Kto robí zlé meno slovenským pestovateľom?

Po vyhodnotení výsledkov analýz zameraných na obsah zvyškov pesticídov v potravinách, Slovensko zožalo namiesto chvály hanbu. Pri jahodách sme sa v prekročení limitov umiestnili na prvom mieste. Tento verdikt je pre spotrebiteľa nebezpečný. Slovenskí pestovatelia popierajú, že ide o ovocie z ich produkcie. Podľa poslednej dostupnej štatistiky EÚ o monitorovaní rezíduí (pozostatkov) pesticídov v potravinách Ročná správa o rezíduách pesticídov – 2007, zverejnená tlačovou správou EFSA (Európsky úrad pre potravinovú bezpečnosť) 9. júla 2009, bolo v EÚ celkovo 45 percent potravín s obsahom rezíduí pesticídov, 25,9 percenta zeleniny, ovocia a obilnín obsahovalo dva a viac druhov rezíduí pesticídov, pri 3,99 percentách vzoriek bol limit MRL (maximálny reziduálny limit) prekročený.

Na Slovensku boli výsledky monitoringu rezíduí pesticídov v potravinách v niektorých prípadoch podstatne horšie, ako priemery EÚ. „Európsky rekord sme dosiahli pri jahodách, kde 50 percent analyzovaných vzoriek obsahovalo rezíduá pesticídov nad povolené limity, pričom priemer EÚ bol 2,9 percenta! Ďalej to bol šalát s 30,77 percenta vzoriek s prekročeným limitom MRL, priemer EÚ bol 2,9 percenta. Čierne prvenstvo sme dosiahli i pri spracovaných potravinách s 7,69 percenta nad povolené limity, priemer EÚ bol pritom 1,6 percenta. Tieto čísla sú podľa nás alarmujúce, nielen preto, že sú najvyššie v Európskej únii, ale predovšetkým tu ide o ohrozenie zdravia obyvateľov. Najmä citlivých skupín, akými sú deti, tehotné ženy, chorí ľudia s oslabeným imunitným systémom, vegetariáni a všetci tí, ktorí ovocie a zeleninu jedia vo väčších množstvách. Preto požadujeme od kompetentných orgánov bezodkladné zavedenie systémových opatrení pre znižovanie a elimináciu rezíduí pesticídov v potravinách, tu ponúkame i svoju pomoc,“ hovorí Daniel Lešinský, predseda občianskeho združenia CEPTA. „Ovocie a zelenina sú nenahraditeľnými prvkami zdravej výživy, preto cesta nevedie k znižovaniu ich spotreby – naopak, pre zdravie potrebujeme aspoň pol kilogramu zdravej zeleniny a ovocia denne.“

Boli prekvapení...
Alarmujúce výsledky zistené pri kontrole obsahu pesticídov v slovenskom ovocí a zelenine si žiadajú vysvetlenie. Reakcia pestovateľov alebo kontrolných orgánov bola prekvapujúca. Nad danými zisteniami zostali pohoršení a hľadali vysvetlenie. Správa, ktorú uverejnilo občianske združenie CEPTA, vyvolala búrlivú diskusiu a mnoho odborníkov žiadalo vysvetlenie vzniknutého problému. „Spojil som sa priamo s Danielom Lešinským, aj s predsedom Ovocinárskej únie SR Mariánom Vargom,“ hovorí Samuel Michálek, riaditeľ odboru ovocinárstva a integrovanej produkcie ÚKSÚP Veľké Ripňany. Veľmi dôležité je aj stanovisko ovocinárskych spoločností, a to z jednoduchého dôvodu: sú to práve oni, kto aplikuje ochranné látky proti chorobám, škodcom a burinám na poľnohospodárske plodiny. Ich produkciu sledujú dve kontrolné organizácie. „Pracovisko ÚKSÚP vykonáva monitoring škodlivých organizmov a kontroly aplikácie pesticídov u rôznych pestovateľov a Štátna veterinárna a potravinová správa vykonáva kontroly plodov,“ vysvetľuje Samuel Michálek. Práve Štátna veterinárna a potravinová správa je v danej kauze najpovolanejším orgánom na vysvetlenie alarmujúcich čísiel, na ktoré upozornil Daniel Lešinský. „V správe o kontrole rezíduí pesticídov za rok 2007 bolo uvedené, že sme v spomenutom roku analyzovali 24 vzoriek jahôd, z toho u 10 vzoriek bol zistený nadlimit. Pod tento vysoký počet sa podpísali rozdiely v harmonizovanej a národnej legislatíve SR. V konkrétnom prípade jahôd išlo najmä o nález pesticídu fl udioxonylu, ktorý nemal stanovený limit v rámci európskej legislatívy. Na Slovensku nebol tento pesticíd registrovaný pre použitie na jahody, ale len na pšenicu, zemiaky a kukuricu. To znamená, že v takomto prípade sa akýkoľvek nález považuje za nadlimitný. Od prvého septembra minulého roku je pre fl udioxonyl ustanovený EÚ maximálny reziduálny limit, a to pre jahody na úrovni 3 mg/kg. Najvyšší nález v roku 2007 bol na úrovni 0,37 mg/kg – dnes by bola táto vzorka vyhovujúca,“ vysvetlil problém celej kauzy hovorca Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Pátrali po vlastnej línii
Napriek dostatočnému vysvetleniu obsahu rezíduí pesticídov v slovenských jahodách, Ovocinárska únia aj ÚKSÚP pátrali aj po ďalších príčinách. „Na Slovensku sa pestujú jahody na výmere približne 147 hektárov a ich zber sa vykonáva väčšinou systémom samozberu priamo na plochách týchto pestovateľov. Keby sa pri rozbore zistili pozitívne výsledky, určite by mali problém a ich predaj i zber by bol zastavený. V tejto veci som požiadal o stanovisko firmy Fructop, s. r. o., Plantex, s. r. o., i PD Čachtice, z ktorého som dostal aj kópie rozborov na ťažké kovy za rok 2007, ktoré boli v poriadku, bez výskytu rezíduí,“ hovorí o výsledkoch kontroly na vlastnú päsť Samuel Michálek. „Som presvedčený, že ovocinárske subjekty v SR nevykonávajú toľko chemických ošetrení, aby bolo ovocie takto označené. Veľké spoločnosti majú sady certifikované cez EUREPGAP a GLOBALGAP, kde je zabezpečená vysledovateľnosť každého zásahu vo výrobnom procese cez presné evidencie všetkých vstupov. Kontrolné orgány vykonávajú priebežné kontroly sadov, pestovateľov i produktov. Od roku 2007 sa začali ovocinári združovať cez Ovocinársku úniu SR vo Zväze integrovanej produkcie ovocia, kde dodržiavajú platné smernice. V Programe rozvoja vidieka na roky 2007 až 2013 sú uvedené podmienky v integrovanej produkcii, vrátane vykonávania pôdnych vzoriek, listových vzoriek i rozborov plodov na ťažké kovy,“ dopĺňa Marián Varga, predseda ovocinárov. Preto treba príčinu zvýšeného obsahu zvyškov pesticídov v ovocí hľadať inde. „Na Slovenskom trhu je veľa predajcov z iných krajín únie a niektorí z nich majú v porovnaní so Slovenskom iné podmienky a iné benevolentnejšie limity na pesticídy z hľadiska ochrannej lehoty. Keďže je voľný pohyb tovaru, na dovoz i obchod neexistujú obmedzenia,“ upozorňuje Samuel Michálek.

Bude ovocie do škôl bez pesticídov?
Už od tohto školského roka budú pre školy k dispozícii rôzne druhy čerstvého ovocia a zeleniny. Z ovocia by sa do školských lavíc mali dostať najmä jablká, hrušky, broskyne, marhule, slivky a čerešne. Zo zeleniny predovšetkým papriky, rajčiny, reďkovky a mrkva. Ovocné a zeleninové šťavy bez pridaného cukru sú tiež sortimentom, ktorý sa dostane k žiakom základných škôl. Najmä mrkvová, jablková a mrkvovo-jablková šťava. Daniel Lešinský z občianskeho združenia vyjadril nad bezpečnosťou ovocia či zeleniny dodávaných do škôl v rámci europrogramu Ovocie do škôl obavu. „Pýtame sa, či a ako plánuje ministerstvo pôdohospodárstva ochrániť naše deti, ktoré majú od septembra 2009 v školách dostávať ovocie a zeleninu, podporenú dotáciami EÚ a SR, pred rezíduami pesticídov?“ Samuel Michálek aj Marián Varga zaujali k danej otázke jednoznačné stanovisko, v ktorom sa prechemizovaného ovocia neobávajú. „Ovocie pôjde deťom do škôl z ovocných sadov z domácej produkcie a zo sadov, ktoré sú združené v organizáciách výrobcov, ktoré prechádzajú prísnou certifi kačnou kontrolou,“ hovorí Samuel Michálek na margo zvýšeného obsahu pesticídov v slovenských jahodách, a teda opodstatnenej obavy o neškodnosť ovocia pre naše deti. „Keby boli tie slovenské jahody skutočne také znehodnotené rezíduami, prejavilo by sa to už pred dvoma rokmi aj v Rýchlom výstražnom záchrannom systéme, ktorý funguje v členských krajinách Európskej únie,“ spresnil informácie.

Zvýšenie ostražitosti a zverejnenie vinníkov
Občianske združenie CEPTA navrhuje, aby kontrolné orgány prijali opatrenia, ktoré by pomohli k zvýšenej bezpečnosti potravín. „Kompetentným orgánom navrhujeme vytvoriť stránku vinníkov, kde budú zverejňovať aktuálne výsledky všetkých analýz na rezíduá pesticídov v potravinách predávaných na slovenskom trhu – či už budú domáce alebo dovezené zo zahraničia. Dôležité sú konkrétne údaje: v akej potravine, v ktorej predajni a kedy – a to ešte v čase predaja danej potraviny. Takáto prax je známa vo viacerých krajinách EÚ a potrebuje minimálne dodatočné fi nancie. Ďalším opatrením by bolo defi novanie národných limitov rezíduí pesticídov odvodených od zdravotných limitov s ohľadom na citlivé skupiny. Ich prekročenie nebude mať v prípade dodržania limitu MRL právny dosah na producenta alebo predajcu, ale pri zverejnení bude dôležitou informáciou pre spotrebiteľov. Nezanedbateľné je aj zvýšenie finančných prostriedkov na monitoring rezíduí pesticídov, nie zo štátneho rozpočtu, ale zavedením dane, resp. poplatku na pesticídy tak, ako napríklad v Dánsku. Z týchto prostriedkov treba zabezpečiť i podporu a rozširovanie bezchemických alebo nízkochemických spôsobov hospodárenia (napríklad ekologické poľnohospodárstvo) i kvalifikovaného poradenstva zameraného na tieto spôsoby hospodárenia,“ dopĺňa na záver Daniel Lešinský návrhy, ako predísť konzumácii nebezpečných a zdraviu škodlivých potravín.

Autor článku: Kristýna Šmehýlová
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 33/2009