LEADER pod hradom Matúša Čáka
AgroserverRozhovory, reportáže
V Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) je LEADER
často skloňovaným pojmom. Pod hradom Matúša Čáka
tento nový prístup rozvoja regiónov podporujú už od
minulého roka. Trenčiansky samosprávny kraj poskytol finančnú podporu jedenástim miestnym akčným skupinám (MAS). Poslanci ešte vlani vyčlenili v rozpočte sumu štyri milióny korún na prípravu a vypracovanie integrovanej stratégie regiónov v pôsobnosti miestnych akčných skupín. Vtedy zároveň schválili aj zloženie pracovnej skupiny pre program LEADER v kraji. Členovia tejto skupiny v závere minulého
roka posudzovali dvanásť žiadostí o finančnú podporu. Stanovené kritériá splnilo jedenásť miestnych akčných skupín, ktoré získajú od TSK necelých tri a pol milióna korún. Výška sumy pre mikroregióny
je rôzna, závisí od počtu obyvateľov, ale aj od zaradenia do preferovaných tzv. pólov rastu.
Finančnú podporu získali občianske združenia Zdroje Bielych Karpát, Beckov-Čachtice-Tematín, Kopaničiarsky región, Naše Považie, mikroregión Teplička, Magura-Strážov, Stredné Ponitrie
a ďalšie.
Vedúci odboru regionálneho rozvoja TNK Róbert Galko hovorí, že proces rozbehli, ale o jeho pokračovaní ešte ťažko hovoriť. „Ak budú úspešní, budeme ich podporovať. Teraz sa im snažíme vytvoriť podmienky, aby boli úspešní. Ale je to súťaž v rámci celej republiky, nielen v rámci kraja,“ zdôraznil šéf regionálneho rozvoja a dodal, že neuvažovali o podpore takého veľkého počtu MAS-iek, ale asi len o štyroch, piatich, ktoré by dostali podstatne väčší balík peňazí a mohli viac urobiť. Záujmy regionálnych skupín však rozhodli až o jedenástich miestnych akčných skupinách, ktorým sa ujde po menej peňazí.
Spojilo sa 44 obcí
V MAS-ke Naše Považie proces odštartoval v Spoločnej úradovni v Jasenici. Zástupcovia 24 združených obcí chceli založiť verejno-súkromné partnerstvo na prístup LEADER. Problémom bolo rozdelenie okresu na dve polovice, ktoré nespĺňali kritériá LEADER-a. Cieľom však nebolo delenie, naopak, zlučovanie. Dve MAS-ky s 11,5 a 10,5 000 obyvateľmi by asi nemali veľkú šancu pri získavaní prostriedkov. Hľadali viaceré cesty na prepojenie územia. Pri rokovaniach s obcami z púchovského okresu zistili, že majú založený mikroregión a uvažujú o začlenení do prístupu LEADER, ale nespĺňajú kritérium hustoty obyvateľstva. V regióne je totiž nielen okresné mesto Púchov, ale aj Beluša so šesťtisíc obyvateľmi či Lednické Rovne s viac ako štyrmi tisícmi obyvateľov. Rokovania sa pre všetky strany skončili úspešne. Okrem troch obcí v považskobystrickom okrese a jednej z púchovského, ktoré stratili dôveru v štrukturálne fondy, sa spojilo ostatných 44 obcí z dvoch okresov. Na valnom zhromaždení založili občianske združenie.
Naše Považie
Devízou združenia Naše Považie je typická vidieckosť krajiny, okolí nie sú žiadne väčšie mestá. Aj preto chcú prostriedky použiť priamo na rozvoj vidieka tak, aby toho mal osoh každý. „Nie sme originálni, prostriedky chceme využiť najmä na cestovný ruch. Ale podmienky v LEADER- i sú nastavené tak, že nič iné z toho ani nevyšlo. Je to jediná cesta, ktorú sme pri podmienkach verejnosúkromného partnerstva vedeli vybrať,“ dodáva Martina Bednárová. V prípade úspechu občianskeho združenia by už v prvej výzve investovali približne šesťdesiat miliónov korún do cyklotrás, turistických chodníkov, ich značenia a marketingu. S objemom prostriedkov, aký ponúka LEADER, na viac ani nevyjde. Napríklad len jedno agroturistické zariadenie by stálo desať, dvadsať miliónov korún, jedna bioplynová stanica stojí tridsať miliónov. „V LEADER-i nie sú prostriedky na široké zameranie. Sami poľnohospodári boli proti tomu, aby sme išli cez poľnohospodárske aktivity,“ dodala manažérka.
Spolupracujú s podnikateľmi
Silným faktorom regiónu je ľudská sila, dobrí ľudia, ochotní pracovať. Je tam dostatok vzdelaných ľudí, čo je priaznivý predpoklad pre realizáciu projektov. Preto ich treba motivovať, aby začali podnikať v cestovnom ruchu v malom, tzv. domáckom štýle. Možno je v tomto prípade nevýhodou nízka nezamestnanosť, asi tri až štyri percentá. Ak by chceli investovať do rozvoja vidieka, do cestovného ruchu, poľnohospodárstva alebo agroturistiky, nebude dostatok pracovných síl, pretože zvyšok nezamestnaných sú väčšinou ľudia, s ktorými sa už nedá pracovať. Našli podporu aj v podnikateľskej sfére, i keď bez priameho uplatnenia v prístupe. V rámci značenia cyklotrás bude ich zariadenie uvedené na tabuli, poľnohospodári budú môcť predávať vlastné produkty. „Ale priame využitie podnikateľov a ich zainteresovanie ako žiadateľov sme museli vylúčiť pod tlakom limitovaných finančných prostriedkov,“ zdôraznila Martina Bednárová.
Vidiek je často veľmi zaostalý, nie je tam dobudovaná infraštruktúra, ľuďom chýba pitná voda, separovaný zber. Preto sa okrem LEADER-a snažia motivovať starostov aj podnikateľov, aby čerpali prostriedky z rôznych grantových schém. „Nájdeme im operačný program, do ktorého by zapasovali. Keď je niečo, čo zaujalo konkrétnu skupinu, priamo ich do tej výzvy tlačím. Chceme osvietiť ľudí, motivovať ich k tomu, aby dokázali dobudovať technický základ vidieka,“ povedala manažérka.
Kontakty i priateľstvá
V rámci verejno-súkromného partnerstva v Našom Považí vytvorili päť pracovných skupín, v okrese Považská Bytrica na pravej a ľavej strane Váhu, v okrese Púchov skupiny nazvané podľa dolín – Slatina, Lednickorovnianska dolina a Púchovská dolina. Členovia verejnosúkromných partnerstiev mávajú stretnutia každé dva týždne vždy v inej obci. „Ak je nejaké špecifikum obce, pamiatka, hrad, kostol, ideme sa so starostami a podnikateľmi pozrieť. Stretnutia bývajú na obecných úradoch, ale i v penziónoch, malých reštauráciách. Vytvárajú sa kontakty, aj priateľstvá. Každý hostiteľ sa snaží získať nejakú prestíž a priniesť do stretnutia niečo nové,“ skonštatovala Martina Bednárová. Ak Naše Považie neuspeje v prvej výzve prístupu LEADER, nebudú zúfať a stratégiu dopracujú pre druhé kolo. Ale momentálne nerátajú s tým, že by neuspeli. V rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja si veria. Majú široké územie, veľký počet obyvateľov, za sebou tridsať podnikateľov. „Pracujeme precízne, rátam s tým, že štatút MAS-ky dostaneme,“ verí si manažérka občianskeho združenia. Prínos je však už teraz v spojení dvoch okresov a vzájomnej spolupráci.
Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 9/2008
Vedúci odboru regionálneho rozvoja TNK Róbert Galko hovorí, že proces rozbehli, ale o jeho pokračovaní ešte ťažko hovoriť. „Ak budú úspešní, budeme ich podporovať. Teraz sa im snažíme vytvoriť podmienky, aby boli úspešní. Ale je to súťaž v rámci celej republiky, nielen v rámci kraja,“ zdôraznil šéf regionálneho rozvoja a dodal, že neuvažovali o podpore takého veľkého počtu MAS-iek, ale asi len o štyroch, piatich, ktoré by dostali podstatne väčší balík peňazí a mohli viac urobiť. Záujmy regionálnych skupín však rozhodli až o jedenástich miestnych akčných skupinách, ktorým sa ujde po menej peňazí.
Spojilo sa 44 obcí
V MAS-ke Naše Považie proces odštartoval v Spoločnej úradovni v Jasenici. Zástupcovia 24 združených obcí chceli založiť verejno-súkromné partnerstvo na prístup LEADER. Problémom bolo rozdelenie okresu na dve polovice, ktoré nespĺňali kritériá LEADER-a. Cieľom však nebolo delenie, naopak, zlučovanie. Dve MAS-ky s 11,5 a 10,5 000 obyvateľmi by asi nemali veľkú šancu pri získavaní prostriedkov. Hľadali viaceré cesty na prepojenie územia. Pri rokovaniach s obcami z púchovského okresu zistili, že majú založený mikroregión a uvažujú o začlenení do prístupu LEADER, ale nespĺňajú kritérium hustoty obyvateľstva. V regióne je totiž nielen okresné mesto Púchov, ale aj Beluša so šesťtisíc obyvateľmi či Lednické Rovne s viac ako štyrmi tisícmi obyvateľov. Rokovania sa pre všetky strany skončili úspešne. Okrem troch obcí v považskobystrickom okrese a jednej z púchovského, ktoré stratili dôveru v štrukturálne fondy, sa spojilo ostatných 44 obcí z dvoch okresov. Na valnom zhromaždení založili občianske združenie.
Naše Považie
Devízou združenia Naše Považie je typická vidieckosť krajiny, okolí nie sú žiadne väčšie mestá. Aj preto chcú prostriedky použiť priamo na rozvoj vidieka tak, aby toho mal osoh každý. „Nie sme originálni, prostriedky chceme využiť najmä na cestovný ruch. Ale podmienky v LEADER- i sú nastavené tak, že nič iné z toho ani nevyšlo. Je to jediná cesta, ktorú sme pri podmienkach verejnosúkromného partnerstva vedeli vybrať,“ dodáva Martina Bednárová. V prípade úspechu občianskeho združenia by už v prvej výzve investovali približne šesťdesiat miliónov korún do cyklotrás, turistických chodníkov, ich značenia a marketingu. S objemom prostriedkov, aký ponúka LEADER, na viac ani nevyjde. Napríklad len jedno agroturistické zariadenie by stálo desať, dvadsať miliónov korún, jedna bioplynová stanica stojí tridsať miliónov. „V LEADER-i nie sú prostriedky na široké zameranie. Sami poľnohospodári boli proti tomu, aby sme išli cez poľnohospodárske aktivity,“ dodala manažérka.
Spolupracujú s podnikateľmi
Silným faktorom regiónu je ľudská sila, dobrí ľudia, ochotní pracovať. Je tam dostatok vzdelaných ľudí, čo je priaznivý predpoklad pre realizáciu projektov. Preto ich treba motivovať, aby začali podnikať v cestovnom ruchu v malom, tzv. domáckom štýle. Možno je v tomto prípade nevýhodou nízka nezamestnanosť, asi tri až štyri percentá. Ak by chceli investovať do rozvoja vidieka, do cestovného ruchu, poľnohospodárstva alebo agroturistiky, nebude dostatok pracovných síl, pretože zvyšok nezamestnaných sú väčšinou ľudia, s ktorými sa už nedá pracovať. Našli podporu aj v podnikateľskej sfére, i keď bez priameho uplatnenia v prístupe. V rámci značenia cyklotrás bude ich zariadenie uvedené na tabuli, poľnohospodári budú môcť predávať vlastné produkty. „Ale priame využitie podnikateľov a ich zainteresovanie ako žiadateľov sme museli vylúčiť pod tlakom limitovaných finančných prostriedkov,“ zdôraznila Martina Bednárová.
Vidiek je často veľmi zaostalý, nie je tam dobudovaná infraštruktúra, ľuďom chýba pitná voda, separovaný zber. Preto sa okrem LEADER-a snažia motivovať starostov aj podnikateľov, aby čerpali prostriedky z rôznych grantových schém. „Nájdeme im operačný program, do ktorého by zapasovali. Keď je niečo, čo zaujalo konkrétnu skupinu, priamo ich do tej výzvy tlačím. Chceme osvietiť ľudí, motivovať ich k tomu, aby dokázali dobudovať technický základ vidieka,“ povedala manažérka.
Kontakty i priateľstvá
V rámci verejno-súkromného partnerstva v Našom Považí vytvorili päť pracovných skupín, v okrese Považská Bytrica na pravej a ľavej strane Váhu, v okrese Púchov skupiny nazvané podľa dolín – Slatina, Lednickorovnianska dolina a Púchovská dolina. Členovia verejnosúkromných partnerstiev mávajú stretnutia každé dva týždne vždy v inej obci. „Ak je nejaké špecifikum obce, pamiatka, hrad, kostol, ideme sa so starostami a podnikateľmi pozrieť. Stretnutia bývajú na obecných úradoch, ale i v penziónoch, malých reštauráciách. Vytvárajú sa kontakty, aj priateľstvá. Každý hostiteľ sa snaží získať nejakú prestíž a priniesť do stretnutia niečo nové,“ skonštatovala Martina Bednárová. Ak Naše Považie neuspeje v prvej výzve prístupu LEADER, nebudú zúfať a stratégiu dopracujú pre druhé kolo. Ale momentálne nerátajú s tým, že by neuspeli. V rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja si veria. Majú široké územie, veľký počet obyvateľov, za sebou tridsať podnikateľov. „Pracujeme precízne, rátam s tým, že štatút MAS-ky dostaneme,“ verí si manažérka občianskeho združenia. Prínos je však už teraz v spojení dvoch okresov a vzájomnej spolupráci.
Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 9/2008
Komentáre k článku:
Pridať komentár