Nádej = predaj z dvora

Poľnohospodárske podielnické družstvo v Liptovskej Tepličke dostalo do vienka nádhernú prírodu, ktorá určite patrí medzi divy Slovenska. Dostalo aj pracovitých ľudí, ktorí zem na strmých políčkach obrábajú už po stáročia. Typickým znakom družstva je preto húževnatosť. Problémy sú, no zastať a odovzdať sa osudu nepatrí k naturelu obyvateľov rázovitej obce. Družstvo má bohatú históriu. S činnosťou začalo v roku 1976, po tzv. dosocializácii. Pätnásť rokov bolo súčasťou Jednotného roľníckeho družstva v Štrbe. Po revolúcii došlo k oddeleniu oboch subjektov. „V súčasnosti hospodárime na 1 275 hektároch,“ povedala pre časopis Farmár predsedníčka družstva Anna Glejdurová. „Z toho je 62 hektárov ornej pôdy, zvyšok sú trvalé trávne porasty. Ide o lúky a pasienky.“ Sú tu však aj ďalšie špecifiká. Družstvo hospodári na najvyššie položených plochách v rámci Slovenska. Chotár je v nadmorskej výške 900 až 1 400 metrov, 715 ha obhospodarovaných plôch patrí do Národného parku Nízke Tatry, 560 ha je v pásme hygienickej ochrany zdrojov pitnej vody. Veď Liptovská Teplička zásobuje čistou a chutnou vodou takmer celý Spiš. „V roku 1991 sme preto začali hospodáriť ekologickým spôsobom,“ hovorí predsedníčka družstva. „Najprv to bolo na ploche 140 hektárov. Od roku 1996 ekologicky hospodárime na celej výmere.“ Družstvo teda hospodári bez použitia chémie. Po vstupe do Európskej únie v Liptovskej Tepličke chránia aj lúčne biotopy.

Nové plodiny
Terasovité políčka v okolí obce domáci nazývajú schody do neba. Sú to naozaj strmé schody a práca tu nikdy nebola ľahká. Dnes družstevníci na týchto aj ďalších plochách pestujú plodiny, ktoré obstoja v drsnej klíme obce pod Kráľovou hoľou. „Rastlinnú výrobu sme zamerali na kvalitu bio,“ hovorí Anna Glejdurová. Kedysi boli pre Liptovskú Tepličku typické zemiaky, no pre nižší záujem sa plochy na pestovanie tejto plodiny znižujú. Šancu však dostala pohánka či špaldová pšenica. „Pohánku sme v tomto roku predali na východ, špaldovú pšenicu na západ Slovenska,“ teší sa z nových pestovateľských úspechov predsedníčka. Zdôrazňuje, že družstvo má certifikát aj na výrobu bio zemiakov. „Druhý chlieb“ zužitkujú najmä v penzióne Dolinka, ktorý je takisto majetkom družstva.

Spustia predaj z dvora
Obyvateľov Liptovskej Tepličky pred hladom oddávna zachraňovali aj ovce a hovädzí dobytok. Rozsiahle lúky a pasienky umožňujú chov týchto súputníkov ľudí v horských oblastiach aj dnes. „Chováme približne osemsto oviec,“ spresňuje predsedníčka. „Ide o plemeno zušľachtená valaška. Zameriavame sa aj na chov hovädzieho dobytka, konkrétne dojčiace kravy.“ Družstvo má s ovcami aj hovädzím dobytkom veľké plány. V rámci Programu rozvoja vidieka – modernizácia fariem rozbehlo projekt, ktorý do obce a jej okolia môže priniesť veľké spotrebiteľské zmeny. „K ovčincom pristavujeme celú jednu časť,“ vysvetľuje Anna Glejdurová. „Bude v nej stabilná dojáreň. Tá nasleduje po mobilnej dojárni, ktorú družstvo prevádzkuje od roku 2000.“ Nejde však len o dojárne. V novom objekte vzniknú priestory pre ustajnenie oviec. Tak, aby sa tu v budúcnosti dojilo aspoň 500 bahníc. Družstvo chce v rámci projektu spracovávať ovčie mlieko na finálne výrobky. Tie budú predávať práve v nových priestoroch. O tieto produkty je už teraz veľký záujem. Labužníci sa môžu tešiť na výborné syry, ale aj ďalšie výrobky z ovčieho mlieka. Podobné plány má družstvo aj s hovädzím dobytkom. V nových priestoroch vznikne miesto pre porážku hovädzieho dobytka. A tak sa tu rozbehne predaj z dvora, od ktorého si družstevníci veľa sľubujú. „Hovädzím mäsom z mladých zvierat v kvalite bio chceme zásobovať obec aj blízke okolie,“ hovorí Anna Glejdurová. Družstvo má certifikát v kvalite bio aj na na ovčie mlieko a jahňatá. Predaj z dvora by sa mal spustiť približne v marci budúceho roka.

Zelená pre agroturizmus
Liptovská Teplička je ako stvorená pre agroturizmus. Družstvo má vynikajúce predpoklady byť v tejto oblasti ukážkovým subjektom. V katastri je vynikajúci lyžiarsky terén a niekoľko moderných vlekov. Kvalitné tradičné jedlá si môže návštevník dať v penzióne Dolinka, prípadne v ďalších štýlových reštauračných zariadeniach. Družstvo však chce záujem návštevníkov obce rozšíriť zo zimnej aj na letnú turistickú sezónu. Veľa možností sľubujú okolité lúky a pasienky, kde pastieri z družstva pasú ovce a hovädzí dobytok. Milovníci prírody, zvierat a čistého vzduchu môžu stráviť časť leta práve pri pastieroch. Pohyb, ticho a nádherné scenérie vyliečia zo stresu aj tých najhektickejšie pracujúcich manažérov a ich podriadených. „Mám túto prácu rád a robím ju už desať rokov,“ hovorí pastier Bystrík Vernárec. „Je to drina, ale má svoje pozitíva. Najťažšie je, keď sa na hole priženie búrka alebo prídu vlci. No všetko sme zatiaľ zvládli.“ Takže záujemcovia o agroturizmus majú postarané aj o dobrodružstvo. Na holiach, lúkach alebo v lesoch nájdu aj adrenalín. No predovšetkým zmenu, pokoj, relax. Pri pasení oviec a dobytka, pri práci na poli, pri hrabaní a sušení sena, pri zbere čučoriedok a húb. A potom pri večernom pastierskom ohni. Tu možno zaznejú dávne legendy a príbehy. Obec s najkrajším chotárom za rok 2007 ich má viac ako dosť.

Autor článku: Pavol Hudák
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 45/2009