Na pôde je stále horúco

Ukazuje sa, že téma pôdy bude stále aktuálna, v súvislosti s jej ochranou a využívaním často až horúca. Potvrdzuje to aj diskusia k súčasnému vládnemu návrhu zákona, ktorý chce doplniť zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Na rokovaní Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody (výbor) v uplynulom týždni sa poslanci medzi sebou pretekali v slovných prestrelkách. Niektorí poslanci prítomnú ministerku pôdohospodárstva Zdenku Kramplovú doslova bombardovali otázkami, načo ten návrh zákona, veď údajne nič nerieši, len situáciu zhorší. Inými slovami, zákon v podobe, ako bol predložený parlamentnému výboru, je vraj diskriminačný voči podnikateľom a podobne. Až väčšina prítomných poslancov hlasovaním potvrdila, že návrh zákona pôjde do pléna.

Oslobodenie od odvodov
Počas rokovaní o návrhu zákona najviac rezonuje táto téma - kto sa oslobodzuje od odvodov za vyňatie poľnohospodárskej pôdy. Do diskusie sa aktívne zapojilo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) – do paragrafu 17a navrhlo zaradiť aj výnimku pre výstavbu podniku, ktorému bolo vydané rozhodnutie o investícii vo verejnom záujme, individuálnu bytovú výstavbu do 1 000 štvorcových metrov, výstavbu v zastavanom území, výstavbu na pôde, ktorá je z dôvodov znečistenia nevhodná na poľnohospodárske účely a výstavbu verejno-prospešných stavieb, ktorých investorom je obec.
Na spomenutom rokovaní výboru bola aj podpredsedníčka ZMOS-u Viera Krakovská, ktorá v súvislosti s prvým návrhom združenia uviedla, že ide o výstavbu, ktorá môže komplikovať záujem investorov o podnikateľské aktivity na území SR. Pokiaľ ide o pôdu, ktorá nie je vhodná pre poľnohospodárske účely, obsahuje ťažké kovy, alebo je zamorená z odpadov z priemyselnej veľkovýroby, o nej by mal povedať rozhodujúce slovo Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, a až potom by sa malo rozhodovať, či sa pôda vyjme, alebo nie. V súvislosti s výstavbou verejno-prospešných stavieb, ktorých investorom je obec, podpredsedníčka ZMOS-u uviedla, že ide o čistiarne odpadových vôd, školské zariadenia, školské ihriská, domy sociálnych služieb, nájomné byty, cintoríny, kompostárne, cesty, kanalizácie, chodníky a ďalšie.

Akceptované návrhy
Gestorský výbor návrhy ZMOS-u akceptoval v plnej miere. Presnejšie, v paragrafe 17a navrhol doplniť, že sa od odvodov oslobodzujú:

• individuálna bytová výstavba na pozemku do 1 000 štvorcových metrov,
• výstavba na pôde, ktorá je zamorená obsahom ťažkých kovov,
• výstavba v zastavaných areáloch poľnohospodárskych a priemyselných podnikov,
• výstavba verejno-prospešných stavieb, ktorých investorom je obec
• výstavba na území, ktoré je v územnom pláne obce určené na výstavbu ku dňu účinnosti zákona.

Odvody sa nebudú platiť ani v prípade, ak ide o usporiadanie druhu pozemku zastavaného stavbami na poľnohospodárske a priemyselné účely do 24. júna 1991. Ide totiž o zastavané hospodárske dvory, na ktorých nie sú usporiadané druhy pozemku už desiatky rokov a zastavaná plocha sa vedie ako orná pôda. Spoplatnenie takéhoto usporiadania by znamenalo likvidáciu mnohých poľnohospodárskych podnikov. Inými slovami, Slovenský pozemkový fond v marci 2006 na základe uznesenia vlády zastavil predaj a zámenu pozemkov, ktoré sa mali usporiadať 1. mája 2009. Súčasný návrh zákona o usporiadaní vlastníckych vzťahov k pôde to však nepripúšťa. V praxi by teda všetky poľnohospodárske strediská o veľkosti asi 10 hektárov mali zaplatiť odvody 30 až 50 miliónov korún, čo by ich likvidovalo.

Koľko za koľko?
Výbor napokon požiadal ministerku pôdohospodárstva, aby pri vypracovaní nariadenia vlády SR k tomuto zákonu sa vychádzalo z návrhu výboru ustanoviť výšku poplatku za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy. Tento návrh znie:
a)

za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorá je zaradená podľa kódu bonitovanej pôdnoekologickej jednotky do:
1. skupiny – 500 Sk/m2
2. skupiny – 400 Sk/m2
3. skupiny – 300 Sk/m2
4. skupiny – 200 Sk/m2

b)

za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy, ktorá je zaradená podľa kódu jednotky do:
1. skupiny – 20 Sk/m2
2. skupiny – 20 Sk/m2
3. skupiny – 20 Sk/m2
4. skupiny – 20 Sk/m2

V súvislosti s riešením ochrany pôdy a usporiadania vlastníckych vzťahov k nej sa vynára aj otázka, do akej miery si obce a mestá vyriešili túto problematiku v rámci Registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP).

Búrlivé rokovanie
Parlamentné rokovanie o tomto vládnom zákone vo štvrtok minulý týždeň sa zaseklo. SMER-SD totiž nečakane navrhol, aby sa do zákona o ochrane kvalitnej pôdy vložil nesúvisiaci paragraf o lesných pozemkoch, ktorý by mal vlastne nepriamo novelizovať zákon o urýchlení výstavby diaľnic. „Tento návrh ma prekvapil. V podstate ide nad rámec predloženej novely. Budeme rokovať ešte na výboroch a v poslaneckých kluboch, my sa vyjadríme za náš poslanecký klub," reagovala predkladateľka novely ministerka Zdenka Kramplová. Hlasovanie o tomto zákone nakoniec poslanci preložili.

Autor: Eva PICHLEROVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, č. 4/2008