Mestské lesy Košice zamestnajú pri jarnom zalesňovaní vyše 120 ľudí

"Snažíme sa, aby v druhovom zložení zalesňovania prevládali dreviny, rozširujúce biodiverzitu v lese, to znamená, že sú tam stromy, spestrujúce druhovú skladbu lesa," povedal Tomaštík. Popri ihličnanoch to budú aj cenné listnáče ako javor, jaseň, či lipa. Tam kde sú problémy s hynutím smrečín, zalesnia plochy sadenicami buka. Košické ML, ktoré sú približne 19.000-hektárovou výmerou po viedenských mestských lesoch najväčšie v strednej Európe, majú podľa Tomaštíka bohatú génovú základňu z lesných drevín na ich území, pričom vlastnoručne vypestované sadenice sú pre nich najvhodnejšie a prispôsobené na miestne ekologické podmienky.
Košické ML sú členom Gemerského regionálneho združenia vlastníkov lesov (GRZNVL), ktorého členovia uprednostňujú viac prirodzené zmladzovanie na úkor zalesňovania. Ako uviedol podpredseda združenia Ján Lach, ktorý hospodári na 280 hektároch zväčša listnatého lesa, on sám pracuje so 100-% prirodzeným zmladzovaním.
"Umelé zalesňovanie z môjho pohľadu prichádza do úvahy ako riešenie len vtedy, ak si príroda nevie pomôcť sama. Dobrý hospodár ide cestou prirodzeného zmladzovania, pretože je to ekonomicky výhodnejšie, samo sa to naseje, vyrastie a nie sú náklady na sadenie, či ochranu. Dôležité z hľadiska biodiverzity tiež je, že na lesných pozemkoch zostávajú pôvodné druhy, pôvodný genofond," dodal Lach.
Majitelia lesov združení v GRZVNL hospodária na celkovej výmere 38.000 hektárov na východe Slovenska. Ide prevažne o zmiešané lesy mierneho pásma s listnatými a ihličnatými drevinami (dub, buk, jaseň, hrab, breza, javor, smrek, borovica, jedľa). V lesnom hospodárstve dosahujú tzv. podrastovým spôsobom až 90 % prirodzenej obnovy lesa.
Zdroj: TASR
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.




Agroserver
10. 3. 2010


