Mníšky škodia ovocným drevinám

Mníšky sú stredne veľké motýle s bielymi alebo bledohnedými krídlami. Na ovocných drevinách najčastejšie stretávame mníšku zlatoritku a mníšku veľkohlavú.

Húsenice obidvoch druhov môžu poškodzovať listy rôznych ovocných, okrasných i lesných drevín. Mníška veľkohlavá často spôsobuje kalamitné škody, najmä v lesníctve a ovocných výsadbách v blízkosti lesov, mníška zlatoritka zase uprednostňuje cestné stromoradia a extenzívne pestované a neošetrované ovocné stromy.

Mníška zlatoritka

Mníška zlatoritka (Euproctis chrysorrhoea) prezimuje v štádiu mladých húseníc v tzv. zimných hniezdach na koncoch výhonkov. Na jar - v čase pučania stromov - húsenice opúšťajú tieto hniezda a živia sa rozvíjajúcimi sa listami. Sú veľmi žravé a pri väčšom počte hniezd na jednom strome zlikvidujú takmer všetky listy.

Staršie húsenice sú silno ochlpené a ich typickým znakom sú dve oranžové bradavičky na 6. a 7. článku bruška. Dospelé húsenice sa kuklia v júni alebo v júli medzi listami a v puklinách kôry. Približne o dva týždne sa liahnu motýle, pária sa a samičky začnú klásť vajíčka. Kladú ich vo veľkých skupinách zvyčajne na listy tých stromov, na ktorých sa vyvinuli. Preto sa často stáva, že tie isté stromy bývajú rok čo rok napadnuté a silno poškodené. Skupiny vajíčok bývajú pokryté zlatožltými chĺpkami samičiek. Z vajíčok sa o 2-3 týždne vyliahnu húsenice, ktoré okienkujú listy, neskôr si zhotovia hustou pavučinkou chránené zimné hniezdo a celý cyklus sa opakuje. Mníška zlatoritka má za rok len jednu generáciu.

Mníška veľkohlavá

Aj samičky mníšky veľkohlavej (Lymantria dispar) kladú vajíčka vo veľkých skupinách, nie však na listy, ale na kmene a spodné časti hrubších konárov rôznych listnatých stromov. Keďže sú pokryté žltohnedými chĺpkami, vzhľadom pripomínajú drevokazné huby, preto sa tieto skupiny vajíčok v praxi nazývajú hubkami.

Vajíčka prezimujú a húsenice sa z nich liahnu až na jar, pričom sa z hubiek spúšťajú na tenkých vláknach a nechávajú sa unášať vetrom. Preto sa často stáva, že húsenice nájdeme aj na tých stromoch, kde neboli nakladené vajíčka. Aj húsenice mníšky veľkohlavej sú silno ochlpené, v dospelosti sú však omnoho väčšie ako húsenice mníšky zlatoritky a pomerne ľahko ich poznáme podľa piatich párov modrých a ďalších šiestich párov tmavočervených bradavičiek na chrbte. Aj mníška veľkohlavá má za rok len jednu generáciu.

Ochrana

Najúčinnejšie môžeme mníšky ničiť mechanicky. Zimné hniezda húseníc mníšky zlatoritky odstraňujeme pri jarnom reze ovocných stromov. Nakladené vajíčka mníšky veľkohlavej zoškrabujeme z kôry stromov kedykoľvek od leta do nasledujúcej jari. Ak tieto zásahy nestihneme urobiť do začiatku pučania, húsenice sa rozptýlia a potom pomôžu už len postreky napadnutých stromov. Na tento účel sú povolené bioprípravky (Biobit XL a Biobit WP) a chemické prípravky patriace medzi inhibítory tvorby chitínu (Cascade 5 EC, Dimilin 48 SC, Nomolt 15 SC), pyretroidy (Decis EW 50, Decis Protech, Karate Zeon 5 CS, Vaztak 10 EC) alebo karbamáty (Steward). Bioprípravky a inhibítory tvorby chitínu treba aplikovať proti najmladším húseniciam krátko po vyliahnutí alebo opustení zimných hniezd. Ak chceme predísť väčším škodám, aj ostatné prípravky použime čo najskôr po zistení húseníc.

 

Autor: Juraj MATLÁK

Zdroj: Agroserver.sk