Malokarpatská vinohradnícka oblasť

Vinohradnícke rajóny,
ktorých je v Malokarpatskej
vinohradníckej
oblasti dvanásť, sa ťahajú od Skalice,
cez Bratislavu až po Nové
Mesto nad Váhom. Vinohrady lemujú pohorie Malých Karpát. Nejde síce o veľhory lákajúce turistov svojou nadmorskou výškou, ale sú to práve vinice učupené v ich lone, ktoré im dodávajú svoju osobitosť a jedinečnosť. Spolu tvoria nádhernú kulisu slovenskej krajiny, ktorú nám môže závidieť nejedna metropola.
V pôde je chuť vína
Hrozno rodiace sa na strmých svahoch pohoria je vždy rôznorodé. Malokarpatská vinohradnícka oblasť je na pôdne podmienky veľmi pestrá, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlí nielen v chuti vína, ale aj v jeho vôni a farbe. Väčšina vinohradov leží na južných, juhozápadných, západných a juhovýchodných svahoch, ktoré sú pre kvalitu vína najpriaznivejšie. Expozícia viníc podľa svetových strán ponúka rozmanitosť zastúpenia pôdnych druhov. Kým v juhovýchodnej časti pohoria Malých Karpát sú pôdy ťažké, hlinité, v severozápadnej časti sa stretneme s pôdami ľahkými, piesočnatými, až kamenistými. Pôda je presne tá, ktorá rozhoduje o extraktívnosti, alebo plnosti vína, dokonca nesie veľký podiel na obsahu kyselín vo víne.
Konečné slovo má vinár
Aj keď súhra pôdno-klimatických podmienok je pri výrobe kvalitného vína nesmierne dôležitá, konečnú podobu mu dodáva majster vinár. Dúšok zlatistého moku rozohrá naše chuťové poháriky len vtedy, ak z neho sála aj kus lásky a srdca, ktoré doňho vinári vkladajú.Tak, ako väčšina slovenských vinárov, aj tí malokarpatskí sa sústreďujú na pestovanie bielych odrôd. Vlajkovou loďou zostáva Veltlín zelený, ktorého pestovanie je spomedzi ostatných odrôd najzastúpenejšie. Veltlín zelený je našou tradičnou odrodou, pričom v dávnejších časoch bol u vinárov obľúbený najmä vďaka svojim stabilným a vysokým úrodám. Napriek tomu, že v posledných rokoch, keď sú zber hrozna a výška úrody regulované, svoje prvenstvo si obhájil. Dnes sa s vínami tejto odrody stretáme na vysokej kvalitatívnej úrovni a väčšinou sú zaradené do kategórií akostných odrodových vín s prívlastkom, ako napríklad neskorý zber, bobuľový výber či dokonca klenot vinárov, ľadové víno.
Majú svoje vína
Popri najviac rozšírenom Veltlíne zelenom má takmer každá vinohradnícka obec pod Malými Karpatmi svoje typické víno. Len málokto ešte neochutnal skvelé Silvánske zelené z Limbachu či Dievčie hrozno z Modry, alebo pezinský Rizling vlašský. Pribudli ale aj nové, moderné odrody, z ktorých vinári vyrábajú unikátne vína jedinečných buketov a chutí. Chardonnay, Devín, Muškát moravský či Aurelius. Aj s týmito odrodami sa dnes stretávame v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Do popredia sa dostávajú aj modré odrody, čo zodpovedá vyššiemu dopytu spotrebiteľov po červených vínach. V Malokarpatských viniciach sa tak objavujú aj moderné Alibernety, Cabernet Sauvignon, no výnimkou nie sú ani Neronety alebo slovenská odroda Dunaj. Popri veľkom rozmachu a záľube vinárov v nových modernejších odrodách, malokarpatskí vinári nezanevreli ani na prastarú odrodu Bouvierovo hrozno, ktorú v niektorých viniciach vidno aj dnes.
MALOKARPATSKÉ VINOHRADNÍCKE RAJÓNY:
Dubovce, Gbely, Holíč, Kopčany, Koválov, Koválovec, Lopašov, Mokrý Háj,
Petrova Ves, Popudinské Močidlany, Prietržka, Radimov, Radošovce, Skalica,
Smolinské, Smrdáky, Štefanov, Trnovec, Unín, Vrádište
Bílkovce, Humence, Borský Mikuláš, Lakšárska Nová Ves, Moravský Svätý Ján,
Sekule, Šaštín-Stráže, Závod
Bratislava – Devínska Nová Ves, Bratislava – Lamač, Bratislava – Záhorská
Bystrica, Lozorno, Stupava
Bratislava – Devín, Bratislava – Dúbravka, Bratislava – Karlova Ves, Bratislava
– Nové Mesto, Bratislava – Rača, Bratislava – Vajnory
Chorvátsky Grob, Limbach, Slovenský Grob, Pezinok, Svätý Jur, Viničné
Dubová, Modra, Píla, Šenkvice, Vinosady
Budmerice, Častá, Doľany, Štefanová, Vištuk
Borová, Dlhá, Dolné Orešany, Horné Orešany, Košolná, Ružindol, Suchá nad
Parnou, Zvončín
Báhoň, Bernolákovo, Blatné, Čataj, Hurbanova Ves, Igram, Ivanka pri Dunaji,
Jablonec, Kaplná, Malinovo, Most pri Bratislave, Nová Dedinka, Reca, Senec,
Tomášov, Veľký Biel, Veľký Grob
Boleráz, Brestovany, Bučany, Dolná Krupá, Hrnčiarovce nad Parnou, Jaslovské
Bohunice, Majcichov, Malženice, Špačince, Šúrovce, Trnava, Vlčkovce,
Voderady, Zavar, Zeleneč
Bojničky, Dolné Trhovište, Dvorníky, Hlohovec, Horné Otrokovce, Horné Trhovište,
Jalšové, Kľačany, Koplotovce, Pastuchov, Rakovce, Sasinkovo, Siladice,
Šalgočka, Tepličky, Zemianske Sady
Banka, Bíňovce, Bzince pod Javorinou, Čachtice, Častkovce, Dechtice, Dolné
Dubové, Dolný Lopašov, Horné Dubové, Chtelnica, Kálnica, Kátlovce,
Kočín–Lančár, Krakovany, Moravany nad Váhom, Moravské Lieskové,
Nemšová, Nové Mesto nad Váhom, Očkov, Ostrov, Pečeňady, Piešťany, Podolie,
Ratnovce, Smolenice, Sokolovce, Šípkové, Trstín, Veľké Kostoľany, Vrbové
Redakcia týždenníka Farmár
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 31/2009
V pôde je chuť vína
Hrozno rodiace sa na strmých svahoch pohoria je vždy rôznorodé. Malokarpatská vinohradnícka oblasť je na pôdne podmienky veľmi pestrá, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlí nielen v chuti vína, ale aj v jeho vôni a farbe. Väčšina vinohradov leží na južných, juhozápadných, západných a juhovýchodných svahoch, ktoré sú pre kvalitu vína najpriaznivejšie. Expozícia viníc podľa svetových strán ponúka rozmanitosť zastúpenia pôdnych druhov. Kým v juhovýchodnej časti pohoria Malých Karpát sú pôdy ťažké, hlinité, v severozápadnej časti sa stretneme s pôdami ľahkými, piesočnatými, až kamenistými. Pôda je presne tá, ktorá rozhoduje o extraktívnosti, alebo plnosti vína, dokonca nesie veľký podiel na obsahu kyselín vo víne.
Konečné slovo má vinár
Aj keď súhra pôdno-klimatických podmienok je pri výrobe kvalitného vína nesmierne dôležitá, konečnú podobu mu dodáva majster vinár. Dúšok zlatistého moku rozohrá naše chuťové poháriky len vtedy, ak z neho sála aj kus lásky a srdca, ktoré doňho vinári vkladajú.Tak, ako väčšina slovenských vinárov, aj tí malokarpatskí sa sústreďujú na pestovanie bielych odrôd. Vlajkovou loďou zostáva Veltlín zelený, ktorého pestovanie je spomedzi ostatných odrôd najzastúpenejšie. Veltlín zelený je našou tradičnou odrodou, pričom v dávnejších časoch bol u vinárov obľúbený najmä vďaka svojim stabilným a vysokým úrodám. Napriek tomu, že v posledných rokoch, keď sú zber hrozna a výška úrody regulované, svoje prvenstvo si obhájil. Dnes sa s vínami tejto odrody stretáme na vysokej kvalitatívnej úrovni a väčšinou sú zaradené do kategórií akostných odrodových vín s prívlastkom, ako napríklad neskorý zber, bobuľový výber či dokonca klenot vinárov, ľadové víno.
Majú svoje vína
Popri najviac rozšírenom Veltlíne zelenom má takmer každá vinohradnícka obec pod Malými Karpatmi svoje typické víno. Len málokto ešte neochutnal skvelé Silvánske zelené z Limbachu či Dievčie hrozno z Modry, alebo pezinský Rizling vlašský. Pribudli ale aj nové, moderné odrody, z ktorých vinári vyrábajú unikátne vína jedinečných buketov a chutí. Chardonnay, Devín, Muškát moravský či Aurelius. Aj s týmito odrodami sa dnes stretávame v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Do popredia sa dostávajú aj modré odrody, čo zodpovedá vyššiemu dopytu spotrebiteľov po červených vínach. V Malokarpatských viniciach sa tak objavujú aj moderné Alibernety, Cabernet Sauvignon, no výnimkou nie sú ani Neronety alebo slovenská odroda Dunaj. Popri veľkom rozmachu a záľube vinárov v nových modernejších odrodách, malokarpatskí vinári nezanevreli ani na prastarú odrodu Bouvierovo hrozno, ktorú v niektorých viniciach vidno aj dnes.
MALOKARPATSKÉ VINOHRADNÍCKE RAJÓNY:
- SKALICKÝ VINOHRADNÍCKY RAJÓN:
- ZÁHORSKÝ VINOHRADNÍCKY RAJÓN:
- STUPAVSKÝ VINOHRADNÍCKY RAJÓN
- BRATISLAVSKÝ VINOHRADNÍCKY RAJÓN:
- VINOHRADNÍCKY RAJÓN:
Chorvátsky Grob, Limbach, Slovenský Grob, Pezinok, Svätý Jur, Viničné
- MODRANSKÝ VINOHRADNÍCKY RAJÓN:
- DOĽANSKÝ VINOHRADNÍCKY RAJÓN:
- OREŠIANSKY VINOHRADNÍCKY RAJÓN:
- SENECKÝ VINOHRADNÍCKY RAJÓN:
- TRNAVSKÝ VINOHRADNÍCKY RAJÓN:
- HLOHOVECKÝ VINOHRADNÍCKY RAJÓN:
- VRBOVSKÝ VINOHRADNÍCKY RAJÓN:
Redakcia týždenníka Farmár
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 31/2009
Komentáre k článku:
Pridať komentár