Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 18. 9. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Menej repy - menej cukru

AgroserverPotraviny
Menej repy - menej cukru
Pestovanie cukrovej repy sa v Európskej únii od roku 1968 riadilo Trhovým poriadkom, ktorý takmer štyridsať rokov nezaznamenal väčšie zmeny. Pri vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004 bola cukrová repa jediná plodina, ktorá mala zaručené rovnaké cenové podmienky pre všetky členské krajiny. Táto eufória netrvala dlho. Vroku 2006 prijala Európska únia tzv. cukrovú reformu. V rámci nej sa drasticky znižuje cena cukru a cukrovej repy a za dobrovoľné skončenie výroby cukru si mohli cukrovary nárokovať vysokú finančnú náhradu. Zámerom Európskej komisie (EK) v reštrukturalizačnom procese bolo znížiť kvótovanú výrobu sladidiel do roku 2010 o 6 miliónov ton. Po dvoch rokoch reštrukturalizačného procesu, v januári 2007 sa nedosiahli predstavy EK a komisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischerová-Boelová upozorňovala producentov cukru, že nevyužívajú reštrukturalizačný proces podľa predstáv komisie. Jedným dychom pohrozila, že v prípade nesplnenia množstva plánovaného komisiou sa vo februári 2010 bude realizovať konečné krátenie kvóty všetkým členským krajinám rovnakou mierou, bez náhrady. Zároveň uviedla, že tento spôsob poškodí najkonkurencieschopnejšie podniky a naruší sa stabilita v sektore cukru. Následne pristúpila EÚ k príprave novej legislatívy – úprave reformy a v októbri 2007 nariadenia ministerská rada schválila. Zatraktívnili sa finančné podmienky za dobrovoľné skončenie výroby cukru a v hospodárskom roku 2008/2009 sa iniciatíva presunula aj na pestovateľov cukrovej repy. Majú možnosť podieľať sa na procese zníženia výrobných kvót zrieknutím sa svojho práva dodávky cukrovej repy za náhradu do výšky 10 % výrobnej kvóty podniku. Ak je táto iniciatíva zo strany pestovateľov vyššia ako 10 % kvóty podniku, preberajú iniciatívu opäť cukrovarnícke spoločnosti.

Situácia na Slovensku
Slovenská republika nemala pred vstupom do EÚ kvótovaný systém na cukor, kontrahovalo sa také množstvo cukrovej repy, ktoré boli cukrovary schopné spracovať počas kampane. V predvstupovom období do EÚ si SR vyrokovala cukrovú kvótu 207 432 ton cukru a jej percentuálny podiel na celkovej kvóte EÚ (17,4 mil. ton) bol 1,2 %. Francúzsko a Nemecko (staré štáty EÚ) sa podieľali na základnej kvóte 21,6 a 19,6 %. V druhom roku reštrukturalizácie sa akcionári spoločnosti Eastern Sugar Slovensko, a.s., rozhodli požiadať o reštrukturalizačnú pomoc a ukončiť produkciu. Základná kvóta SR sa znížila o 70 133 ton bieleho cukru. Následne po úprave legislatívy mohli v treťom roku reštrukturalizácie požiadať aj pestovatelia o reštrukturalizačnú pomoc do výšky 10 % kvóty cukrovaru. Pestovatelia túto možnosť využili, ale napokon, ako bolo uvedené vyššie, prebrali iniciatívu cukrovary a v prvom kroku v roku 2008/2009 sa znížila kvóta o 15 018 ton a následne v druhom kroku o 18 566 ton, čím sa národná kvóta znížila na 103 715 ton. Paradoxom schváleného nariadenia bola možnosť nákupu dodatočnej kvóty v krajinách únie vo výške 1 100 000 ton. Podstatnú časť tejto kvóty pridelili producentom v krajinách s najväčšími kvótami, tým, ktorí sa najviac podieľali na exporte cukru. Producenti cukru na Slovensku spolu s pestovateľmi nakúpili 8 604,5 tony z možných 10 000 ton a celková kvóta pre hospodársky rok 2008/09 predstavuje 112 319,5 ton cukru. Pre hospodársky rok 2008/2009 je v EÚ celková výška kvótovaného cukru 13,468 mil. ton. Podiel Slovenska z tejto kvóty sa znížil na 0,8 %. Naopak, Francúzsko aj Nemecko si svoje podiely zvýšili na 25,5 a 21,5 %.

Zníženie výmery
V roku 1997 bola maximálna výmera cukrovej repy 48 300 hektárov. Až do roku 2005 sa pestovateľské plochy pohybovali nad hranicou 30 000 hektárov. „Pestovanie cukrovej repy prechádzalo po vstupe Slovenska do EÚ fázou intenzifikácie, priemerná úroda bieleho cukru sa zvýšila takmer na priemer štátov EÚ, znížila sa plocha potrebná na produkciu kvóty,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska Ing. Eva Tomkuljaková. V dôsledku toho sa v roku 2006 plochy zredukovali na 27 604 ha. Uzatvorením cukrovaru v Dunajskej Strede sa skončilo pestovanie cukrovej repy na približne 10 000 ha, čo malo za následok, že sa v roku 2007 znížili plochy na 18 949 ha. Na naplnenie národnej kvóty 112 319,5 tony cukru potrebuje SR pozbierať úrodu zo 16 000 hektárov, pri úrode 7 t/ha bieleho cukru z hektára. V hospodárskom roku 2008/2009 máme osiatych približne 11 000 ha. Dôsledkom zníženej výmery bude nedostatok cukrovej repy na splnenie národnej kvóty a treba dúfať, že fortieľ pestovateľov a priaznivé klimatické podmienky v tomto roku nedostatok suroviny minimalizujú. Podľa slov Dušana Janíčka, riaditeľa pre vonkajšie vzťahy, slovenské cukrovary, s. r. o., Sereď, je dovoz cukrovej repy zo zahraničia pre spoločnosť ekonomicky nevýhodný.

Drastické zníženie cien suroviny
Tak dobre, ako bolo predtým, už nebude. V EÚ bola pred prijatím reformy priemerná minimálna cena cukrovej štandardnej kvality 43,63 €/t. V priebehu štyroch rokov – trvanie cukrovej reformy – sa postupne zníži o 39,7 % na 26,30 €/t vo štvrtom, poslednom roku a bude platiť do konca existencie trhového poriadku, teda do 30. septembra 2015. Objektívnou skutočnosťou je osobitná platba na cukor, ktorá síce slúži na vyrovnanie poklesu cien cukrovej repy spôsobených reformou, treba však uviesť, že ide o platbu neviazanú na produkciu a vypláca sa všetkým pestovateľom, ktorí pestovali cukrovú repu pred začatím reformy, podľa stanovených kritérií. V roku 2008/2009 je minimálna cena cukrovej repy 27,83 €/t. Z tejto ceny sa ešte odpočítava výrobný odvod vo výške 0,84 €/t. Slovenskí pestovatelia pri rokovaniach požadovali od spoločností cukrovaru rovnaké podmienky nákupu cukrovej repy, aké majú pestovatelia v domovských krajinách investorov. Diskusie boli veľmi zdĺhavé a predstavy pestovateľov sa nenaplnili. Situácia sa napokon v záujme zachovania produkcie cukru na Slovensku vyriešila najkrajnejším spôsobom, ktorým bolo vrátenie časti kvóty. Cukrovary najskôr s vrátením kvóty váhali, ale nakoniec povolili a kvóty odovzdali tak, aby bola úroveň nižšia ako 50 %pôvodnej základnej kvôty. Takýmto spôsobom vznikol pestovateľom nárok na pomoc spoločenstva. Tento finančný príspevok je vo výške 5,95 €/t pre tento rok a v nasledujúcich štyroch rokoch to bude 6,5 €/t a je viazaný na produkciu cukrovej repy. Každý cukrovar má svoje špecifiká pre podmienky nákupu. Prípadné príplatky alebo zrážky za dodávku sú otázkou jednania so zástupcami spoločnosti.

Zníženie cien cukru
Cieľom reformy je zníženie ceny cukru pre konečného spotrebiteľa. Nastavené podmienky nákupu cukrovej repy za nízke ceny korešpondujú s prudkým znížením ceny cukru, a to až o 36 % v roku 2009. Cena cukru sa pre spotrebiteľov prvé dva roky (2006–2007) nemenila, predstavovala 631,9 €/t. Pre spotrebiteľov by mala byť cukrová reforma pozitívnym prínosom, pretože už od hospodárskeho roku 2008/2009, to je od 1. októbra 2008, podľa platného nariadenia by sa mala cena cukru rapídne znížiť na 541,5 €/t. Treba len dúfať, že aj obchodníci túto skutočnosť zoberú na vedomie a že zlacnenie cukru, ktorému predchádzali drastické opatrenia, bude dlhodobé. V poslednom roku reformy dôjde k najdramatickejšiemu zníženiu ceny v prospech spotrebiteľa na 404,4 €/t. Táto cena sa bude zhodovať aj s referenčnou cenou cukru. Platiť bude do konca Trhového poriadku, do 30. septembra 2015. Mnohí sa tešia rapídnemu zníženiu cien v obchodných reťazcoch, čo dosvedčujú aj zástupy ľudí pred supermarketmi. Musíme však uviesť na pravú mieru, že toto zlacnenie je obchodným ťahom reťazcov a nijako nesúvisí s cukrovou reformou.

Premyslená likvidácia
„K intenzívnej reforme neexistuje alternatíva,“ povedala komisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischerová Boelová. „Som presvedčená, že výrobcovia cukru v EÚ majú konkurencieschopnú budúcnosť. Ponúkame dlhodobý, vyvážený, naplánovaný horizont s veľkorysým reštrukturalizačným fondom na pomoc menej konkurencieschopným výrobcom pri ich odchode zo sektora a na vyrovnanie sociálnych a environmentálnych následkov reštrukturalizačného procesu.“ Táto myšlienka pani komisárky je nádherná, no stojí za to zamyslieť sa nad reštrukturalizačnou pomocou. Každý jeden cukrovar má povinnosť od roku 2006 zaplatiť do reštrukturalizačného fondu odvody z celej pridelenej kvóty. To znamená, že suma, ktorú zaplatí spotrebiteľ za cukor, nepatrí len cukrovarom. Delí sa na dve časti. Časť patrí cukrovaru a druhá ide do reštrukturalizačného fondu. Cukrovary v roku 2006 odviedli 20 %, v roku 2007 27,5 %, v roku 2008 až 20,92 % z ceny cukru, ktorú zaplatil spotrebiteľ. Posledný rok reformy je bez odvodov. Z tohto reštrukturalizačného odvodu, ktorý zaplatili spotrebitelia, teda my všetci, sa potom vypláca reštrukturalizačná pomoc tým, ktorí skončia s výrobou cukru a pestovaním cukrovej repy.

Zatváranie cukrovarov bolo atraktívne
Každý podnik vyrábajúci cukor, izoglukózu či inulínový sirup a ktorému bola pridelená kvóta pred 1. júlom 2006, má nárok na reštrukturalizačnú pomoc na tonu kvóty, ktorej sa vzdal za predpokladu, že sa v jednom z hospodárskych rokov 2006/2007, 2007/2008, 2008/2009 a 2009/2010:
    a) vzdá kvóty, ktorú pridelil jednému alebo viacerým svojim závodom a úplne demontuje výrobné zariadenia príslušných závodov,
    b) vzdá kvóty, ktorú pridelil jednému alebo viacerým svojim závodom, čiastočne demontuje výrobné zariadenia príslušných závodov a nepoužíva zostávajúce výrobné zariadenia príslušných závodov na výrobu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje organizácia spoločného trhu pre cukor,
    c) vzdá časti kvóty, ktorú pridelil jednému alebo viacerým svojim závodom a nepoužíva výrobné zariadenia príslušných závodov na rafináciu surového cukru.

Akcionári Eastern Sugar Slovensko, a.s., sa rozhodli vyššie uvednú ponuku využiť a odovzdať kvótu v roku 2007. Podmienky, ktoré ponúkla EÚ na zatvorenie cukrovaru, boli veľmi atraktívne. V tom čase im bola pridelená kvóta na cukor 70 133 ton. V roku 2007 bola podľa Trhového poriadku stanovená reštrukturalizačná pomoc vo výške 730 €/t kvóty cukru. Rozhodli sa, že cukrovar demontujú a splnia podmienky stanovené členským štátom na likvidáciu prevádzky, čím vznikol nárok na reštrukturalizačnú pomoc v plnej výške 730 €/t. 70 133 × 730 €/t = 51 970 090 Eur = 1,6 miliardy Sk. Netreba pripomínať, že majitelia cukrovarov nie sú občanmi SR, a teda ani toto finančné odškodnenie nezostalo na Slovensku. Po nich zostane zelená lúka (v týždenníku FARMÁR sme pred časom písali, ako sa rozoberá cukrovar v Dunajskej Strede) a predaná kvóta.

Podmienky prišli neskoro
Neistá budúcnosť pestovania cukrovej repy mnohých odradila. Kým v roku 2007 pestovalo na Slovensku 221 poľnohospodárskych subjektov cukrovú repu, v súčasnosti je ich len 151. Skorý nástup vegetácie počas tohtoročnej sezóny umožnil pestovateľom siať vo skorom termíne kultúrne plodiny. Na jednej strane výhoda, na strane druhej veľké zlo. V čase sejby cukrovej repy nemali cukrovary a pestovatelia dohodnuté dodávateľské podmienky. Raz nesúhlasila jedna, raz druhá strana. po dlhých rokovaniach sa dohodli. Podľa predsedu Slovenského cukrovarníckeho spolku Dušana Janíčka: „Tohtoročné rokovania s pestovateľmi boli veľmi náročné a zdĺhavé, ale nakoniec predsa len našli spoločnú reč.“ Predseda predstavenstva Považský cukor, a.s., Ivan Kardoš ho dopĺňa: „Podmienky pre pestovateľov boli počas vyjednávacieho maratónu o zmluvách od októbra 2007 do marca 2008 stále výhodnejšie a v konečnom dôsledku neporovnateľne a podstatne výhodnejšie ako v roku 2007.“ Žiaľ, podmienky prišli neskoro, Slovensko nenaplní v plnej miere národnú kvótu a môže byť za určitých podmienok odkázané na dovoz cukrovej repy zo zahraničia. Pridlhé rokovania a zdĺhavosť v tvorení podmienok sa ako bumerang vrátili cukrovarom. Pestovatelia dali prednosť iným, možno lukratívnejším plodinám, ako je napríklad jačmeň jarný, ktorého cena sa v minulom roku zvýšila v niektorých prípadoch až o 60 %. Prognózy do budúcnosti Ivan Kardoš sa nazdáva, že po dosiahnutí vyváženého trhu s cukrom nastane obdobie stability, pričom sa dá predpokladať prejavenie sa vplyvu nedostatku energií a výroby energie z obnoviteľných zdrojov, medzi ktoré patrí aj cukrová repa (bioethanol, bioplyn).

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 11/2008




Komentáre k článku:

Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárLinda Sweeney Pred 8 hodinami:
Ako sa stať farmárom
KomentárGARRETT WILSON Včera:
Nemecká vláda finančne podporí roľníkov
Komentárveronica adrian Včera:
Agrárny sektor potrebuje od rezortu čo najskôr finančnú pomoc
Komentárjohnmarco Včera:
Predaj poľnohospodárskej pôdy nezostane bez regulácie
KomentárKarin Sabine Včera:
Naše poľnohospodárstvo v 14. a 15. storočí
KomentárPaul Garry 15-09-2019 01:00:17:
Peniaze na nákup poľnohospodárskej techniky chýbajú
KomentárPani Weat Beatrice 07-09-2019 16:57:31:
Kto má lúky, pasienky a nechová kozy, tak prichádza o podporu
KomentárM. Salák 05-09-2019 09:01:09:
V okresoch Zvolen, Krupina a V. Krtíš už majú pojazdné mliečne automaty
KomentárYERRI CHRISTIANA 03-09-2019 19:27:49:
Agroúver - úver, s ktorým môžete rásť
KomentárPavol 30-08-2019 07:34:48:
Príprava vrúbľov
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice