Kučeravosť a plstnatosť listov viniča

Vskutočnosti sú postihnuté plstnatosťou (erinózou) vyvolávanou drobným, voľným okom neviditeľným roztočom – vlnovníkovcom viničovým (Eriophyes vitis), ktorý cicia na spodnej strane listov.

Pozor, nie je to peronospóra!

Podráždené pokožkové pletivá reagujú tvorbou obrovských buniek, ktoré vyzerajú ako chĺpky. Do istej miery sa podobajú na hubové povlaky, ktoré vytvára peronospóra na spodnej strane listov. Kým pri peronospóre sú na vrchnej strane týchto škvŕn olejové fľaky, ktoré neskôr zhnednú, pri plstnatosti sa vycicané miesta na vrchnej strane zduria a vznikajú niekoľkomilimetrové hrbolčeky.

Hálkovec viničový

Prítomnosť príbuzného druhu – hálkovca viničového (Calepitrimerus vitis) na poškodených listoch je menej nápadná, ak ich však pozorujeme v protisvetle, môžeme vidieť drobné vpichy – miesta cicania škodcu. O to výraznejšie sú napadnuté rastliny v poraste, pretože v porovnaní so zdravými mávajú silno zakrpatené výhonky a výrazne skučeravené listy (odtiaľ pomenovanie poškodenia kučeravosť alebo akarinóza viniča). Ak sa napadnutie opakuje viac rokov za sebou, rastliny zoslabnú, v zime ľahšie namrznú a môžu aj uhynúť. Plstnatosť je v porovnaní s kučeravosťou menej škodlivá, ale keďže sa s kučeravosťou často vyskytujú na rastlinách spoločne, spolu ich aj likvidujeme.

Pomôže chémia aj dravý roztoč

Obidva druhy roztočov prezimujú v puklinách kôry a v púčikoch viniča, preto aj ochrana vinohradov sa vykonáva v čase pučania sírnatými prípravkami (Sulka, Kumulus WG, Sulikol K, Th iovit Jet). Ak tento postrek neurobíme, počas vegetácie ešte môžeme napadnuté rastliny ošetriť prípravkom Ortus, ktorý má 21-dňovú čakaciu lehotu.

V posledných rokoch sa čoraz častejšie využíva aj biologická ochrana viniča proti obom škodcom pomocou dravého roztoča Typhlodromus pyri. Do vinohradov sa vypúšťa v zimných mesiacoch a v plstených pásoch sa pripevňuje na každý druhý alebo tretí ker viniča.

Autor: Juraj MATLÁK

Zdroj: Agroserver.sk