Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 29. 3. 2024, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Na včelej kočovke

AgroserverVčelárstvo
Na včelej kočovke
Včely sú fascinujúce tvory. Nečudo, že Pavol Kozáčik im zasvätil polstoročie. Nielen tým je ojedinelý. Jeho polystyrénové úle sú raritou nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. A pritom ako jeden z posledných včelárov zostal verný tomu, čo je pre včely najlepšie. Kočovaniu. Na Orave žije mnoho múdrych a šikovných ľudí. Aj preto ma neprekvapilo, že na ceste medzi Podbielom a Oravským Bielym Potokom, pod nádhernými Roháčmi, ma privítal hodnoverný príklad tejto vety. Pavol Kozáčik sa o svoje včely stará s láskou a rozumom. Vchádzame do prístreška, v ktorom sú naukladané úle z polystyrénu. Sú na ozaj ojedinelé. Úzke a štíhle. Na každom je kŕmidlo, ktoré zároveň slúži ako vetranie či ventilácia. Včelár totiž musí docieliť v úli teplotu, ktorá by včelám vyhovovala aj počas zimného obdobia. Ideálna je 13 stupňov, preto musí v polystyrénových úľoch celý rok vetrať. Je to podobné ako pri medveďovi. Aj ten by zle zimoval, keby mal brloh obložený polystyrénom. Ale úle Pavla Kozáčika sú ojedinelé. Jeho kolega Miroslav Teren hovorí: „Tento systém nenájdete nikde inde. Je skutočne vynikajúci najmä pre takéto kočovné vozy. Využíva úzke úle a v nich priestor smerom dohora. Keď si zväčšuje obsah pomocou rámčekov, včely majú dosť priestoru pre znášku. Výsledkom je veľa medu na relatívne malom a úzkom priestore. V klasických vozoch nájdete 20 až 25 úľov, ale tu je ich tri- až štyrikrát viac. Výsledky sú veľmi dobré.“ Zaujímavé je, že Pavol Kozáčik sa s týmto systémom úľov naučil pracovať až po štyridsiatich rokoch včelárenia.

Vtedy prišiel na to, ako ich zimovať. Až prieskum jeho predchodcu mu potvrdil, že ideálna teplota pre včely je spomínaných trinásť stupňov.

Ako desaťročný
Pavol Kozáčik hovorí o včelách ako vysokoškolský profesor. Všetky vedomosti a skúsenosti však nadobudol rokmi praxe. Veď včelám sa venuje od desiatich rokov. Vraj mal vtedy kus šťastia. Učiť sa začal pri včelárovi, ktorý mal už vtedy päťdesiat včelstiev. Bol to Jarolím Švec, po ktorom je dnes pomenovaný aj rámček. Tento odborník mal len jednu ruku, preto potreboval pomoc. A malý desaťročný chlapec mu rád pomáhal a sám sa priúčal tajomstvám koníčka, ktorý mu zostal ďalších päťdesiat rokov. Za toto obdobie spoznal naozaj veľa a len niekoľkokrát vynechal obdobie, ktoré včelári volajú „kočovka“. Dnes však kočujú len tí najskalnejší. A Pavol Kozáčik je jeden z nich. So svojimi úľmi, ktoré majú domov na hornej Orave, kočuje po Slovensku. Odmenou je približne troj- až štvornásobné množstvo medu v porovnaní s tými, ktorí zostávajú na jednom mieste. Kočovanie však nie je pre včelára žiadnou slasťou.

S kočovným preukazom
Každý rok začína kočovať začiatkom mája, keď putuje za repkou olejnou do okresu Levice. Potom prejde na agát do Komárna, Veľkého Krtíša, potom na malinu lesnú, a potom sa ešte môže premiestniť za slnečnicou. Na kočovanie však treba aj doklady. Základom je kočovný preukaz. Pred odchodom musí podať žiadosť na okresnú veterinárnu správu. Veterinári po „svojej“ linke zistia, či tam náhodou nie je choroba, alebo niečo iné podozrivé. V prípade, že je všetko v poriadku, s potvrdeným kočovným preukazom od veterinárnej správy môže včelár doviezť úle na pozemok. O tom sa však dopredu musí dohodnúť s majiteľom pozemku. Keď je na mieste, musí sa ešte ohlásiť na príslušnom mestskom či obecnom úrade. Potom môže odstaviť veľké auto a včely môžu nosiť nektár. Pavol Kozáčik býva počas kočovania v aute spolu so včelami. Väčšina včelárov už od kočovania upustila, pretože to zvyšuje náklady. „Toto auto celú zimu stojí, takže treba robiť väčšiu údržbu pred letom. Keď idem so včelami, musím cestovať v noci, auto musím zabezpečovať a musím ísť ešte s osobným autom,“ hovorí včelár o zvýšených nákladoch za kočovanie, ktoré si aj tak neodpustí.

Jeho láska
Aj za takúto cenu dáva včelám všetko, čo potrebujú. A ony mu dávajú med. V skutočnosti je to len zvyšné množstvo toho, čo včely nespotrebujú. Okrem medu má aj propolis. Ten zbiera na pletivá s malinkými otvormi. Potom ich dá do mrazničky a propolisovú hmotu jednoducho vytrúsi. Asi netreba pripomínať, že kvalitný propolis je zaujímavý najmä svojimi protizápalovými účinkami. Je úžasné počúvať, ako to všetko funguje vo včeľom svete. Ani sa nečudujem nápisu na plášti včelára, že včely sú jeho láska. Ich organizovaná činnosť by mohla byť príkladom aj pre mnohých ľudí. Ráno prvé včely idú urobiť prieskum. Na kvietku nechajú značku a vracajú sa späť do úľa. Určia smer, vzdialenosť a výdatnosť znášky tancami. A ostatné smerujú tam, kde je znáška. Okrem organizovanej práce a usilovnosti majú tieto malinké lietajúce tvory inštinkt, ktorým cítia nebezpečenstvo. Hudba im neprekáža, ale vyruší ich ľudská reč. Majú fantasticky vyvinutý systém na zisťovanie rôznych vôní, cítia alkohol, voňavku, ale aj trvalú onduláciu. Začiatok sezóny Trvalá musí byť aj starostlivosť o včely. Pre ne sa sezóna začína v auguste. Včela, ktorá sa v tomto mesiaci vyliahne, prežije zimu a musí odchovať tri generácie včiel na jar. Je dobre živená, možno ju prirovnať k iným zvieratám, napríklad jeleňovi, ktorý si tiež na zimu nazbiera tuk. Cez zimu a na jar je vo včelstve 15- až 20-tisíc včiel. Ale v lete je ich tam 60- až 70-tisíc. Cez zimu žijú len tak, aby spotrebovali minimálne množstvo potravy a opotrebovali sa čo najmenej. Od augusta odpočívajú, šetria si tukové teliesko, zimné zásoby aj energiu. „Keby sme včely neskoro zakrmovali, v septembri alebo októbri, niektoré by sa opotrebovali a ani by sa nedožili jari alebo by bol jarný rozvoj veľmi slabý,“ vysvetľuje včelár. Včely by mali vydržať do začiatku mája, vtedy nastupuje nová generácia. Matka začne klásť vajíčka vo februári, niekedy už v januári, ale len tri, päť, niekedy až pätnásť denne. A do letného slnovratu sú aj také dni, keď matka položí denne až dvetisíc vajíčok. Z tých vajíčok je larvička a neskôr včela. Včela lietavka žije tri až šesť týždňov, za ten čas sa doslova zoderie. Ale v úľoch je veľa plodov a má sa čo liahnuť, takže včely sa dopĺňajú a perfektne tam funguje kolobeh prírody.

Z indickej na medonosnú
K tomuto kolobehu prírody však musia prispieť svojou prácou aj včelári. Musia aj preliečovať včelstvá. Malý tvor, zvaný včelí klieštik dokáže narobiť veľkú šarapatu. Ak včelár nedá pozor, rozmnoží sa tak, že uhynie celé včelstvo. „Je to parazit, ktorý prešiel zo včely indickej na včelu medonosnú. Aklimatizoval sa a nemá prirodzeného nepriateľa. A včelstvá nie sú naň zvyknuté, takže uhynú,“ opisuje nebezpečenstvo včelár spod Západných Tatier.

Anibiotiká? Nie!
O liečivách sa dlhodobo vedú medzi včelármi diskusie. Liek taktik na postrek proti burine včelám neškodí, ale klieštika zabíja. Ešte vhodnejšia pre včely, aj pre ekológiu je kyselina mravčia potravinárska. V malom množstve je aj v mede. Keď ju včelár aplikuje, po čase sa odparí a med je prakticky neškodný. Niektorí včelári používajú na liečbu aj pesticídy. V nesprávnom termíne a množstve sa môže stať, že med z týchto včiel je nevhodný na konzumovanie. Ak kontrola odoberie vzorky medu a nájde v ňom viac liečivých látok, včelár musí med zlikvidovať. Najhoršie je to s antibiotikami. Ich používanie je v Európskej únii zakázané. Aj napriek tomu sa aj u nás niektoré prípady prítomnosti antibiotík v mede vyskytli. Aj keď sú väčšinou z dovozu, často kazia dobré meno slovenským medom. „Keď som veľkovčelár a veľkopredajca, veľmi by som si rozmyslel, či by som antibiotiká použil. Bez nich sa dá včeláriť. Ak by som mal mať strach, že niekto príde a nájde mi antibiotiká, všetok med mi zastavia, je absolútne nemysliteľné, aby som antibiotiká použil. To sú včelári, ktorým na tom nezáleží. Oni si myslia, že ak použijú antibiotiká, budú mať viac medu,“ uvažuje nahlas včelár. Tieto nekvalitné medy sa stali niekedy aj dôvodom, prečo včelári skoncovali s týmto remeslom. Slovensko totiž vyprodukuje viac medu, ako spotrebuje. Včelári sú odkázaní na predaj do zahraničia. Keď sa vynorili informácie o prítomnosti antibiotík v mede na Slovensku, med na export zastavili. Bola nad spotreba, ale med zostával doma. Veľa včelárov preto prestalo včeláriť. Pritom slovenské medy sú jedny z najkvalitnejších v Európe. Ich meno pokazili aj medy, ktoré doviezli z Ázie a miešali ich so slovenskými. Tak skončili v obchodnej sieti za nízke ceny. A včelári potom museli znižovať ceny. Aj napriek veľkej námahe, ktorú vynakladajú pri práci so včelami po celý rok.

Na jar ako raketa
Na jar sa včelstvo musí rozvíjať čo najskôr a čo najdynamickejšie. Najlepšie raketovým spôsobom. Keď matka položí vajíčko, 21 dní trvá, kým sa vyliahne včela a ďalších dvadsať, kým sa stane lietavkou. Včely musia „ísť do sily“. „Jarný vývoj síce musí byť čo najskorší, ale nesmie včelám uškodiť, aby sme ich nepreťažili. To je najväčšie umenie. To je životné dielo,“ hovorí Pavol Kozáčik, ktorý dokáže ísť s vývojom o mesiac skôr, ako väčšina včelárov. A niekedy vyprodukuje z jedného včelstva toľko, koľko bežne z troch včelstiev.

Rodinná farma
Ale ani skúsený majster by nedokázal sám obsiahnuť 150 včelstiev. V silách jedného človeka je obhospodarovať tak tridsať, štyridsať včelstiev. Vo všetkých prácach mu pomáha rodina. Rozmnožovanie, zásahy do včelstiev, kočovanie, to je jeho starosť. Vytáčanie medu, balenie, predaj, zbíjanie rámčekov, zhotovovanie medzistien už necháva na rodinu. Pomáhajú manželka, dcéra i zať. A to nemožno hovoriť o sezónnej práci. Pri tomto počte včiel je to práca na celý rok. Keď nerobia priamo so včelami, pripravujú všetko potrebné. Mimo sezóny opravujú úle, balia med, tavia staré plasty, z ktorých je vosk na ďalšie spracovanie. Robia medzistienky a ďalšie rámčeky. Keďže včelárska farma je kočovná, mimo sezóny obíjajú alebo inak opravujú kočovný voz, natierajú ho. Na tieto práce nie je po spustení sezóny čas. Vtedy sú už iné priority „Je veľmi dôležité, aby sme všetky zásahy robili načas aj pri takomto veľkom množstve,“ hovorí Pavol Kozáčik, podľa ktorého je včelárenie na Slovensku veľmi ťažké. Dobrý včelár vraj potrebuje včelársku školu a desať rokov praxe. To sú veľké náklady. Aj preto je u nás včelárenie väčšinou koníček. Včelári si ho uchovajú, aj keď na to doplácajú. „Ale problém je aj v tom, že sme neboli zvyknutí na konkurenciu, ako v kapitalistických štátoch. My sme sa nemohli zobudiť. Ani teraz sa mnohí nemôžu zobudiť. Sú včelári, ktorí povedia: dám ti med, ale dones si fľašku. Čo je to za včelára?“ komentuje obdobie, v ktorom treba konzumentom podhodiť doslova návnadu, aby si med prišli kúpiť. A informovať ich. Ľudia veľmi málo vedia o včelách aj o mede. Niektorí ani nevedia, ako med vzniká. Pavol Kozáčik však všetkým ochotne vysvetľuje. Včely donesú do úľa nektár. To je polotovar medu. Do nektáru pridávajú enzýmy, ktoré štiepia zložité cukry na jednoduché, na glukózu a fruktózu. Preto je med zdravý. Keď konzumujeme repný cukor, musí sa v našom tele štiepiť na jednoduché cukry. Tak spotrebujeme enzýmy a zhoršuje sa imunitný systém. Nielen med, propolis, vosk sú cennosťami, ktoré len ťažko možno nahradiť. Ale samotné opeľovanie je najväčším poslaním včely. Aj vďaka zanieteným včelárom, ktorí pomáhajú kolobehuv prírode, si ho včely môžu plniť.

Autor článku: Božena Simonidesová
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 28/2009




Komentáre k článku:

Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárMagda 12-09-2020 21:54:58:
Boj o Tokaj nemá konca kraja!
KomentárIrena 10-05-2020 05:49:12:
Cibuľa ŠALOTKA
KomentárAnonym 17-04-2020 18:24:09:
Ministerstvo vydáva mimoriadny zákaz zakladania ohňov v lesoch
KomentárPOZICKU (olgaelena0001@gmail.com 31-03-2020 17:15:27:
Hospodársky výbor o nákupoch cukru a pšenice hmotnými rezervami nehovoril
KomentárCOVID19 (olgaelena0001@gmail.com 31-03-2020 17:14:07:
SR má najlepšie rozpracovaný systém bezpečnosti potravín v EÚ
KomentárCOVID19 slovaquie 31-03-2020 17:13:26:
Farmárske trhy zaplnia námestie slovenskými výrobkami každý utorok
KomentárLOAN OFFER TODAY 11-03-2020 17:56:04:
Egypt dúfa, že Rusko splní dohodnuté kontrakty na dodávky pšenice
KomentárLOAN OFFER TODAY 11-03-2020 17:56:00:
MOST-HÍD vyjadruje rozčarovanie nad snahou vlády ochraňovať spotrebiteľov
Komentáranonym 03-03-2020 11:04:18:
Chmeľ je náročný na pestovanie
KomentárMr Arnoid Weman 11-02-2020 21:38:50:
Egyptské firmy sa vo zvýšenej miere zaujímajú o dovoz pšenice z Francúzska
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice