Kontrolované pestovanie viniča
AgroserverVinohradníctvo
Ekonomické a kontrolované pestovanie viniča uprednostňuje ekologicky bezpečnejšie postupy a minimalizuje nežiaduce vedľajšie účinky niektorých
agrotechnických zásahov. Integrovaná produkcia (IP)predstavuje spôsob hospodárenia na pôde, ktorého základným cieľom je zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, a tak súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby, pričom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie agroekosystémov, ktoré sú poľnohospodárskou produkciou priamo či nepriamo ovplyvňované. Ďalšou základnou požiadavkou je dôsledný systémový prístup k celej technológii pestovania viniča a spracovania hrozna, pri optimalizácii ekonomických a ekologických aspektov
produkcie. FAO definuje „integrovanú ochranu rastlín“ ako metódu ochrany rastlín, pri ktorej sa využívajú všetky hospodársky, ekologicky i toxikologicky zastupiteľné metódy, s cieľom udržať
škodlivé organizmy pod prahom ich hospodárskej škodlivosti.
Ochrana viniča
Pestovanie viniča integrovaným spôsobom sa vo veľkej miere líši od konvenčného systému. Množstvo obmedzení sa týka najmä používania chemických látok na ochranu viniča proti chorobám a škodcom. Proti hubovým chorobám je povolené ošetrovať vinohrad na základe skutočného ohrozenia, napríklad využívaním krátkodobej prognózy a signalizácie. Živočíšnych škodcov možno eliminovať len na základe vyhodnotení výskytu s využitím prahu hospodárskej škodlivosti. Proti roztočcom, hálkovcom a vlnovníkom sa smú využívať len biologické spôsoby ochrany (introdukcia dravého roztoča, napr. Typhlodromus pyri, písali sme o nich vo Farmári č. 3). Pestovatelia by mali prednostne využívať ekotoxikologicky vhodné prípravky na ochranu viniča. Aplikácia herbicídov sa smie vykonávať len do radov, nie celoplošne. V integrovanej produkcii platí zákaz používania perzistentných herbicídov s účinnými látkami, ako sú napr. paraquat, diquat. Ďalej v IP platí obmedzenie na počet ošetrení proti chorobám a škodcom počas vegetácie viniča. Napríklad proti múčnatke alebo peronospóre môže pestovateľ aplikovať najviac šesť chemických ošetrení. Proti botrytíde sú povolené len dva chemické zásahy.
Ochrana pôdy vo vinohradoch
Vinice sa zvyčajne zakladajú na svahovitých pozemkoch, kde často dochádza k erózii pôdy. Jedným z cieľov IP je eliminácia tohto negatívneho javu. Protierózne opatrenie spočíva v zatrávnení najmenej každého druhého radu vinice, čím je po celý rok zabezpečená pokryvnosť pôdy. Zatrávnené rady sa následne mulčujú, čím pôde dodávame naspäť živiny, ktoré boli počas vegetácie z pôdy odobraté. Celoročný pokryv pôdy hrá dôležitú úlohu aj pri vyplavovaní dusíka do podzemných vôd.
Živiny dodávať podľa potreby
Podľa kritérií integrovanej produkcie, nadbytočné hnojenie je zakázané. Množstvo potrebného hnojiva zisťujeme prostredníctvom chemických rozborov pôdy. Na základe týchto rozborov sa určia odporúčané dávky živín. Tieto rozbory má pestovateľ povinnosť pravidelne opakovať každých 4 až 6 rokov. Rovnako je povinný viesť podrobné záznamy, kedy a koľko hnojiva aplikoval, či už listového, alebo do pôdy. Limitujúcim faktorom je aj množstvo dodaného dusíka. Nemalo by presiahnuť 50 kg dusíka čistých živín na hektár za jeden rok.
Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 14/2008
Ochrana viniča
Pestovanie viniča integrovaným spôsobom sa vo veľkej miere líši od konvenčného systému. Množstvo obmedzení sa týka najmä používania chemických látok na ochranu viniča proti chorobám a škodcom. Proti hubovým chorobám je povolené ošetrovať vinohrad na základe skutočného ohrozenia, napríklad využívaním krátkodobej prognózy a signalizácie. Živočíšnych škodcov možno eliminovať len na základe vyhodnotení výskytu s využitím prahu hospodárskej škodlivosti. Proti roztočcom, hálkovcom a vlnovníkom sa smú využívať len biologické spôsoby ochrany (introdukcia dravého roztoča, napr. Typhlodromus pyri, písali sme o nich vo Farmári č. 3). Pestovatelia by mali prednostne využívať ekotoxikologicky vhodné prípravky na ochranu viniča. Aplikácia herbicídov sa smie vykonávať len do radov, nie celoplošne. V integrovanej produkcii platí zákaz používania perzistentných herbicídov s účinnými látkami, ako sú napr. paraquat, diquat. Ďalej v IP platí obmedzenie na počet ošetrení proti chorobám a škodcom počas vegetácie viniča. Napríklad proti múčnatke alebo peronospóre môže pestovateľ aplikovať najviac šesť chemických ošetrení. Proti botrytíde sú povolené len dva chemické zásahy.
Ochrana pôdy vo vinohradoch
Vinice sa zvyčajne zakladajú na svahovitých pozemkoch, kde často dochádza k erózii pôdy. Jedným z cieľov IP je eliminácia tohto negatívneho javu. Protierózne opatrenie spočíva v zatrávnení najmenej každého druhého radu vinice, čím je po celý rok zabezpečená pokryvnosť pôdy. Zatrávnené rady sa následne mulčujú, čím pôde dodávame naspäť živiny, ktoré boli počas vegetácie z pôdy odobraté. Celoročný pokryv pôdy hrá dôležitú úlohu aj pri vyplavovaní dusíka do podzemných vôd.
Živiny dodávať podľa potreby
Podľa kritérií integrovanej produkcie, nadbytočné hnojenie je zakázané. Množstvo potrebného hnojiva zisťujeme prostredníctvom chemických rozborov pôdy. Na základe týchto rozborov sa určia odporúčané dávky živín. Tieto rozbory má pestovateľ povinnosť pravidelne opakovať každých 4 až 6 rokov. Rovnako je povinný viesť podrobné záznamy, kedy a koľko hnojiva aplikoval, či už listového, alebo do pôdy. Limitujúcim faktorom je aj množstvo dodaného dusíka. Nemalo by presiahnuť 50 kg dusíka čistých živín na hektár za jeden rok.
Autor článku: Kristýna ŠMEHÝLOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 14/2008
Komentáre k článku:
Pridať komentár