KŔMNA HUS má spotrebu ako baník

Chov husí je dobrá príležitosť najmä pre začínajúcich chovateľov. V porovnaní s hrabavou hydinou sú husi menej náročné na odchov, chovateľské prostredie alebo na zloženie kŕmnej dávky.

Húsatká sú už prvý deň po vyliahnutí odolné proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Túto ochranu majú dokonca zabezpečenú až prostredníctvom troch bariér. „Húsky majú oveľa rýchlejšie operenie ako kuriatka, čo ich dokonale chráni pred nepriazňou počasia. Druhou pozitívnou bariérou je veľký počet tukových buniek hneď po vyliahnutí, pod bruchom a v oblasti pŕs. Treťou ochrannou bariérou je termoregulácia, teda fyziologická schopnosť vyrovnať teplotu okolitého prostredia s teplotou telesnou. U hrabavej hydiny sa termoregulácia končí vo veku osem týždňov, ale u húsat už vo veku troch týždňov,“ vysvetľuje docent Ján Weis, odborník na technológiu chovu vodnej hydiny zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Stačí, aby mal chovateľ po vyliahnutí húsat v letnom období k dispozícii priestory, kde by mohol regulovať vonkajšiu teplotu počas prvých troch týždňov. Pri liahnutí húsat v zimnom období sa požiadavka na tepelnú reguláciu prostredia predlžuje o týždeň. „V ostatnom období odchovu chránime húsky len pred nepriaznivými vplyvmi prostredia, akými sú lúče priame slnečné lúče, dážď, krúpy a podobne. Aby sme sa rozhodli chovať húsatá v uzavretom priestore, jedinou požiadavkou je vetranie,“ vysvetľuje Ján Weis. Štartovacia teplota pre húsatá je 29 až 31 stupňov, pričom každé dva až tri dni sa táto teplota môže znižovať o jeden a pol stupňa. „Optimálna teplota pre odchov husí po ukončení termoregulácie je okolo osem až pätnásť stupňov,“ dodáva.

Výkrm
Na Slovensku poznáme tri spôsoby výkrmu husí. „Prvým je brojlerový výkrm, kedy zvieratá kŕmime do hmotnosti okolo štyroch kilogramov. Táto hmotnosť korešponduje aj s obdobím prvej zrelosti peria, ktoré je vlastne určujúcim medzníkom pri výkrme vodnej hydiny. Husi pri brojlerovom výkrme kŕmime do veku desať týždňov, potom sa začne obdobie výmeny peria,“ vysvetľuje prvý spôsob výkrmu do prvej zrelosti peria Ján Weis. Tento spôsob výkrmu však na Slovensku veľmi zaužívaný nie je. Slováci skôr uprednostňujú husi aj kačice mastnejšie, a preto sa častejšie stretávame s výkrmom takzvanej mäsovej jatkovej husi. „Tieto chováme do veku druhej zrelosti peria, čo v praxi predstavuje obdobie výkrmu stodesať až stopätnásť dní. V desiatom týždni sa husi raz podšklbú a potom ich ekonomicky čo najefektívnejšie chováme až do druhej zrelosti peria. Pri tomto spôsobe počítame s konečnou hmotnosťou okolo piatich kilogramov. V tomto období by zvieratá mali mať aj súvislú vrstvu podkožného tuku,“ popisuje najbežnejší a najrozšírenejší spôsob výkrmu docent Weis.

Produkcia tučnej pečene
Labužníci nedajú dopustiť na pečeň – tá patrí nielen u nás, ale aj v zahraničí k vyhľadávaným delikatesám. Zabezpečuje ju pečienkový výkrm husí. Výkrm husí na tieto účely sa od čias našich starých mám trocha zmenil. „V minulosti sa na výkrm využívali husi rôznych vekových kategórií. Z mladosti si pamätám, ako sa bežne štopali husi dvoj- aj trojročné. Pravdaže, vtedy bolo na každom gazdovskom dvore tejto hydiny dostatok. V súčasnosti je trend vykrmovať husi mladé, čo je dané aj ich úbytkom vidieka,“ pokračuje Ján Weis. Húsky chováme do veku sedem týždňov intenzívnym spôsobom, pričom na ôsmy týždeň sa im začína podávať veľké množstvo zeleného krmiva. „Počíta sa dvesto až sedemsto gramov zelenej hmoty počas jedného dňa, a to preto, aby si hus zväčšila tráviacu sústavu,“ vysvetľuje Ján Weis. To znamená, že na nútený výkrm musíme húsky aj vopred pripraviť - aby následne vo výkrme vedeli prijať obrovské kvantum potravy. „Pri nútenom výkrme hus skonzumuje toľko potravy ako baník. Denne by mala prijať 12- až 13-tisíc kilojoulov,“ spresňuje Ján Weis. Základom výkrmu na tučnú pečeň je umelé vyvolanie chorobného stavu, takzvanej steatózy pečene. „Ide o pretučnenie pečene, kedy sa tuk z kŕmnej dávky neukladá do brušnej dutiny, ale zostane v tukových bunkách pečene. Tá sa potom zväčšuje. Ešte pred výkrmom má husacia pečeň hmotnosť okolo 75 až 100 gramov a cieľom výkrmu je zväčšiť jej hmotnosť na 450 a viac gramov,“ vysvetľuje docent Weis.

Ustajnenie a potrava
Husi, ktoré sme sa rozhodli chovať na produkciu tučnej pečienky, majú aj odlišný spôsob chovu. Počas výkrmu im obmedzíme pohyb, čím docielime efektívnejšie využitie kŕmnej dávky. „Po prvom podšklbaní husi nahusto umiestnime do voliér, v ktorých ostávajú až do posledného dňa výkrmu,“ rozpráva o nenáročnosti na chovateľské prostredie Ján Weis. V období núteného výkrmu je jedinou potravou kukurica. „Zrno kukurice na dvanásť hodín namočíme do vody, do ktorej ešte pridáme pol percenta soli a trocha bravčového tuku,“ spresňuje požiadavky na zloženie kŕmnej dávky. Okrem toho majú husi k dispozícii len pitnú vodu a grit. Húsky, ktoré si chovateľ vyberie do núteného výkrmu, by mali mať počiatočnú hmotnosť aspoň štyri kilogramy a mali by byť odčervené. Počas celého dokrmu, ktorý trvá približne 21 dní, by mali o 80 až 100 percent zväčšiť svoju hmotnosť, teda na konci výkrmu by mali vážiť okolo siedmich až ôsmich kilogramov. Husi by sme mali kŕmiť minimálne dvakrát denne. „Intenzita kŕmenia závisí od plemena husi. Predpokladá sa, že na každý kilogram prírastku živej hmotnosti by mala hus skonzumovať okolo 6,5 až 7 kilogramov kukurice, čo v prepočte na celé obdobie výkrmu predstavuje okolo 30 kilogramov krmiva,“ hovorí docent Weis. I keď finálnym produktom je lahodná husacia pečienka, nevýhodou tohto výkrmu je potreba ľudskej práce. „Na dobrého kŕmiča sa počíta 80 až 120 kusov zvierat,“ podotýka Ján Weis.

Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 11/2009