Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 28. 3. 2024, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Kyslá príchuť ceny medu

AgroserverVčelárstvo
Kyslá príchuť ceny medu
Včelári sa po celý rok usilovne točia okolo svojich úľov. Od novembra do februára sa starajú o údržbu, opravujú rámiky, pracujú s voskom. Od marca sa začínajú prehliadky včelstiev. Mnohí v apríli kočujú, vracajú sa začiatkom leta. Medzitým musia stáčať, spracovať i predávať med, aby sa uživili a uživili aj svoje včelstvá. V letných mesiacoch sa zakladá sila včelstiev na nasledujúcu včelársku sezónu. Po týchto úmorných prácach očakávajú aspoň nejakú odmenu vo forme dobrého predaja medu. Lenže ten na Slovensku ešte pokrivkáva. Domáci med je hlboko pod cenou. Tlačia ju dovážané produkty. Ešte šťastie, že včelári sú zanietení ľudia, ktorí si aj predaj medu zoberú pod svoju ochranu, len aby sa slovenský med neznehodnotil. Ak uvážime, že máme 430 držiteľov certifikátu Slovenský med, môžeme si predstaviť, aké je dôležité vyrobiť kvalitný produkt.

V recesii, ale smerom hore
Profesor RNDr. Jozef Čižmárik, PhD., z Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave tvrdí, že súčasnú situáciu vo včelárstve na Slovensku možno charakterizovať ako vzostupnú, sme stále v recesii, ktorá trvá od roku 1989. V tom roku sme mali najväčší počet včelstiev vo svojej histórii. Priemerná hustota 9,5 včelstva na štvorcový kilometer bola v tom čase optimálna. Odvtedy počet prudko klesol. V súčasnosti dosahuje asi 6,5 až 7 včelstiev. Je to už na hranici rentabilnej opeľovacej činnosti, ktorú Slovensko potrebuje. V 1. čísle nášho Farmára sme publikovali analýzu o včelárstve a jeho problémoch v súvislosti s chorobami, liečením a úhynom včelstiev. Situáciu skomplikovalo najmä premnoženie parazita – klieštika včelieho a ním prenášané vírusové ochorenia. V niektorých okresoch vyhynulo v tomto roku 25 – 50 percent, na Orave sa zdecimovala jedna tretina včelstiev. A to nielen u nás, ale aj v susedných Čechách a iných krajinách európskeho kontinentu.
Rudolf Moravčík zo včelárskej Paseky v Kráľovej pri Senci tvrdí, že štatisticky ešte nie je vyčíslené, koľko včelstiev uhynulo v tomto roku, i keď toto číslo bude veľmi vážne. Rozhodne sa však produkcia medu znížila aj preto, že mnohé včelstvá nemali dobrú kondíciu. „Máme za sebou prvé tohtoročné znášky, jarná bola dobrá, ale!... Poľnohospodári priveľmi postrekovali repku olejnatú a plantáže ovocných stromov. Včeličky sa na mnohých miestach otrávili a ich kondícia tým slabla. Aj agát v dôsledku horúčav kvitol krátko. Teraz čakáme na znášku z lesa, z lipy a najmä zo slnečnice.“ Tento skúsený, medzi včelármi veľmi vážený odborník ďalej hovorí: „Rozhodujúci je spotrebiteľ. Včelári si vytvárajú s nimi kontakty a predávajú med v malom, vo svojom okolí. Producenti medu a výrobkov z vosku i ďalších produktov sa už naučili – nečakaj od iných pomoc, pomôž si sám. Správne je, že sa podporuje kočovné včelárstvo, nejaké peniaze prídu aj zo štátnej kasy. Ale bez lásky k remeslu slovenské včelárstvo neprežije.“

Kupujte od včelárov
Včelári zatiaľ nezareagovali na cenu medu. Podľa Rudolfa Moravčíka kilogram svetlého medu stojí okolo sto korún, cena agátového sa pohybuje od 120 do 150 Sk. Tmavý med (medovicový, horský) má cenu zlata – od 150 do 220 Sk. Napriek tomu, že cena je pre kupujúcich dosť vysoká, nekryje výdavky producentov. Mala by sa pohybovať od 250 do 320 korún za svetlé medy a 350 až 500 korún za tmavé medy. Výroba kilogramu medu vyjde producenta na asi 157 korún. K tejto cene sa pridáva aj generálny sekretár Apislavie a podpredseda Slovenského zväzu včelárov (SZV) MVDr. Pavel Hovorka. Rudolf Moravčík pozná recept, ako riešiť problém slovenských včelárov – treba od nich priamo kupovať med, veď je kvalitný. Včelári radi predávajú svoje produkty, mnohí si vytvárajú svoje predajne, ponúkajú široký sortiment produktov z medu i z vosku. Poznajú svoju klientelu. Kúpiť med priamo od včelára znamená, že od jeho vybratia zo včelstva neuplynuli ani tri mesiace.
„Kto neochutnal pravý slovenský, ten ani nepozná, čo je to skutočný med,“ tvrdí Rudolf Moravčík. Azda aj preto sa mnohí spotrebitelia nechajú vo veľkoobchodných reťazcoch zlákať lacnými ponukami z Argentíny, Mexika, Brazílie, Kuby, Číny a iných krajín. Treba si uvedomiť, že v Argentíne, Mexiku i na Ukrajine včelári produkujú obrovské množstvá medu s minimálnymi nákladmi. Med skladujú v takmer tristokilogramových sudoch, čím sa môže strácať identita a druh medu. Skladovanie pokračuje aj pri jeho preprave do celého sveta. A náš spotrebiteľ dostane na stôl med všakovakej chuti. Aby ho naši spracovatelia vedeli predať, dovážaný med pomiešajú so slovenským.

Sila rastlinnej ríše
Na otázku, čo charakterizuje kvalitný slovenský med, doktor Pavel Hovorka uvádza: „Každoročne hodnotíme vzorky najkvalitnejších medov. Včely produkujú med zo surovín pochádzajúcich len z rastlinnej ríše. Preto akékoľvek iné umelé prísady a zmeny v obsahu sa hodnotia ako falšovanie a vzniknutý produkt nemožno označiť ako med. Do medu sa nesmú pridávať žiadne iné látky, ako sú lieky a antibiotiká, konzervačné prostriedky, s výnimkou iného druhu medu. Z medu nesmie byť odstránený peľ ani ktorákoľvek iná časť medu.“ Ešte jedno vysvetlenie od doktora Pavla Hovorku: „Med nenosia včely len pre ľudí. Je vedecky dokázané, že priemerne silné včelstvo spotrebuje viac ako 100 kg medu a cukrových zásob za rok, včelári im môžu vziať len to, čo zostane navyše.“

Prečo hnedne med?
Mnohí spotrebitelia sa čudujú, keď im med zhnedne a skryštalizuje. Prečo? Môže sa to stať aj tomu najkvalitnejšiemu medu? V tejto súvislosti si doktor Pavel Hovorka spomenie na včelárov, ktorí sa pokúšali zo starého medu urobiť čerstvý. Intenzívne ho zahrievali. Určite zabudli, že pri zahrievaní kryštalického medu kyseliny, ktoré pôsobia v ňom, rozložia prítomné cukry na 5-hydroxymethyl-2furaldehyd, v skratke HMF. Táto chemicky silne reaktívna látka ihneď zhnedne a reaguje s ostatnými zložkami medu za vzniku žltohnedých farbív. Väčšina včelárov ani netuší, že práve prítomnosť HMF je jedným z dôležitých ukazovateľov kvality. Čerstvé a v chladnom prostredí skladované medy obsahujú HMF najviac do 10 mg na kilogram. Obsah do 40 mg /kg je síce v medzinárodnej norme, ale zodpovedá kryštalickému medu. A to už zrejme nemá nič spoločné s kvalitou, pretože teplom sa zničí množstvo enzýmov a vitamínov. Napriek tomu, že európske normy pripúšťajú až 100 miliónov bežných nepatogénnych mikroorganizmov, kvalitné medy z domácej produkcie neobsahujú viac ako tisíc mikroorganizmov. Čiže, je normálne, keď med kryštalizuje. Je presýtený roztokom cukrov. V západných krajinách EÚ je obľúbený práve kryštalický med. Tekuté medy tam takmer neexistujú. V súvislosti s kvalitou medu treba uviesť, že žiadne celoeurópske ochranné známky v zmysle nariadení EEC 2081/92 a 2082/92 nie sú zaregistrované. Existuje národná ochranná známka pre členov SZV s názvom Slovenský med, so sprísnenými kvalitatívnymi požiadavkami (HMF do 20 mg/ kg, voda do 18 %) a vyhraneným geografickým pôvodom z územia Slovenska.

Kde sú medárne?
Podľa zástupcu Združenia slovenských spracovateľov včelích produktov Ing. Róberta Chleba, PhD., včelárske prevádzky ohrozujú vysoké vstupy, sezónna pracovná zaťaženosť a výkyvy vo výkupných cenách medu. Sektor navyše začína byť pod vplyvom globalizácie, ktorá sa prejavuje spájaním silných producentov, na čo podľa neho nie sú naši včelári pripravení. Na Slovensku napríklad nie sú včelárske svojpomocné družstvá, spoločné medárne a vlastné distribučné siete. Silné obchodné reťazce tlačia na nízke ceny medu a na ich homogenitu počas celého roka, čomu sa spracovatelia musia prispôsobiť. Národná stratégia rozvoja včelárstva sa pritom z veľkej časti neplní kvôli nejednotnosti včelárov a slabej spolupráci s ministerstvom.

Stratégia by mala pomôcť
Spomenuli sme národnú stratégiu v tomto odvetví. Vláda SR vlani v septembri prijala Národný program stabilizácie včelárstva na roky 2007-2010. Z nej okrem iného vyplýva, že ceny medu pri predaji priamo konzumentom sa pohybujú od 80 do 120 Sk, pri predaji spracovateľom a dílerom od 35 do 65 Sk za kvetové medy a od 80 do 110 Sk za medovicové medy. V dokumente sa naznačuje odhad cien produkcie a spracovania medu, čiže náklady na jedno včelstvo a rok. To znamená, že náklady na jedno včelstvo budú asi 950 až 2 000 korún, v cene je zarátaná aj práca a dane. Pri intenzívnom obhospodarovaní za rok sa suma zvýši na 4 000 Sk. Stratégiou Národného programu stabilizácie a rozvoja slovenského včelárstva (NP) je koncepčne stanoviť základné priority, vedúce k stabilizácii a rozvoju včelárstva na obdobie rokov 2007 až 2010, vyplývajúce z potrieb štrukturálnych zmien v sektore.
Stratégiou tohto programu je zvýšiť početný stav včelstiev na úroveň stavov zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, čiže minimálne 350 – 400 000 včelstiev na zabezpečenie dostatočného opelenia poľnohospodárskych kultúr a voľne sa vyskytujúcich rastlín, sebestačnosť vo výrobe medu i po zvýšení domácej spotreby a zabezpečiť opelenie technických plodín na výrobu obnoviteľných zdrojov energie. Taktiež je cieľom zvýšiť podiel väčších včelárskych prevádzok s počtami včelstiev nad 40, so zameraním na včelárov s počtom včelstiev nad 150. V neposlednom rade treba zvýšiť podiel mobilných včelstiev a ich prísun modernizáciou kočovných zariadení a technológií.

Koľkí sa prihlásili?
Vyhláška MP SR z 21. februára 2008 stanovila registráciu včelstiev do 30. apríla tohto roku. Podľa RNDr. Tatiany Čermákovej z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku, povereného vedením centrálneho registra včelstiev, do desiateho júna tohto roku zaregistrovali 14-tisíc včelárov. Práve toľkým odvetvie poskytuje v súčasnosti plný alebo čiastkový zdroj príjmu. Týmto podstatne prispieva k zachovaniu vidieckeho osídlenia a utlmuje migráciu vidieckeho obyvateľstva do miest. Včelárstvo prispieva k ekologickej rovnováhe v prírode.

Včely človeku, človek včelám
Človek je už stáročia úzko spojený so včelami. Včely zase s človekom a kvetmi, či stromami. Včela je usilovná, človeka neopúšťa. Preto sa musí človek postarať o jej čo najlepšie podmienky na život. Príroda Slovenska poskytuje vhodné podmienky na včelárenie. Treba si to vážiť.

Autor článku: Eva PICHLEROVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 8/2008




Komentáre k článku:

Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárMagda 12-09-2020 21:54:58:
Boj o Tokaj nemá konca kraja!
KomentárIrena 10-05-2020 05:49:12:
Cibuľa ŠALOTKA
KomentárAnonym 17-04-2020 18:24:09:
Ministerstvo vydáva mimoriadny zákaz zakladania ohňov v lesoch
KomentárPOZICKU (olgaelena0001@gmail.com 31-03-2020 17:15:27:
Hospodársky výbor o nákupoch cukru a pšenice hmotnými rezervami nehovoril
KomentárCOVID19 (olgaelena0001@gmail.com 31-03-2020 17:14:07:
SR má najlepšie rozpracovaný systém bezpečnosti potravín v EÚ
KomentárCOVID19 slovaquie 31-03-2020 17:13:26:
Farmárske trhy zaplnia námestie slovenskými výrobkami každý utorok
KomentárLOAN OFFER TODAY 11-03-2020 17:56:04:
Egypt dúfa, že Rusko splní dohodnuté kontrakty na dodávky pšenice
KomentárLOAN OFFER TODAY 11-03-2020 17:56:00:
MOST-HÍD vyjadruje rozčarovanie nad snahou vlády ochraňovať spotrebiteľov
Komentáranonym 03-03-2020 11:04:18:
Chmeľ je náročný na pestovanie
KomentárMr Arnoid Weman 11-02-2020 21:38:50:
Egyptské firmy sa vo zvýšenej miere zaujímajú o dovoz pšenice z Francúzska
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice