovať také zmeny, aby prospeli regiónom, obciam a predovšetkým ich obyvateľom.
Prehľad čerpania financií z fondov EÚ 2004-2006

Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 3/2008





Komentáre k článku:

Anderson Morris | 27-10-2018 17:36:30
Potrebujete úver na zaplatenie faktúry, kontaktujte nás, poskytneme pôžičku vo výške iba 2%, poskytujeme aj dlhú a krátku dobu úverovú formu viac info kontaktujte nás prostredníctvom e-mailu andmoris38@gmail.com pre viac informácií
Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
Komentárzaini Pred 2 hodinami:
Nemecká vláda finančne podporí roľníkov
KomentárEman Omar Pred 3 hodinami:
Agrárny sektor potrebuje od rezortu čo najskôr finančnú pomoc
KomentárAdrian Bayford Predvčerom:
Agroúver - úver, s ktorým môžete rásť
KomentárAnderson Morris 14-11-2018 22:38:38:
Rakúšan na slovenskej farme
Komentáranonym 13-11-2018 16:17:37:
Kto má lúky, pasienky a nechová kozy, tak prichádza o podporu
KomentárPatrick George 13-11-2018 05:07:33:
Jarné práce na poliach sú tento rok v pokročilejšom štádiu ako v minulosti
KomentárAnderson Morris 27-10-2018 17:36:30:
Najviac peňazí z eurofondov putuje na juhovýchod
KomentárJena 25-10-2018 10:17:01:
Takmer polovica produkcie potravinárskeho priemyslu sa vyhadzuje
KomentárJena 25-10-2018 10:16:45:
Slovensku hrozí, že od mája príde o svoju pôdu
KomentárJena 25-10-2018 10:16:29:
Nebezpečná huba, ktorá ničí banánovníky, sa šíri ďalej do sveta
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice