Lahodná chuť cibule zimnej

Cibuľa zimná patrí k menej známym zeleninám. Pochádza z Ďalekého východu, kde je aj najväčšmi rozšírená. V ostatných rokoch sa jej pestovanie rozšírilo aj na Slovensku. Nahrádza klasickú kuchynskú cibuľu. Zimná odroda je vysoko kvalitná. Zimná odroda je vysoko kvalitná. V kuchyni je obľúbená najmä pre jemnú a lahodnú chuť. Konzumujeme na drobno pokrájané alebo posekané listy, podobne ako pažítku. Malé cibuľky sú takisto výbornou surovinou na prípravu pokrmov.
Doc. Ing. Ján Kóňa, CSc. z Katedry zeleninárstva SPU v Nitre, sa zaoberá výskumom cibule zimnej už dlhšie: „Výsledky niekoľkoročných pokusov chceme využiť a uviesť do praxe. Vyskúšali sme niekoľko termínov výsevu a dospeli sme k záveru, že najlepší je okolo 15. júna. Pri skoršom výseve cibuľa prerastá a už nie je taká jemná,“ upozorňuje na dôležitosť agrotechnického termínu výsadby docent Kóňa. Cibuľu sadenú v tomto období zbierame v októbri. Neskorý zber je výhodný. Ceny zeleniny v obchodných reťazcoch koncom leta stúpajú závratnou rýchlosťou. Klasickú cibuľu kuchynskú, ktorej úrodu zbierame v lete, môžeme vhodne nahradiť cibuľou zimnou. Zabezpečíme tým ďalší prísun tejto v domácnosti nenahraditeľnej zeleniny.
Nenáročnosť tejto odrody ju umožňuje pestovať vo všetkých lokalitách, od teplých nížin až po horské vlhkejšie oblasti. Počas zimného obdobia zostáva pod snehovou prikrývkou a nemrzne. Príchodom teplejšieho počasia listy začínajú pučať, zvyčajne už pri teplote 10 °C. Optimálna teplota je 15-25 °C. „Hoci ide o jednoročnú zeleninu, môžeme ju pestovať aj viacero rokov po sebe, vtedy zrezávame vňať dva až trikrát počas vegetácie. Úrodu na zväzkovanie zbierame obyčajne od polovice októbra až do príchodu silnejších mrazov. Po prezimovaní začíname so zberom vňate už koncom februára. V druhej polovici marca je v štádiu, kedy už môžeme začať aj so zberom samotných cibuliek,“ poukazuje doc. Kóňa na nezvyčajnosť zberu a konzumácie tejto cibule skoro počas celého roka.
Vysoké úrody plus náročnosť pestovateľského prostredia posúvajú túto zeleninu v rebríčku obľúbenosti na vysoké miesta. „Robíme hustý výsev, rastlinky sejeme na vzdialenosť 3-5 centimetrov v riadku. Odporúčam 30 cm medziriadkovú vzdialenosť. Pri tomto spôsobe pozbierame viac ako tridsať rastlín z bežného metra. Ak budeme robiť zväzky po päť rastlín, z jedného metra štvorcového môžeme získať až tridsať zväzkov.“
Dôležitým parametrom je závlaha. Po výseve je nevyhnutná pravidelná zálievka. Inak by nemusela dobre zakoreniť. Napádajú ju podobné choroby a škodce ako cibuľu kuchynskú. Proti peronospóre je však odolnejšia. Jedálny lístok obohatený o zeleninu zabezpečí organizmu dostatočný prísun živín, ktoré sú pre človeka nevyhnutné. „Cibuľa zimná je z pohľadu výživy veľmi hodnotná potravina. Obsahuje 1,5-6 % cukrov. Listy sú bohaté na vitamíny A, B1 , B2 , PP. Vitamín C kolíše v rozmedzí od 200-920 mg v jednom kilograme čerstvej hmoty,“ dodáva na záver docent Kóňa.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 5/2008