Malí sa hnevajú. Kto ich vypočuje?
AgroserverEkonomika
Deštrukcia chovu hovädzieho dobytka a výroby
surového kravského mlieka. Profitovanie
obchodných reťazcov na úkor poľnohospodárskej
prvovýroby. Vysoké ceny vstupov, vysoká daň
z pridanej hodnoty na potraviny, vysoká spotrebná
daň na pohonné látky... To je len časť problémov, ktoré dnes rozvracajú slovenské poľnohospodárstvo. Tým najväčším, ako zaznelo aj na marcových protestoch v Prahe, sú nerovnoprávne podmienky pôvodných a nových
členov Európskej únie v rovnakom konkurenčnom prostredí. Samostatne hospodáriaci roľníci na nedávnom mimoriadnom valnom zhromaždení Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska v Lučenci pripojili k tomu všetkému ďalší problém, vnímaný veľmi citlivo: nerovnoprávne podmienky subjektov hospodáriacich na pôde u nás doma.
Objektívnosť Programu rozvoja vidieka?
Samostatne hospodáriaci roľníci (SHRS) či poskytovatelia mechanizačných služieb, ktorí sú členmi Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska sa zhodujú, že financie určené na podporu poľnohospodárstva u nás sa nerozdeľujú objektívne; stále sú uprednostňovaní veľkovýrobcovia. Napriek tomu, že (ako tvrdia) nepreukazujú väčšiu životaschopnosť, prispôsobivosť, schopnosť pohotovo reagovať na zmenené podmienky na trhu. Dokumentovali to aktuálnou situáciou pri kravskom mlieku. Chovateľ so 600 dojnicami dnes produkuje mesačne stratu 4 milióny korún, zaznelo v diskusii, napriek tomu jeho rozvojové (stratové) zámery sú z Programu rozvoja vidieka podporované, ale projekty malých farmárov, ktorí dokážu lepšie rozložiť súčasné finančné riziká, boli väčšinou z podpory vyradené. „Len 2,16 percenta prostriedkov elokovaných na podporu projektov z Programu rozvoja vidieka získajú, podľa oznámenia o pripravenom podpísaní zmlúv zverejneného Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, samostatne hospodáriaci roľníci. Zvyšok pôjde družstvám a obchodným spoločnostiam: akciovkám, eseročkám. To sa nám vidí ako obrovský nepomer,“ povedal pre týždenník Farmár na margo toho predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska (ZVPAS) Vladimír Kočárik. „Gro z nás, samostatne hospodáriacich roľníkov, sa ocitlo medzi tými, ktorých žiadosť nebola schválená, respektíve dostali oznámenie, že boli vyradení pre nedostatok peňazí v tejto výzve. Pritom nás ubezpečovali, že zdrojov je dosť. Na ilustráciu: samostatne hospodáriacich roľníkov je na Slovensku registrovaných vyše šesťtisíctristo a obhospodarujú osemnásť až dvadsať percent pôdy. Pritom hospodárime predovšetkým v znevýhodnených podmienkach.“
My ručíme celým majetkom...
čím eseročky? Pýtali sa v diskusii viacerí účastníci mimoriadneho valného zhromaždenia združenia ZVPAS a zároveň si aj odpovedali: „Stotisíc korunami. Pritom získavajú milióny. Už sme neraz boli svedkami netransparentných transformácií, prevodov majetku, likvidácií... Napriek tomu podpora smeruje najmä tam. My ručíme celým majetkom, čo máme. Nie je v tom rozdiel?!“ Milan Melicherčík z Kalinova hovorí: „V Programe rozvoja vidieka nebola dodržaná rovnosť šancí. Tým, že výška oprávnených nákladov bola stanovená na 3 milióny eur, menších hráčov automaticky vyradili z hry.“ Čo majú urobiť tí, ktorí po ubezpečeniach, že v programe bude dosť peňazí, si nielen podali žiadosti, ale aj nakúpili drahú techniku a teraz ju nemajú ako splácať: „Úrodu z vlaňajška máme nepredanú v skladoch, ceny na trhu sú neakceptovateľné, príjem peňazí prakticky žiadny... Nemôžeme sa čudovať informáciám, že v okolí Brezna už exekútori berú roľníkom techniku. Ak bude treba, požiadame o revíziu prístupu k programu aj Európsku komisiu.“
Prehodnotiť financovanie projektov
Účastníci mimoriadneho valného zhromaždenia Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska preto v prijatom uznesení požiadali ministerstvo pôdohospodárstva a Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) aj o to, aby sa vrátili k Programu rozvoja vidieka. Aby prehodnotili vyradené projekty, aby zreálnili tie podané, aby sa objektívnejšie posudzovali všetky veľké, ktorých efektívnosť je z pohľadu súčasného vývoja na trhu neistá. „Keď sme podávali projekty, nikto nepredpokladal, že sa tak dramaticky otočí situácia, nastane takáto kríza, prepadnutie cien. Preto väčšina žiadostí, ktoré v Programe rozvoja vidieka prešli, stojí dnes na nereálnych ekonomických základoch,“ dopĺňa Vladimír Kočárik. Všetci sa zhodli, že je potrebné, aby kompetentní prehodnotili pred podpísaním samotných zmlúv reálnosť podaných projektov na základe aktuálnych cien.
Trieštenie síl prvovýrobe nepomôže
Mimoriadne zhromaždenia ZVPAS odhalilo však aj slabiny vo vlastných radoch. Niektorí diskutujúci poukázali na rozkol, trieštenie síl, vzájomné podozrievania, čo agrosektoru nepomáha. Poslanec Národnej rady SR a exminister Zsolt Simon hovoril konkrétne o potrebe zjednotiť všetky združenia a zväzy. Len to pomôže, podľa neho, presadiť oprávnené požiadavky. Medzi ne zaradil: zníženie dane z pridanej hodnoty na potraviny, motivovanie domácich producentov podporou značky kvality, vytvorenie samostatného programu pre malých výrobcov s osobitným úverovaním. Na stôl sa opäť dostala aj požiadavka farmárov zrušiť daň z pôdy, ktorú v súčasnosti obce nastavujú neúnosne vysoko. Rovnako aj oprava zákona o dani z pridanej hodnoty, aby sa vrátenie nadmerného odpočtu DPH skrátilo aj u štvrťročných platiteľov (malých farmárov) na jeden mesiac.
Zrušiť „povolenky“ na cesty!
Veľkou a podľa poľnohospodárov nezmyselnou bariérou hodenou im pod nohy parlamentom, je novela cestného zákona. „Vybavovanie povoleniek na používanie ciest 1. triedy poľnohospodárskou mechanizáciou je administratívne zložité, nedoriešené; chýbajú tlačivá, nie sú ujasnené podmienky, polícia pritom hrozí vysokými pokutami. Takmer som dostal pokutu 240-tisíc eur! Je to normálne? Vo vidieckych regiónoch, kde sú polia okolo týchto ciest, ich jednoducho musíme používať. Bez nezmyselných obmedzení v čase, pretože nás obmedzuje predovšetkým počasie. Na poliach musíme pracovať vtedy, keď sa dá a nie, keď si to niekto želá,“ konštatoval Oto Brozman z Brezna. Milan Melicherčík si tiež nedával servítku pred ústa, keď sa spýtal, či parlamentní poslanci vôbec vedeli, čo schvaľujú a pre ktorú krajinu. Pretože v Rakúsku, kde majú vybudované kvalitnejšie poľné cesty, ako u nás cesty 1. triedy, niečo podobné možné je. Tu, kde farmári nemajú inú možnosť a tieto cesty na presun techniky musia používať – nie: „Máme si túto novelu vysvetliť tak, že prekážame na cestách ich bavorákom? Lenže my po nich nechodíme pre zábavu. My sa staráme o potravinovú bezpečnosť krajiny, čomu by mali pomáhať aj oni, a nie naopak. Je to jednoznačne protisedliacky zákon.“
Pomoc by mala prísť
Medzi „sedliakmi“ to teda vrie. Vlastne v celom agrosektore. Situácia je skutočne vážna, čo si uvedomuje aj vedenie rezortu. Ako na zhromaždení konštatovala koordinátorka vidieckej politiky a záujmových zväzov ministerstva pôdohospodárstva Jarmila Dúbravská, reagovať budú na všetky pripomienky: „Snažíme sa hľadať riešenia, ako uľahčovať prácu prvovýrobcom, a nie ju komplikovať.“ Žiadosti o podporu z Programu rozvoja vidieka však podľa nej neboli hodnotené diskriminačne voči malým farmárom, pretože boli posudzované podľa schválených kritérií. Nik nemôže za to, že sa prudko zmenila ekonomická situácia. Doplatili na to tí, ktorí začali kupovať novú techniku, ich projekty nezískali podporu a navyše, ich dôchodková situácia sa výrazne zhoršila. „Môžeme sľúbiť, že žiadosti prehodnotíme a tam, kde bude možné reálne pomôcť - pomôžeme. Sme tu pre poľnohospodára bez ohľadu na to, či je päťhektárový, alebo päťstohektárový,“ konštatovala Jarmila Dúbravská.
Autor článku: Roman GREBÁČ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 14/2009
Objektívnosť Programu rozvoja vidieka?
Samostatne hospodáriaci roľníci (SHRS) či poskytovatelia mechanizačných služieb, ktorí sú členmi Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska sa zhodujú, že financie určené na podporu poľnohospodárstva u nás sa nerozdeľujú objektívne; stále sú uprednostňovaní veľkovýrobcovia. Napriek tomu, že (ako tvrdia) nepreukazujú väčšiu životaschopnosť, prispôsobivosť, schopnosť pohotovo reagovať na zmenené podmienky na trhu. Dokumentovali to aktuálnou situáciou pri kravskom mlieku. Chovateľ so 600 dojnicami dnes produkuje mesačne stratu 4 milióny korún, zaznelo v diskusii, napriek tomu jeho rozvojové (stratové) zámery sú z Programu rozvoja vidieka podporované, ale projekty malých farmárov, ktorí dokážu lepšie rozložiť súčasné finančné riziká, boli väčšinou z podpory vyradené. „Len 2,16 percenta prostriedkov elokovaných na podporu projektov z Programu rozvoja vidieka získajú, podľa oznámenia o pripravenom podpísaní zmlúv zverejneného Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, samostatne hospodáriaci roľníci. Zvyšok pôjde družstvám a obchodným spoločnostiam: akciovkám, eseročkám. To sa nám vidí ako obrovský nepomer,“ povedal pre týždenník Farmár na margo toho predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska (ZVPAS) Vladimír Kočárik. „Gro z nás, samostatne hospodáriacich roľníkov, sa ocitlo medzi tými, ktorých žiadosť nebola schválená, respektíve dostali oznámenie, že boli vyradení pre nedostatok peňazí v tejto výzve. Pritom nás ubezpečovali, že zdrojov je dosť. Na ilustráciu: samostatne hospodáriacich roľníkov je na Slovensku registrovaných vyše šesťtisíctristo a obhospodarujú osemnásť až dvadsať percent pôdy. Pritom hospodárime predovšetkým v znevýhodnených podmienkach.“
My ručíme celým majetkom...
čím eseročky? Pýtali sa v diskusii viacerí účastníci mimoriadneho valného zhromaždenia združenia ZVPAS a zároveň si aj odpovedali: „Stotisíc korunami. Pritom získavajú milióny. Už sme neraz boli svedkami netransparentných transformácií, prevodov majetku, likvidácií... Napriek tomu podpora smeruje najmä tam. My ručíme celým majetkom, čo máme. Nie je v tom rozdiel?!“ Milan Melicherčík z Kalinova hovorí: „V Programe rozvoja vidieka nebola dodržaná rovnosť šancí. Tým, že výška oprávnených nákladov bola stanovená na 3 milióny eur, menších hráčov automaticky vyradili z hry.“ Čo majú urobiť tí, ktorí po ubezpečeniach, že v programe bude dosť peňazí, si nielen podali žiadosti, ale aj nakúpili drahú techniku a teraz ju nemajú ako splácať: „Úrodu z vlaňajška máme nepredanú v skladoch, ceny na trhu sú neakceptovateľné, príjem peňazí prakticky žiadny... Nemôžeme sa čudovať informáciám, že v okolí Brezna už exekútori berú roľníkom techniku. Ak bude treba, požiadame o revíziu prístupu k programu aj Európsku komisiu.“
Prehodnotiť financovanie projektov
Účastníci mimoriadneho valného zhromaždenia Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska preto v prijatom uznesení požiadali ministerstvo pôdohospodárstva a Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) aj o to, aby sa vrátili k Programu rozvoja vidieka. Aby prehodnotili vyradené projekty, aby zreálnili tie podané, aby sa objektívnejšie posudzovali všetky veľké, ktorých efektívnosť je z pohľadu súčasného vývoja na trhu neistá. „Keď sme podávali projekty, nikto nepredpokladal, že sa tak dramaticky otočí situácia, nastane takáto kríza, prepadnutie cien. Preto väčšina žiadostí, ktoré v Programe rozvoja vidieka prešli, stojí dnes na nereálnych ekonomických základoch,“ dopĺňa Vladimír Kočárik. Všetci sa zhodli, že je potrebné, aby kompetentní prehodnotili pred podpísaním samotných zmlúv reálnosť podaných projektov na základe aktuálnych cien.
Trieštenie síl prvovýrobe nepomôže
Mimoriadne zhromaždenia ZVPAS odhalilo však aj slabiny vo vlastných radoch. Niektorí diskutujúci poukázali na rozkol, trieštenie síl, vzájomné podozrievania, čo agrosektoru nepomáha. Poslanec Národnej rady SR a exminister Zsolt Simon hovoril konkrétne o potrebe zjednotiť všetky združenia a zväzy. Len to pomôže, podľa neho, presadiť oprávnené požiadavky. Medzi ne zaradil: zníženie dane z pridanej hodnoty na potraviny, motivovanie domácich producentov podporou značky kvality, vytvorenie samostatného programu pre malých výrobcov s osobitným úverovaním. Na stôl sa opäť dostala aj požiadavka farmárov zrušiť daň z pôdy, ktorú v súčasnosti obce nastavujú neúnosne vysoko. Rovnako aj oprava zákona o dani z pridanej hodnoty, aby sa vrátenie nadmerného odpočtu DPH skrátilo aj u štvrťročných platiteľov (malých farmárov) na jeden mesiac.
Zrušiť „povolenky“ na cesty!
Veľkou a podľa poľnohospodárov nezmyselnou bariérou hodenou im pod nohy parlamentom, je novela cestného zákona. „Vybavovanie povoleniek na používanie ciest 1. triedy poľnohospodárskou mechanizáciou je administratívne zložité, nedoriešené; chýbajú tlačivá, nie sú ujasnené podmienky, polícia pritom hrozí vysokými pokutami. Takmer som dostal pokutu 240-tisíc eur! Je to normálne? Vo vidieckych regiónoch, kde sú polia okolo týchto ciest, ich jednoducho musíme používať. Bez nezmyselných obmedzení v čase, pretože nás obmedzuje predovšetkým počasie. Na poliach musíme pracovať vtedy, keď sa dá a nie, keď si to niekto želá,“ konštatoval Oto Brozman z Brezna. Milan Melicherčík si tiež nedával servítku pred ústa, keď sa spýtal, či parlamentní poslanci vôbec vedeli, čo schvaľujú a pre ktorú krajinu. Pretože v Rakúsku, kde majú vybudované kvalitnejšie poľné cesty, ako u nás cesty 1. triedy, niečo podobné možné je. Tu, kde farmári nemajú inú možnosť a tieto cesty na presun techniky musia používať – nie: „Máme si túto novelu vysvetliť tak, že prekážame na cestách ich bavorákom? Lenže my po nich nechodíme pre zábavu. My sa staráme o potravinovú bezpečnosť krajiny, čomu by mali pomáhať aj oni, a nie naopak. Je to jednoznačne protisedliacky zákon.“
Pomoc by mala prísť
Medzi „sedliakmi“ to teda vrie. Vlastne v celom agrosektore. Situácia je skutočne vážna, čo si uvedomuje aj vedenie rezortu. Ako na zhromaždení konštatovala koordinátorka vidieckej politiky a záujmových zväzov ministerstva pôdohospodárstva Jarmila Dúbravská, reagovať budú na všetky pripomienky: „Snažíme sa hľadať riešenia, ako uľahčovať prácu prvovýrobcom, a nie ju komplikovať.“ Žiadosti o podporu z Programu rozvoja vidieka však podľa nej neboli hodnotené diskriminačne voči malým farmárom, pretože boli posudzované podľa schválených kritérií. Nik nemôže za to, že sa prudko zmenila ekonomická situácia. Doplatili na to tí, ktorí začali kupovať novú techniku, ich projekty nezískali podporu a navyše, ich dôchodková situácia sa výrazne zhoršila. „Môžeme sľúbiť, že žiadosti prehodnotíme a tam, kde bude možné reálne pomôcť - pomôžeme. Sme tu pre poľnohospodára bez ohľadu na to, či je päťhektárový, alebo päťstohektárový,“ konštatovala Jarmila Dúbravská.
Autor článku: Roman GREBÁČ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 14/2009
Komentáre k článku:
Pridať komentár