Keď horia zelené pľúca

Zdá sa vám, že najviac lesných požiarov je v letných mesiacoch? Máte pocit, že práve uprostred najväčších horúčav počúvate zo spravodajstva takmer denne o nadľudskej snahe hasičov? Nie je to celkom tak. Viac ako sedem miliónov korún škody si vyžiadali požiare v pôdohospodárstve len za prvý štvrťrok tohto roku. Bolo ich takmer 500. Vodné hospodárstvo, rybolov a chov rýb sú „vodné činnosti“, v ktorých by laikovi ani len na um nezišlo skúmať rizikovosť požiarov. Veď čo už môže zhorieť na vode… Ale horelo. Sedemnásťkrát. Dokonca zhorela aj jedna čistiareň a úpravňa vody. Pri nákupnej a skladovej činnosti v poľnohospodárskej produkcii sme rátali škody po požiari presne 8-krát. Do potravinárskych a tabakových prevádzok majitelia volali hasičov z Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) 4-krát. Takú istú štatistiku za prvý štvrťrok 2008 vykazuje papierenský priemysel a spracovanie celulózy. Maloobchod a veľkoobchod sa do tejto úvodnej štatistiky zapísal presne 29-krát. Nuž a rekordérom je nakladanie s odpadmi s prepočtom 20 požiarov na jeden deň.

Najskôr ide o čas
Keď začne horieť les, spravidla je už neskoro. „V prvej fáze vzniká pozemný požiar – vtedy ide o čas. Ak sa podarí zabrániť plameňom preskočiť do korún stromov, prípadne sa im zahatá opačný smer – napríklad v machovom poraste sa požiar rýchlo šíri do hĺbky – je vyhraté,“ hovorí prezident HaZZ Ing. Jozef Paluš (vo funkcii do 1. mája 2008 – pozn. red.) a dodáva: „Prenosy požiaru v lesoch následkom vetra alebo vzdušných prúdov aj na veľké vzdialenosti, ktoré laika prekvapia, nie sú výnimkou.“
Psychológovia by vedeli rozprávať o tom, ako aj navonok pokojný a „chladnokrvný“ človek stráca nad sebou veľmi rýchlo kontrolu. Ďalším dôvodom veľmi rýchlo postupujúcej paniky je intenzívne plošné horenie. Riaditeľ Odboru požiarnej prevencie HaZZ Pavol Komár ešte na vysvetlenie terminológie spresňuje, že odborne sa lesné požiare delia na „pozemné, korunové a podzemné“.

Čo hovorí zákon
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi jasne ukladá: fyzické osoby nesmú fajčiť alebo používať otvorený plameň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov a zakladať oheň na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu. „Podľa dostupných štatistík viac ako 95 % lesných požiarov spôsobujú návštevníci, teda ľudia, ktorí navštevujú les z rôznych dôvodov bez akéhokoľvek vzťahu k lesu ako predmetu vlastníctva a bez zodpovednosti za svoje správanie. Môžu tak konať na základe zákona (zákon č. 326/2004 Z. z.), ktorý im to umožňuje, bez ohľadu na to, či je les súkromný, alebo štátny. Štát teda svojou legislatívou nepriamo podporuje vznik lesných požiarov v súkromných lesoch, celú ťarchu prevencie pred nimi však prenáša jednostranne na ich vlastníkov! Podľa nášho názoru je ochrana lesov pred požiarmi verejným záujmom, pretože pri požiari nedôjde len k zničeniu súkromného majetku, ale aj k narušeniu ekologickej rovnováhy krajiny a je aj verejným ohrozením, pretože tento sa môže preniesť aj do obývaných oblastí. Ak sa teda ochrana lesov pred požiarmi vykonáva aj vo verejnom záujme, malo by byť povinnosťou (slušného) štátu nielen ukladať povinnosti a sankcionovať vlastníkov lesov (ktorí zo svojich pozemkov a výsledkov činnosti platia nemalé dane), ale k naplneniu tohto verejného záujmu aj finančne prispievať. Podpora vlastníkov lesov na tento účel však u nás prakticky neexistuje,“ posťažoval sa predseda Únie regionálnych združení vlastníkov lesov Slovenska Juraj Vanko. Povinnosti právnických osôb sú široké, siahajú od prevencie, cez udržiavanie zdrojov vody, zriaďovanie protipožiarnych hliadok až po znalosti príslušných odborných vyhlášok. Kde sú presne vymedzené povinnosti, sú aj sankcie. V prípade porušenia „tristoštrnástky“ je stanovená pokuta pre fyzické osoby od 3 000 do 10 000 korún. Pre právnické osoby sú sadzobníky pokút pochopiteľne vyššie a ich rozpätie je od 250 000 korún až do milióna.

Povinnosti vlastníkov lesa
„Pozor na to, ak si myslíme, že tieto povinnosti sa týkajú iba lesných správ či závodov, alebo veľkých vlastníkov lesov. Každý, kto je evidovaný ako vlastník lesa, bez rozdielu jeho výmery, je povinný riadiť sa vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 o požiarnej prevencii,“ pripomína Pavol Komár z HaZZ. Podľa tejto vyhlášky vlastník lesov zabezpečuje v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov v lesoch hliadkovaciu činnosť (sám alebo prostredníctvom osôb, ktoré určí), najmä v dňoch pracovného pokoja. Vlastník musí takisto pripraviť potrebné množstvo protipožiarneho náradia na určenom mieste v závislosti od plochy lesných porastov. Napríklad – ak ide o plochu porastu od 5 do 100 ha, musí vlastník pripraviť 15 kusov náradia – lopaty, hrabličky, sekeromotyky, tlmniče, krompáče a sekery. Ak vlastní výmeru lesa od 100 do 500 ha, popri spomenutom náradí, ale už v počte 40 kusov, musí mať majiteľ lesa pripravenú aj motorovú pílu. V prípade vlastníctva lesných porastov s väčšou výmerou ako 500 ha, vyžaduje vyhláška už 60 kusov náradia, motorovú pílu a najmenej tri kusy vhodných ručných striekačiek. „Ešte pridám povinnosť viesť požiarnu dokumentáciu odborne spôsobilou osobou. Všetky tieto povinnosti majú jedného spoločného menovateľa: sú finančne náročné a mnohí vlastníci málo výnosných lesov ich nedokážu financovať,“ pripomína Juraj Vanko.



Zodpovednosť nielen na papieri
Ešte donedávna sme mali vo zvyku po návšteve napríklad susedného Rakúska vravieť, že myslia na turistov. Nájdete tam početné ohniská, majú udržiavané lesné cesty, cestičky a chodníky, alebo sú k dispozícii nepretržite dostupné vodné zdroje. Jozef Paluš z HaZZ vlastníkom lesov pripomína, že práve toto všetko by malo byť aj u nás. Veď to sú presne definované povinnosti vlastníkov. „Vlastník buduje v lesoparkových zónach a v najviac navštevovaných lesných oblastiach ohniská, musí ich zabezpečiť proti voľnému šíreniu ohňa a musí tiež na všetkých prístupových cestách a chodníkoch, ktoré vedú do lesa v jeho vlastníctve, pripevniť nápisy o tom, že voľné kladenie ohňa mimo miest na to vyhradených je zakázané. Vlastník musí v mapových podkladoch vyznačovať a evidovať všetky dôležité údaje, ako je zoznam užívateľov lesných pozemkov, stav a počet existujúcich vodných zdrojov, musí mať prehľad o lesných cestách, zvážniciach. Musí udržiavať ochranné pásy a prieseky a samozrejme, vlastník lesa v prípade potreby všetky dôležité údaje operatívne a bezodkladne poskytuje zasahujúcej jednotke HaZZ.“ Aby to bolo úplné, pridáme, že medzi zákonné povinnosti vlastníkov lesov v rámci prevencie proti požiarom porastov patrí aj údržba príjazdových ciest, zvážnic a zdrojov vody v stave, ktorý umožňuje bezproblémový príjazd hasičských jednotiek a ich využitie na účinný zásah. A tu do tretice uverejňujeme „hlas volajúceho na púšti“, alebo názor Juraja Vanka: „Zákon č. 314/2001 Z. z. je nekompromisný a asi taký aj musí byť, pretože ochrana pred požiarmi je závažná vec. Na druhej strane však administratíva štátu stále nechápe fenomén lesných požiarov ako celospoločenský problém, ktorý treba riešiť ako taký a netváriť sa, že ide iba o problém vlastníkov lesov. Vo všetkých vyspelých krajinách EÚ to už dávno pochopili a riešia ho formou veľkorysej štátnej pomoci.“

Komplikované hasenie
Aj dnes si ešte pamätáme vlaňajší požiar (15. 4. 2007) v zmiešanom lesnom poraste v Jeleneckej doline v katastrálnom území obce Staré Hory. Tamojší požiar zničil lesný porast na ploche 116,95 ha a spôsobil š.p. LESY SR priamu škodu v hodnote takmer 6 miliónov korún. Nevyčísliteľnou však navždy zostane škoda na tamojšej prírode. A príčina? „Smutne jednoduchá,“ konštatuje Pavol Komár z HaZZ, „zakladanie ohňa v prírode na mieste, kde to nebolo povolené. Staré Hory však priniesli do technickej výzbroje HaZZ unikátny systém umelých jazierok, ktorý možno efektívne použiť v teréne, kam nie je možné hasiacu vodu doviezť tradičným spôsobom.“

Hrabušická tragédia
Najtragickejší požiar v tomto storočí bol 23. októbra 2000 v katastrálnom území obce Hrabušice v okrese Spišská Nová Ves. Horelo 67 ha lesného porastu a celková škoda dosahovala takmer 400 miliónov korún. To však nebolo nič proti bilancii siedmich usmrtených osôb. Príčina – nedbanlivosť dospelých osôb.

Záhorácke „búre“ majú dodnes prírodné jazvy
Najrozsiahlejší požiar lesného porastu bol pred šestnástimi rokmi (29. 8. 1992) v katastrálnom území obcí Lozorno, Pernek, Malacky v okrese Bratislava – vidiek. Živel sa pod vplyvom silného vetra a extrémne suchej a živičnej drevnej hmoty veľmi rýchlo rozšíril až na plochu 1 171 ha. Tento obrovský požiar mal podľa expertíz dve príčiny. Jednou z nich bolo pravdepodobne samovznietenie siláže na hospodárskom dvore PD Lozorno a v neďalekom lese pravdepodobne následkom ľudskej nedbanlivosti vzniklo druhé ohnisko v tom istom čase.

Tvrdá rana zasadená národnému parku
Požiar s najväčšou vyčíslenou škodou na biotopoch v území Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) bude mať ešte len svoje prvé výročie (22. 7. 2007). Na území obce Vernár v lokalite Koč nad Štvrtockou pílou v okrese Poprad začal horieť les na ploche takmer 20 ha. Majiteľom bola urbárska spoločnosť zo Spišského Štvrtka a vznikla jej škoda asi 4 milióny korún. V tomto prípade však požiar inicioval blesk.

Čo by nemalo byť len v zákone
Jozef Voľanský, riaditeľ Odboru riadenia odborných služieb HaZZ síce cituje Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, ale zároveň pripomína, že toto by mal urobiť každý človek, zákonnezákon, ak je v dejisku požiaru lesa alebo lesného porastu: „Predovšetkým treba myslieť na nevyhnutné opatrenia, pomocou ktorých sa zachraňujú ohrození ľudia. Ak je to v silách občana, mal by uhasiť požiar, ak nie, mal by vykonať nevyhnutné opatrenia na zamedzenie jeho šírenia. Tak isto treba požiar ohlásiť bez zbytočného odkladu.“Veľký lesný požiar je teda niečo ako „mobilizácia“. Každý je podľa zákona v prípade požiarneho zásahu povinný na výzvu veliteľa zásahu alebo obce umožniť vstup na pozemky aj za cenu vzniku škody na majetku, poskytnúť dopravné prostriedky, zdroje vody na hasenie, spojovacie a iné vecné prostriedky na zdolávanie požiarov. Občan má potom nárok na náhradu za takto vzniknutú škodu na majetku spôsobenú požiarnym zásahom a za náklady vzniknuté pri poskytnutí vecnej pomoci.

Sila práva ostáva nenaplnená
Najväčší subjekt obhospodarujúci takmer polovicu lesov na Slovensku je už spomenutý štátny podnik LESY SR so sídlom v Banskej Bystrici. Problematike požiarov sa venuje na generálnom riaditeľstve špeciálny referát BTS a PO. Jeho pracovník Ing. Peter Slobodník na základe dlhoročných poznatkov a skúseností hovorí: „Vývoj lesnej požiarovosti v rozhodujúcej miere ovplyvňujú dva faktory – človek a priebeh počasia. Najmä dlhé a suché obdobia. V prípade človeka ako návštevníka lesa a najmä používateľa otvoreného ohňa mám na mysli predovšetkým vypaľovanie starej suchej trávy a kladenie ohňa v blízkosti lesa. Zákaz používania ohňa v lese a v jeho okolí (do 50 m od okraja porastu) vychádza z troch zákonov – zák. 314/01 Z. z. o ochrane pred požiarmi, zák. 543/03 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a zák. 326/05 Z. z. – lesného zákona. Sila práva tu je, ale jej naplnenie v bežnom živote ostáva nevykonané…“ Jeho slová potvrdzuje dlhodobá štatistika príčin vzniku lesných požiarov, ktorá označuje za najčastejšie príčiny vzniku lesných požiarov vypaľovanie na poľnohospododárskej pôde a návštevnosť lesa. Ing. Slobodník upozorňuje na vážny problém: „Výška škôd spôsobených lesnými požiarmi na lesných porastoch je jedna stránka veci, druhou je opätovná obnova lesa. Žiaľ, všetky náklady spojené s obnovou požiarom zasiahnutých lesov znáša vlastník a obhospodarovateľ. Páchateľ vzniku lesného požiaru ostáva spravidla v anonymite. Vymožiteľnosť škody teda nie je prakticky žiadna.“ Za neštátnych obhospodarovateľov lesa sa pre Farmára k spoločnému problému lesníkov vyjadril JUDr. Peter Čiampor, predseda Združenia vlastníkov súkromných a spoločenstvenných lesov Banskobystrického kraja: „Ak ústava umožňuje občanovi voľný vstup do lesa – aj súkromného, nech zákonodarca preberá aj zodpovednosť za výchovu občana vo vzťahu k cudziemu majetku, v tomto prípade k lesu – vrátane zodpovednosti za škody, ktoré tam občan alebo iný subjekt svojím protiprávnym konaním spôsobil. Pre vlastníka lesa nie je prijateľné, aby znášal škody, ktoré mu niekto na majetku spôsobil.“ Štátni aj neštátni vlastníci vidia zlepšenie stavu v ochrane lesov pred požiarmi v smerovaní opatrení na ochranu nielen na vlastníka lesa, ale aj na subjekty, ktoré vlastnia a obhospodarujú pozemky susediace s lesom. Takisto na občana, ktorého by mal zastupovať ten, kto mu právo vstupu na majetok v cudzom vlastníctve umožnil…



Autor: Ivan BROŽÍK
Zdroj: týždenník Farmár, č. 4/2008