Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 25. 8. 2019, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

Kauza lykožrút: Čaká sa na dôkaz

AgroserverLesníctvo
Kauza lykožrút: Čaká sa na dôkaz
Juraj LUKÁČ | vizitka
Ing. Juraj Lukáč sa narodil v roku 1954 v Bratislave, kde prežil päť rokov. Potom sa jeho rodičia presťahovali do Humenného na východnom Slovensku. V rokoch 1973 – 1978 študoval v Prahe na elektrotechnickej fakulte a po skončení štúdia pracoval 15 rokov vo výskume a vývoji robotických systémov v Prešove. Zároveň sa venoval ochrane prírody. Zmena politických pomerov v roku 1990 ho priviedla k formálnemu založeniu ochranárskej organizácie, ktorá vyzbierala peniaze na prvú súkromnú prírodnú rezerváciu v strednej Európe. Dnes je náčelníkom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Tichá a Kôprová dolina sú stále horúcou témou medzi lesníkmi a ochranármi. Známe sú postoje ochranárskych organizácií, najmä Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, že kalamitné drevo má zostať v lese a jeho obnovu nechať na samovývoj. Náčelník tohto zoskupenia Juraj Lukáč tvrdí, že príroda si dokáže pomôcť sama.

Stále ste presvedčený o svojej pravde?
Samozrejme. Tichú a Kôprovú dolinu, kde sa kalamitné drevo neťaží, monitorujeme a počet lykožrútov sa znižuje. O rok budeme mať dôkazy, že príroda si naozaj dokáže poradiť sama.

Generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky Jozef Minďáš pre náš týždenník povedal, že pred 30 rokmi sa v najvyšších smrekových lesoch vyskytoval lykožrút len sporadicky. Dnes je jeho výskyt bežný na hornej hranici lesa, jeho ekologické optimum sa posunulo do vyšších nadmorských výšok a zasahuje celý areál lesa. Ako vnímate takýto názor vedca, ktorý ako člen medzinárodného tímu zaoberajúceho sa klimatickými zmenami dostal nobelovku?
Súhlasím s tým, že rozmnožovanie lykožrúta súvisí aj s otepľovaním. Smrekové monokultúry nie sú aklimatizované na taký stav, aký je teraz. Sú oslabené, a preto ich napáda lykožrút. Na Slovensku je smrek zastúpený na 26 percentách územia lesov. Sami lesníci hovoria, že by ho malo byť iba 5 až 6 percent. Keď máme dva milióny hektárov lesov, tak smrekové lesy zaberajú približne štvrtinu výmery, teda 500-tisíc hektárov. Problémy sú teda na takejto veľkej ploche, ale spor sa vedie najmä o Tichú a Kôprovú dolinu. Všade inde môžu lesníci zasahovať tak, ako chcú, postrekovať, ťažiť kalamitné drevo. Zatiaľ však nedokážu ukázať územie, kde by týmto spôsobom vyhrali boj s lykožrútom. Nám ide iba o 86 hektárov. Domnievame sa však, že je to aj iný boj, že v Tichej a Kôprovej doline ide o pokus bez zákonnej podpory ťažiť drevo. Preto sme dávali tie rôzne podania na Ústavný súd SR, aj trestné oznámenia. Som presvedčený, že štátnym lesom by vyhovovalo, keby mohli vyťažiť kalamitné drevo v Tichej a Kôprovej doline, kde sa zastavila ťažba pred dvoma rokmi. Ale my chceme o rok ukázať ľuďom, že tam je to územie, kde si príroda poradila s lykožrútom sama. Myslíme si, že snaha zničiť 86 hektárov je snahou o zničenie dôkazu.

Teda o rok budete mať dôkazy?
Už teraz máme čiastočný dôkaz – počet lykožrútov na tomto území klesá.

Môžete ho prezentovať?
Naši ľudia toto územie monitorujú. O množstve lykožrútov máme len neoficiálne informácie z rôznych zdrojov. Teraz sme požiadali právničku nášho Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, aby právnou cestou získala relevantné údaje. Máme iba neoficiálne informácie zo Štátnych lesov TANAP-u, že počet lykožrútov v Tichej a Kôprovej doline klesá. Nehovorím o Kysuciach, Spišskej Magure ani o Levočských vrchoch, kde lesníci nemali žiadne obmedzenia pri postrekoch proti lykožrútovi, ani v ťažbe kalamitného dreva. A tak sa pýtam – my sme zničili Tichú a Kôprovú dolinu? Tým, že sme nástojili na zákaze postrekov proti podkôrnemu hmyzu a ťažbe kalamitného dreva? Okrem toho, kolega našiel niekoľko mŕtvych ďubníkov, trojprstých ďatľov, ktoré sa živia lykožrútmi. Vlani sa premnožili, bolo veľa lykožrúta, veľa vajíčok. V tomto roku lykožrút klesol asi na 30 percent a ďubníci nemajú čo jesť. Verte, na budúci rok tam už lykožrút nebude.

Zatiaľ však neexistuje dôkaz, že príroda si dokáže s lykožrútom poradiť...
Ale ani dôkaz o tom, že človek si dokáže s lykožrútom poradiť. To, čo my chceme, je vyčleniť isté územie, na ktorom by ľudia nezasahovali. My dôkaz nášho tvrdenia chceme získať práve v Tichej a Kôprovej doline. Priznám sa, že mi nie je celkom jasné, čo chcú lesníci okrem toho, že ťažia drevo. Už päťdesiat rokov existuje vízia, že sa na Slovensku zníži zastúpenie smreka na šesť percent. Neznížilo sa nič. Existujú aj návrhy na optimalizáciu druhového zloženia lesa. Iba na papieri. Lykožrút plní len to, na čom sa zhodlo ministerstvo pôdohospodárstva ministerstvom životného prostredia, lebo vlastne znižuje zastúpenie smreka. Ak by ste išli do Tichej a Kôprovej doliny, nájdete tam státisíce stromčekov, ktorých výsadba nestála štát ani korunu. Sú tam jarabiny, už sú aj jedle, aj smreky... Majú výborné podmienky na rast. Pod stromami je tieň a pod veternou smršťou zvaleným drevom, teda kalamitným drevom, je aj dostatok vlahy. Nechodí tam ani zver, lebo nedokáže prekračovať kalamitné drevo. Ak sa však niečo ručne zasadí, treba to územie ohradiť, inak zver zožerie sadeničky. Praží na ne slnko, niet tam potrebnej vlahy... a stojí to veľké peniaze... V Tichej a Kôprovej nás to nič nestojí a les sa začína obnovovať. Akurát tam leží kalamitné drevo, ktoré predstavuje biznis a zrejme niekto vidí na zemi ležať peniaze.

Ste naozaj presvedčený o tom, že lykožrút robí prácu za lesníkov a redukuje zastúpenie smreka?
Áno. Stále sa však objavujú informácie, že kritizujeme lesníkov. Ak si ktokoľvek prečíta náš ľubovoľný propagačný materiál, slovo „lesník“ sa tam prakticky ani nevyskytuje. My iba hodnotíme stav lesa. Lesnícky stav je nejaká sociálno- politická skupina, ktorá je mimo nášho záujmu. My hovoríme o dobrom lese, alebo zlom lese, my nehovoríme o dobrom alebo zlom lesníkovi. Okrem toho si málo ľudí všimlo, že nehovoríme o všetkých lesoch. Nechceme urobiť zo Slovenska rezerváciu. My sme za normálne obhospodarovanie lesov. To, čo chceme dosiahnuť v dlhodobom horizonte, je, aby maximálne v desiatich percentách lesov z celkovej výmery nezasahoval človek. V súčasnosti nám ide iba o dve percentá lesov, o prírodné rezervácie. Naozaj chceme, aby sa nechali na samovývoj. Je zaujímavé, že množstvo lesov je ponechaných len tak, bez záujmu a isté záujmové skupiny sa tlačia práve do rezervácií. Veď sme vyhrali niekoľko súdov, keď sme obvinili Štátne lesy TANAP-u, že nespracúvajú kalamitu tam, kde nemuseli mať výnimku.

Informácia z konca septembra znie: Štátne lesy oznámili, že smrekové lesy v prírodnej rezervácii Fabova hoľa na západe Muránskej planiny zničí lykožrút, lebo nedostali povolenie vyťažiť kalamitné drevo.
Ale v Spišskej Magure nepotrebovali povolenie, ani v Levočských vrchoch ani na Kysuciach, a to je územie tisíckrát väčšie ako Fabova hoľa. Postriekali, vyrúbali a lykožrúta sa nezbavili. Pýtam sa, o čo tu vlastne ide? Veď Fabova hoľa je malé územie s piatym stupňom ochrany. Aj keď štátny podnik Lesy SR viackrát žiadal orgány životného prostredia po veternej smršti v novembri 2004 o preradenie z piateho do nižšieho stupňa ochrany, aby mohli vyťažiť kalamitné drevo, doteraz sa tak nestalo. Ale prípad Fabovej hole nie je uzavretý. Definitívne predsa o možnom preradení tejto prírodnej rezervácie rozhodne komisia do konca roka.

Nie je to iba Tichá a Kôprová dolina, respektíve nie sú to iba prírodné rezervácie, kvôli ktorým doslova ležíte vláde v žalúdku. Lesoochranárske zoskupenie VLK podalo na Ústavnom súde SR sťažnosť na vládu kvôli schváleniu Správy o zdravotnom stave lesov v decembri minulého roka. Na krajskom súde v Bratislave ste zažalovali ministerstvo životného prostredia pre odstrel medveďov... Podali ste viacero trestných oznámení. Ste proti používaniu insekticídov, ktoré by mohli zničiť lykožrúta. Sú súdy riešením?
Oslovujeme najprv lesné úrady, úrady životného prostredia, ministerstvá... Ale keď neberú naše varovania vážne, posledným krokom je trestné oznámenie. Keď sme videli, že v Tichej a Kôprovej doline začali lesníci ťažiť kalamitné drevo bez povolenia, keď v Tatranskom národnom parku začali striekať proti lykožrútovi bez povolenia, obrátili sme sa na súd, aby sa zákony dodržiavali a neobchádzali. Ak si myslíme, že jedna strana nedodržiava pravidlá, tak súd by mal rozhodnúť, či sa dodržiavajú, alebo nie. Preto sme išli na problém súdnou cestou. A súd nám dal za pravdu, že sa porušil zákon tým, že na postreky nemali povolenie.

Pravdou je, že ste vyhrali viacero správnych konaní či súdov, aj v prípade odstrelu medveďov. Ako sa cítite?
Neteší ma, že vyhrávame súdy. Pýtali sme sa, či odstrel zbaví ľudí nebezpečných medveďov. Nazvali sme recidivistami tie medvede, ktoré spôsobujú ľuďom problémy. Súd nám dal za pravdu v tom, že problém sa tým nerieši. Opakujem, vôbec ma neteší, že nám súdy rad-radom dávajú za pravdu, pretože naša misia nie je vyhrávať súdne spory. Naša misia je – pomôcť dvom percentám lesov.

Ministerstvo životného prostredia obviňuje ochranárske združenia a zoskupenia, že žaloby podávate preto, aby ste sa zviditeľnili a váš postup nie je konštruktívny.
Nie, písal som niekoľko listov zodpovedným, aby sme si problémy rozdiskutovali. Moje žiadosti nikto zrejme neberie vážne.

Môžete povedať, koľko ľudí patrí do Lesoochranárskeho zoskupenia VLK? Koho vlastne zastupujete?
Myslím si, že keby sme boli politická strana, tak sme v parlamente. Máme triapoltisíc podporovateľov, prieskumy naznačujú, že na nich je naviazaných približne stotisíc ľudí. Máme dvadsaťpercentnú podporu Slovenska.

Tak prečo ste to neskúsili? Aby ste sa presvedčili, či vaše tvrdenie o podpore Lesoochranárskeho zoskupenia VLK zodpovedá realite?
Politika, to je iná práca. Ja potrebujem chodiť do lesa a zisťovať, v akom je stave. Pravidelne pred voľbami nás politici z celého spektra oslovujú a niektoré strany nám ponúkajú aj poslanecké miesta. Zelená politika nie je ani pravá, ani ľavá.

Vyštudovali ste elektrotechnickú fakultu v Prahe, pracovali ste vo výskume a vývoji robotických systémov. Ako ste sa dostali k ochranárom?
Odpoviem, ale najprv okľukou. Myslím si, že lesníci vnímajú les ako skupinu stromov. To vidno aj na zelených správach, v ktorých sa hovorí iba o stromoch. My les vnímame ako veľký organizmus. V lese existujú bunky, orgány, a stromy sú iba časťou toho organizmu. Spolupracujeme s vedcami, ktorí sa touto problematikou zaoberajú posledných päť rokov. Ak si ten organizmus rozoberieme, tak sú to stromy, ktoré majú svoje korene a 80 percent lesa je pod zemou. Tam sú huby, ktoré sú vláknami napojené na korene stromov, pred 70 miliónmi rokov sa na to napojili baktérie. Všetky stromy sú navzájom prepojené komunikačným systémom cez hubové vlákna a baktérie. Tuší sa, že v zemi existujú ďalšie mikroorganizmy a celé to funguje ako jeden systém. Keď som sa začal podrobnejšie zaoberať ekosystémom lesa, tak mi to začalo pripomínať internetovú sieť. Keďže som informatik, začal som študovať, akým spôsobom si stromy navzájom posielajú signály. A prišiel som k záveru, že celý organizmus lesa naozaj funguje ako internetová sieť. Keď si otvoríte základnú učebnicu kybernetiky, tak si môžete prečítať vetu: Kybernetika je veda o riadení živých systémov. Systém, ktorým by sa mala kybernetika zaoberať, je podobný systému lesa. To ma zaujalo. Takže robotika a les sú pre mňa totožné živé systémy. Ibaže les je dokonalejší systém. To ma fascinovalo. Les – to nie sú iba stromy, ale aj salamandre, sovy, ba aj mach... Aj lesná zver, aj tie huby, ktoré som spomínal, ba aj mikroorganizmy... Zaoberám sa tým tridsať rokov. Preto pre mňa nie je kybernetika na míle vzdialená od lesa.

Ale neustále ste v nejakých sporoch. Keby ste sa venovali naďalej robotickým systémom, mali by ste predsa pokojnejší život. Odkiaľ máte príjmy? Z čoho žijete?
Určite by som mal jednoduchší život. Iba pred pár dňami som počul, že ma vraj platia Američania. Vysvetlím naše príjmy. Keď kvôli jednému sporu zisťovali, aký mám plat, tak som dokumentoval, že mám deväťtisíc korún brutto. Som na plný úväzok náčelníkom zoskupenia a kanceláriu máme v Tulčíku pri Prešove. Inak príjmy Lesoochranárskeho zoskupenia sa skladajú zo štyroch zložiek. Tou prvou je „sedemdesiatsedemkorunáčka“. Ľudia podľa zváženia a slobodnej voľby môžu dať trvalý príkaz na odvod 77 korún zo svojho príjmu mesačne. To je jeden zdroj príjmov, takmer 400-tisíc korún ročne. Potom dvakrát ročne robíme zbierky – v apríli – mesiaci lesov, a v októbri. To je ďalších asi 400-tisíc korún ročne. Ľudia nám môžu venovať dve percentá z dane. V roku 2007 sme takto dostali 1,8 milióna korún. Napokon sú to individuálne dary a máme zbierku Kúp si svoj strom. Tieto peniaze sú určené na kúpu pozemkov, preto už máme tri súkromné prírodné rezervácie: Súkromná rezervácia Vlčia pri Čergove, súkromná rezervácia Rysia v Strážovských vrchoch na západnom Slovensku, ktorú ideme rozširovať, v srdci TANAP-u máme 160 hektárov lesa.

Za tých 15 rokov, ako formálne existuje Lesoochranárske zoskupenie VLK, ste zažili veľa sporov, aj boje na celoštátnej aj regionálnej úrovni. Vyzerá to tak, že ste ustavičným rebelantom. Prečo?
Nemyslím si, že som rebelant. Dopredu ma posúvajú stovky hektárov zachránených lesov, ktoré mali byť vyrúbané.

Prečo má zoskupenie v názve slovo VLK?
Tento názov sme prijali ešte za socializmu, keď sme boli neformálnym združením. Vtedy existoval Výbor ľudovej kontroly – skratka VLK. Zoskupenie združuje dobrovoľníkov, kontrolujeme a hodnotíme stav lesa. Teda – ľudová kontrola.

Autor článku: Soňa LUDVIGHOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 28/2008




Komentáre k článku:

Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárVanessa Adam Pred 15 hodinami:
Agrárny sektor potrebuje od rezortu čo najskôr finančnú pomoc
KomentárExxon Mobil Včera:
Ako sa stať farmárom
Komentárjose dennison 21-08-2019 08:37:40:
Nemecká vláda finančne podporí roľníkov
Komentárterrymenka 20-08-2019 11:43:20:
Predaj poľnohospodárskej pôdy nezostane bez regulácie
KomentárLarry Fox 19-08-2019 02:48:57:
Ako bojovať proti monilióze
KomentárAlexander Andrew 15-08-2019 08:34:44:
Najkrajšie slovenské jablko dopestovali tento rok v Dubnici, hrušku v Opatovciach
KomentárAlexander Andrew 14-08-2019 00:39:58:
Peniaze na nákup poľnohospodárskej techniky chýbajú
KomentárJosette 13-08-2019 15:50:02:
Vinohradníci môžu požiadať o podporu na poistenie úrody
KomentárJosette 13-08-2019 15:44:42:
Takmer polovica produkcie potravinárskeho priemyslu sa vyhadzuje
KomentárJosette 13-08-2019 15:44:12:
Slovensku hrozí, že od mája príde o svoju pôdu
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice