Motýle, ktoré ničia stromy
Na ich prítomnosť nás zvyčajne upozornia až pomerne veľké častice trusu pod napadnutými stromami s charakteristickým octovým zápachom.
Drevotoč obyčajný
Húsenice drevotoča obyčajného (Cossus cossus) dosahujú v dospelosti dĺžku 80 až 100 mm a sú hnedočervené alebo žltočervené. Najčastejšie vyžierajú chodbičky v kmeňoch starších stromov. Ich vývoj trvá dva roky, pričom dvakrát prezimujú.
Motýle sa liahnu v júni a júli, pária sa a samičky kladú vajíčka v menších skupinách do puklín alebo poškodených častí kmeňov stromov. Keďže motýle málo lietajú, vajíčka často nakladú na kmene tých stromov, na ktorých sa vyliahli.
Drevotoč hruškový
Húsenice drevotoča hruškového (Zeuzera pyrina) v dospelosti dosahujú dĺžku 60 mm, sú žlté s tmavohnedým bodkovaním. Ich vývoj trvá taktiež dva roky a najčastejšie poškodzujú tenšie konáriky jabloní a ďalších listnatých drevín. Poškodené konáre sa pod váhou ovocia alebo pri silných vetroch často lámu.
Škodlivosť drevotočov spočíva v oslabení stromov, čo pri opakovanom napadnutí môže viesť až k ich odumretiu. V zimných mesiacoch sa húsenice drevotočov stávajú potravou vtákov.
Aj mechanicky, aj chemicky
Vzhľadom na skrytý spôsob života je boj proti drevotočom problematický. Ak si všimneme trus pod stromami, musíme pohľadať dierky, z ktorých ho húsenice vytláčajú. Potom ich pomocou háčika z tenkého drôtu skúšame z vyžratej chodbičky vytiahnuť.
Ak sa k húseniciam nedostaneme, môžeme do chodbičiek pomocou injekčnej striekačky vstreknúť niektorý insekticíd zo skupiny organofosfátov (napríklad Bi 58 EC - Nové, Dursban 480 EC, Pyrinex 48 EC, Reldan 40 EC) a otvor pomocou štepárskeho vosku uzatvoriť.
Tieto prípravky môžeme aplikovať aj tak, že do ich roztoku namočíme vatu a tú vsunieme do otvoru, ktorý ihneď uzatvoríme. Keďže najviac sú ohrozené mechanicky poškodené alebo v minulosti už drevotočmi napadnuté stromy, treba im venovať zvýšenú pozornosť a poškodené miesta včas ošetriť.
Autor: Juraj MATLÁK
Zdroj: Agroserver.sk