Kompromisné (ne)rozhodnutie
Agroserver
Európski poľnohospodári čakali na výsledky Preskúmania stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Slovenskí farmári a ich kolegovia
z okolitých štátov už dávno upozorňujú na nerovnaké
podmienky v starých a nových členských štátoch Európskej únie. Spoločná poľnohospodárska politika z rozpočtu únie odčerpáva v súčasnosti 44 percent. Jej cieľom je zvýšenie produktivity podporou technického pokroku a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby a optimálneho využívania výrobných faktorov. Teda aj zabezpečenie primeranej úrovne poľnohospodárov, stabilizovanie trhov, zabezpečenie zásobovania
a dodávok spotrebiteľom za primerané ceny. V súčasnosti je však snaha presunúť ťažisko SPP
na rozvoj vidieka.
Jednoznačný postoj
Definitívny návrh, o ktorom hlasovali ministri poľnohospodárstva členských krajín Európskej únie, sa rodil zložito a ťažko. Najprv čakali na konečné stanovisko Európskeho parlamentu a až potom sa do prvého návrhu kompromisu Preskúmania stavu SPP, ktorý pripravila komisia, mohli začítať samotní ministri. Aj počas celonočného rokovania zo stredy 19. na štvrtok 20. novembra bolo cítiť, že nové členské krajiny sú bokom. Preto sa stretli ich ministri pôdohospodárstva a dohodli sa na spoločných krokoch v otázke postupného vyrovnávania rozdielov v úrovni priamych platieb medzi starými a novými členskými štátmi Európskej únie.
„Slovensku sa podarilo presadiť veľa kľúčových otázok, ale otvorili sa nové finančné problémy, na základe ktorých sa vytvára ďalšia nerovnováha medzi starými a novými členskými krajinami,“ povedala generálna riaditeľka sekcie zahraničnej koordinácie ministerstva pôdohospodárstva Marieta Okenková. A práve to bol rozhodujúci dôvod, prečo minister Stanislav Becík hlasoval proti kompromisnému návrhu politickej dohody. Proti hlasovali aj pobaltské krajiny – Litva, Lotyšsko a Estónsko. Český minister sa zdržal, podobne aj britský – jediný zo starých členských štátov. Väčšina nových členských krajín teda dohodu zo spoločného rokovania nedodržala.
Priznanie komisie
„Európska komisia prvýkrát v histórii oficiálne priznala rozdielnu úroveň medzi novými a starými členskými krajinami a zároveň i to, že je možné poskytnúť novým členským štátom Európskej únie dodatočné zdroje. Zároveň sa zaviazala podrobne preskúmať možnosti vývoja systému priamych platieb v únii, s cieľom riešiť otázku rozdielnej úrovne priamych platieb medzi členskými štátmi,“ dodala Marieta Okenková. Ako menšie odškodné navrhla komisia, že nové členské štáty dostanú spolu na osobitné opatrenia – podľa nového článku 68 nariadenia ES o financovaní SPP – každoročne k priamym platbám navyše ešte 90 miliónov eur. Pre Slovensko to znamená plus 3,8 milióna eur ročne. Pritom výška na riešenie osobitných nevýhod je obmedzená len na 3,5 percenta z vnútroštátnych stropov priamych platieb pre príslušnú krajinu.
Ide o nevýhody:
Čo sa podarilo vyjednať?
Medzi kľúčové body sa podarilo presadiť výrazné zníženie prostriedkov, ktoré sa majú presúvať z priamych platieb do rozvoja vidieka na základe veľkosti fariem, tzv. progresívna modulácia. Hoci ju najprv Brusel rozčlenil na tri skupiny, napokon ostala iba jedna hranica. Všetci, ktorí dostanú od únie podporu vo výške od 5-tisíc do 299 999 eur, budú v rámci progresívnej modulácie odvádzať do rozvoja vidieka na riešenie nových výziev 5 percent z priamych platieb s rozdelením na štyri roky so začiatkom v roku 2009. Pre tých, čo dostanú ešte viac, je stanovená hranica odvodu 4 percentá. „Predpokladáme, že podľa aktuálneho stavu žiadateľov o priame platby sa progresívna modulácia dotkne 229 slovenských fariem v celkovom objeme 4,4 milióna eur. Do roku 2012, keď toto pravidlo začne platiť v nových členských krajinách, môžu slovenskí farmári zmierniť tieto dopady reštrukturalizáciou fariem,“ zdôraznila Marieta Okenková.
V politickom kompromise ministri odsúhlasili tiež predĺženie uplatňovania zjednodušeného systému vyplácania priamych platieb formou hektárovej platby tzv. SAPS do roku 2013 a predĺženie prechodného obdobia na uplatňovanie časti C – blaho zvierat (welfare) v rámci krížového plnenia do roku 2013. Európska únia zvýšila svoj podiel spolufinancovania na poistenie a krízový fond pre choroby zvierat. Prostriedky z progresívnej modulácie bude Slovensko môcť použiť na nové výzvy v rámci rozvoja vidieka, ktoré môžu byť orientované napríklad aj na mliečny sektor a v rámci tejto špecifickej podpory môže byť podpora z fondu pre konvergenčný cieľ až 90 percent, v ostatných do 75 percent.
S čím nie sme spokojní?
Na prvý pohľad sa zdá, že zachovanie súčasného systému pre intervenciu potravinárskej pšenice je pre poľnohospodárov prínosom. Únia stanovila maximálny strop na 3 milióny ton a po jeho naplnení bude pokračovať intervenčný nákup formou tendrov. Ten však rozbúra intervenčný mechanizmus, pretože za referenčnú cenu sa bude považovať cena pšenice s minimálnym obsahom bielkovín 11 percent, tzv. Rouen delivered. Naši poľnohospodári sa však veľmi do intervencie nehrnú, pretože im nevyhovujú viaceré jej podmienky. V súčasnosti platí, že mliečne kvóty sa budú od roku 2009 zvyšovať každoročne o percento. V tomto roku to boli 2 percentá. Ministri sa dohodli, že vypracujú dve správy. Prvá má byť hotová v decembri 2010 a následne druhá v decembri 2012. Pritom Taliansku – ako jedinej krajine Európskej únie – povolila komisia zvýšenie kvóty o 5 percent. Tak môžu Taliani prestať dovážať mlieko. Napriek tomu je v tom aj jedno pozitívum, zvýšila sa prahová hranica nevyužitia kvóty zo 70 na 85 percent, čo bola slovenská požiadavka.
Reakcia poľnohospodárov
Zdá sa, že politici sú s dohodami spokojní, ale inak je to u samotných poľnohospodárov. Z reakcie prezidentov najsilnejších poľnohospodárskych nevládnych organizácií v Bruseli COPA a COGECA, ktoré zastrešujú 75 percent poľnohospodárov únie, vyplýva, že si nevedia predstaviť, ako opatrenia, ktoré boli pre sektor poľnohospodárstva schválené, dokážu zabezpečiť isté príjmy pre farmárov, najmä v čase súčasnej krízy. Kompromis je – podľa nich – dôkazom, že spoločná poľnohospodárska politika už viac nie je spoločná.
Milan Mišánik, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR:
„Prijaté opatrenia považujeme za kompromisnú kozmetickú úpravu SPP. Utešujeme sa, že avizovaná diskriminácia veľkých agropodnikov bude miernejšia, ako presadzovali zástancovia malých fariem. Základná požiadavka – poskytovať rovnocenné podpory a kompenzácie farmárom všetkých krajín, zostala naďalej bokom. Rovnako nie je žiadny výraznejší pokrok v obmedzení nespočetných, technicky a finančne v nejednom prípade nedostupných podmienok hospodárenia na pôde a v chove zvierat. V podstate žiadna reakcia nie je ani na hroziaci dosah odbytovej a finančnej krízy. SPP – v realite naďalej vedie viac k útlmu ako k obnove prosperity nášho poľnohospodárstva.“
Vladimír Kočárik, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska:
„Je to kompromis, s ktorým sú všetci viac-menej spokojní a ktorý prakticky nič nerieši. De facto zachováva SPP v takmer rovnakej podobe ako doteraz. Nerieši ani liberalizáciu ani flexibilitu SPP, ako sa to snažia niektorí odborníci interpretovať. Preto nejaký výraznejší pozitívny alebo negatívny vplyv na slovenských poľnohospodárov zatiaľ neočakávam. Naďalej zostaneme v pozícii druhotriedneho občana EÚ, ktorého európska exekutíva podporuje výrazne menej ako poľnohospodárov v starých krajinách. Tragické však je, že podobne, ak nie horšie, sa k väčšine poľnohospodárov dlhodobo správa slovenská exekutíva.“
Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory:
„Výsledok hlasovania Rady ministrov poľnohospodárstva k problematike nás nepotešil. Aj keď v konečnom dôsledku sa niektoré nepriaznivé návrhy Európskej komisie zmiernili, predsa len výsledný dokument obsahuje aj také reformné kroky a opatrenia, ktoré budú negatívne vplývať na ďalší rozvoj slovenského agrárneho sektora. Azda najviac nás mrzí, že v mliečnom sektore sa aj v ďalších rokoch budú zvyšovať produkčné kvóty, hoci trh EÚ je už teraz presýtený základnou surovinou. Naše obavy potvrdzuje aktuálny vývoj nákupných cien, ktoré sa permanentne prepadajú nielen u nás. Zvyšovanie kvót v ďalších piatich rokoch môže tento stav ešte viac vyhrotiť, najviac ohrození sú producenti surového kravského mlieka v nových členských štátoch, vrátane Slovenska. Oceňujeme zvýšenie hranice na odňatie mliečnej kvóty do národnej rezervy, čo by malo prispieť k jej lepšej vnútornej distribúcii a pružnejšiemu uspokojovaniu žiadateľov o zvýšenie produkčných limitov. Nespokojní sme s progresívnou moduláciou platieb, ktorá znamená ich krátenie pre veľké poľnohospodárske podniky. Takéto prístupy sú diskriminačné pre najkonkurencieschopnejšie podniky. V konečnom dôsledku zrejme vyústia do formálnej fragmentácie podnikateľských subjektov. Sme sklamaní z intervenčných opatrení, resp. toho, čo z nich zostane. Vzhľadom na klimatické zmeny a medziročné výkyvy v produkcii rastlinných komodít by bolo treba intervenčné systémy viac podporovať a urobiť ich celkovo pružnejšími.“
Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 32/2008
Jednoznačný postoj
Definitívny návrh, o ktorom hlasovali ministri poľnohospodárstva členských krajín Európskej únie, sa rodil zložito a ťažko. Najprv čakali na konečné stanovisko Európskeho parlamentu a až potom sa do prvého návrhu kompromisu Preskúmania stavu SPP, ktorý pripravila komisia, mohli začítať samotní ministri. Aj počas celonočného rokovania zo stredy 19. na štvrtok 20. novembra bolo cítiť, že nové členské krajiny sú bokom. Preto sa stretli ich ministri pôdohospodárstva a dohodli sa na spoločných krokoch v otázke postupného vyrovnávania rozdielov v úrovni priamych platieb medzi starými a novými členskými štátmi Európskej únie.
„Slovensku sa podarilo presadiť veľa kľúčových otázok, ale otvorili sa nové finančné problémy, na základe ktorých sa vytvára ďalšia nerovnováha medzi starými a novými členskými krajinami,“ povedala generálna riaditeľka sekcie zahraničnej koordinácie ministerstva pôdohospodárstva Marieta Okenková. A práve to bol rozhodujúci dôvod, prečo minister Stanislav Becík hlasoval proti kompromisnému návrhu politickej dohody. Proti hlasovali aj pobaltské krajiny – Litva, Lotyšsko a Estónsko. Český minister sa zdržal, podobne aj britský – jediný zo starých členských štátov. Väčšina nových členských krajín teda dohodu zo spoločného rokovania nedodržala.
Priznanie komisie
„Európska komisia prvýkrát v histórii oficiálne priznala rozdielnu úroveň medzi novými a starými členskými krajinami a zároveň i to, že je možné poskytnúť novým členským štátom Európskej únie dodatočné zdroje. Zároveň sa zaviazala podrobne preskúmať možnosti vývoja systému priamych platieb v únii, s cieľom riešiť otázku rozdielnej úrovne priamych platieb medzi členskými štátmi,“ dodala Marieta Okenková. Ako menšie odškodné navrhla komisia, že nové členské štáty dostanú spolu na osobitné opatrenia – podľa nového článku 68 nariadenia ES o financovaní SPP – každoročne k priamym platbám navyše ešte 90 miliónov eur. Pre Slovensko to znamená plus 3,8 milióna eur ročne. Pritom výška na riešenie osobitných nevýhod je obmedzená len na 3,5 percenta z vnútroštátnych stropov priamych platieb pre príslušnú krajinu.
Ide o nevýhody:
- producentov mlieka, hovädzieho, teľacieho, kozieho a ovčieho mäsa a ryže v hospodársky alebo ekologicky citlivých oblastiach,
- pre ekonomicky citlivé druhy poľnohospodárstva,
- na podporu opatrení riadenia rizík, ako sú systémy poistenia proti prírodným katastrofám a vzájomné fondy pre prípady ochorení zvierat.
Čo sa podarilo vyjednať?
Medzi kľúčové body sa podarilo presadiť výrazné zníženie prostriedkov, ktoré sa majú presúvať z priamych platieb do rozvoja vidieka na základe veľkosti fariem, tzv. progresívna modulácia. Hoci ju najprv Brusel rozčlenil na tri skupiny, napokon ostala iba jedna hranica. Všetci, ktorí dostanú od únie podporu vo výške od 5-tisíc do 299 999 eur, budú v rámci progresívnej modulácie odvádzať do rozvoja vidieka na riešenie nových výziev 5 percent z priamych platieb s rozdelením na štyri roky so začiatkom v roku 2009. Pre tých, čo dostanú ešte viac, je stanovená hranica odvodu 4 percentá. „Predpokladáme, že podľa aktuálneho stavu žiadateľov o priame platby sa progresívna modulácia dotkne 229 slovenských fariem v celkovom objeme 4,4 milióna eur. Do roku 2012, keď toto pravidlo začne platiť v nových členských krajinách, môžu slovenskí farmári zmierniť tieto dopady reštrukturalizáciou fariem,“ zdôraznila Marieta Okenková.
V politickom kompromise ministri odsúhlasili tiež predĺženie uplatňovania zjednodušeného systému vyplácania priamych platieb formou hektárovej platby tzv. SAPS do roku 2013 a predĺženie prechodného obdobia na uplatňovanie časti C – blaho zvierat (welfare) v rámci krížového plnenia do roku 2013. Európska únia zvýšila svoj podiel spolufinancovania na poistenie a krízový fond pre choroby zvierat. Prostriedky z progresívnej modulácie bude Slovensko môcť použiť na nové výzvy v rámci rozvoja vidieka, ktoré môžu byť orientované napríklad aj na mliečny sektor a v rámci tejto špecifickej podpory môže byť podpora z fondu pre konvergenčný cieľ až 90 percent, v ostatných do 75 percent.
S čím nie sme spokojní?
Na prvý pohľad sa zdá, že zachovanie súčasného systému pre intervenciu potravinárskej pšenice je pre poľnohospodárov prínosom. Únia stanovila maximálny strop na 3 milióny ton a po jeho naplnení bude pokračovať intervenčný nákup formou tendrov. Ten však rozbúra intervenčný mechanizmus, pretože za referenčnú cenu sa bude považovať cena pšenice s minimálnym obsahom bielkovín 11 percent, tzv. Rouen delivered. Naši poľnohospodári sa však veľmi do intervencie nehrnú, pretože im nevyhovujú viaceré jej podmienky. V súčasnosti platí, že mliečne kvóty sa budú od roku 2009 zvyšovať každoročne o percento. V tomto roku to boli 2 percentá. Ministri sa dohodli, že vypracujú dve správy. Prvá má byť hotová v decembri 2010 a následne druhá v decembri 2012. Pritom Taliansku – ako jedinej krajine Európskej únie – povolila komisia zvýšenie kvóty o 5 percent. Tak môžu Taliani prestať dovážať mlieko. Napriek tomu je v tom aj jedno pozitívum, zvýšila sa prahová hranica nevyužitia kvóty zo 70 na 85 percent, čo bola slovenská požiadavka.
Reakcia poľnohospodárov
Zdá sa, že politici sú s dohodami spokojní, ale inak je to u samotných poľnohospodárov. Z reakcie prezidentov najsilnejších poľnohospodárskych nevládnych organizácií v Bruseli COPA a COGECA, ktoré zastrešujú 75 percent poľnohospodárov únie, vyplýva, že si nevedia predstaviť, ako opatrenia, ktoré boli pre sektor poľnohospodárstva schválené, dokážu zabezpečiť isté príjmy pre farmárov, najmä v čase súčasnej krízy. Kompromis je – podľa nich – dôkazom, že spoločná poľnohospodárska politika už viac nie je spoločná.
Milan Mišánik, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR:
„Prijaté opatrenia považujeme za kompromisnú kozmetickú úpravu SPP. Utešujeme sa, že avizovaná diskriminácia veľkých agropodnikov bude miernejšia, ako presadzovali zástancovia malých fariem. Základná požiadavka – poskytovať rovnocenné podpory a kompenzácie farmárom všetkých krajín, zostala naďalej bokom. Rovnako nie je žiadny výraznejší pokrok v obmedzení nespočetných, technicky a finančne v nejednom prípade nedostupných podmienok hospodárenia na pôde a v chove zvierat. V podstate žiadna reakcia nie je ani na hroziaci dosah odbytovej a finančnej krízy. SPP – v realite naďalej vedie viac k útlmu ako k obnove prosperity nášho poľnohospodárstva.“
Vladimír Kočárik, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska:
„Je to kompromis, s ktorým sú všetci viac-menej spokojní a ktorý prakticky nič nerieši. De facto zachováva SPP v takmer rovnakej podobe ako doteraz. Nerieši ani liberalizáciu ani flexibilitu SPP, ako sa to snažia niektorí odborníci interpretovať. Preto nejaký výraznejší pozitívny alebo negatívny vplyv na slovenských poľnohospodárov zatiaľ neočakávam. Naďalej zostaneme v pozícii druhotriedneho občana EÚ, ktorého európska exekutíva podporuje výrazne menej ako poľnohospodárov v starých krajinách. Tragické však je, že podobne, ak nie horšie, sa k väčšine poľnohospodárov dlhodobo správa slovenská exekutíva.“
Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory:
„Výsledok hlasovania Rady ministrov poľnohospodárstva k problematike nás nepotešil. Aj keď v konečnom dôsledku sa niektoré nepriaznivé návrhy Európskej komisie zmiernili, predsa len výsledný dokument obsahuje aj také reformné kroky a opatrenia, ktoré budú negatívne vplývať na ďalší rozvoj slovenského agrárneho sektora. Azda najviac nás mrzí, že v mliečnom sektore sa aj v ďalších rokoch budú zvyšovať produkčné kvóty, hoci trh EÚ je už teraz presýtený základnou surovinou. Naše obavy potvrdzuje aktuálny vývoj nákupných cien, ktoré sa permanentne prepadajú nielen u nás. Zvyšovanie kvót v ďalších piatich rokoch môže tento stav ešte viac vyhrotiť, najviac ohrození sú producenti surového kravského mlieka v nových členských štátoch, vrátane Slovenska. Oceňujeme zvýšenie hranice na odňatie mliečnej kvóty do národnej rezervy, čo by malo prispieť k jej lepšej vnútornej distribúcii a pružnejšiemu uspokojovaniu žiadateľov o zvýšenie produkčných limitov. Nespokojní sme s progresívnou moduláciou platieb, ktorá znamená ich krátenie pre veľké poľnohospodárske podniky. Takéto prístupy sú diskriminačné pre najkonkurencieschopnejšie podniky. V konečnom dôsledku zrejme vyústia do formálnej fragmentácie podnikateľských subjektov. Sme sklamaní z intervenčných opatrení, resp. toho, čo z nich zostane. Vzhľadom na klimatické zmeny a medziročné výkyvy v produkcii rastlinných komodít by bolo treba intervenčné systémy viac podporovať a urobiť ich celkovo pružnejšími.“
Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 32/2008
Program rozvoja vidieka SR a Operačný program Rybné hospodárstvo SR
Naše poľnohospodárstvo v 14. a 15. storočí
Ekologické poľnohospodárstvo je zdravšie
83 mliečnych fariem v Taliansku zatvorili kvôli dioxínu
Zem sa podľa odborníkov otepľuje Komentáre k článku:
Pridať komentár
