Je európske POĽNOHOSPODÁRSTVO zdravé?

O prehliadke zdravotného stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa hovorí v Európskej únii už vyše roka. Medzi poľnohospodármi je známa aj ako Health Check. Čo sleduje a čo znamená pre Slovensko a našich poľnohospodárov? Prehliadku, niekde sa hovorí o kontrole zdravotného stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), možno zhrnúť do troch podstatných okruhov: preskúmanie implementácie a zjednodušenia schémy jednotnej platby, nové príležitosti a zlepšovanie orientácie smerom na trh a napokon – reakcia na nové výzvy. Ich cieľom je modernizácia, zjednodušenie a zefektívnenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj zrušenie posledných obmedzení poľnohospodárov, aby mohli flexibilnejšie reagovať na narastajúci dopyt po potravinách. Kontrola by mala ešte viac oslabiť prepojenie priamych platieb s výrobou, takže by sa farmári mohli vo väčšej miere orientovať podľa signálov na trhu. Návrhy obsahujú celý rad opatrení, okrem iného aj zrušenie povinnosti vynímať pôdu z produkcie, postupné zvyšovanie kvót na mlieko pred ich úplným zrušením v roku 2015 a zníženie intervencií na trhu. Európska komisia tiež navrhuje zintenzívnenie modulácie, čo znamená, že časť priamych platieb pre poľnohospodárov sa presunie do fondu rozvoja vidieka. Tým sa má – podľa zámerov komisie – umožniť pružnejšie reagovať na nové problémy a príležitosti v súvislosti so zmenou klímy, potrebou lepšieho hospodárenia s vodou či ochranou rozmanitosti prírody. Podľa komisárky pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boelovej má zdravotná prehliadka Spoločnej poľnohospodárskej politiky dať farmárom voľnú ruku, aby mohli uspokojovať narastajúci dopyt a rýchlo reagovať na požiadavky trhu.

Koniec historickým platbám?
Pokúsime sa zjednodušene načrtnúť, čo všetko prehliadka zdravotného stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky prináša. V prvom rade ide o predĺženie režimu jednotnej platby na plochu, ktorý uplatňujú niektoré nové členské krajiny Európskej únie. Jeho platnosť by sa mala skončiť v roku 2010, ale podľa nového návrhu komisie by sa tak malo stať až v roku 2013. Teda vtedy, keď nové členské štáty dosiahnu plnú výšku priamych platieb. Významným návrhom je odklon od historických platieb. Niektoré členské štáty (staré) poskytujú svojim poľnohospodárom pomoc na základe výšky pomoci, ktorú dostávali v určitom referenčnom období, iné zasa vyplácajú pomoc na regionálnom základe na hektár. Tento historický model je však čím ďalej, tým menej opodstatnený. Preto chce komisia povoliť zavedenie paušálnejších platieb. S tým však nesúhlasia krajiny, ktoré z tohto princípu profitujú – ako napríklad Francúzsko. Pre Slovensko by to bolo len výhodné, pretože v období negociácií určené referenčné obdobie zaradilo slovenských poľnohospodárov na nevýhodnú štartovaciu pozíciu. Ďalším dlhodobým opatrením, ktoré navrhuje komisia zrušiť, je povinnosť vynímať pôdu z produkcie. Doteraz farmári v starých členských krajinách museli povinne nechať úhorom, teda neobrábať, 10 percent ornej pôdy. Zrušením tohto opatrenia im chce povoliť maximalizovať ich výrobný potenciál. Táto povinnosť sa – vzhľadom na nižšie priame platby z únie – na nové členské krajiny nevzťahovala. Uvoľnením tzv. set aside už v tomto roku, keďže vlani nebol dostatok obilia, vzrástla produkcia obilnín v únii o niekoľko miliónov ton.

Koniec mliečnym kvótam
Kvóty na mlieko plánuje komisia zrušiť od apríla 2015. Bolo vypracovaných niekoľko scenárov. K najznámejším patria štyri. Referenčný scenár so súčasným systémom kvót a podpôr bez zmien až do roku 2014/15, teda tzv. scenár R. Potom sú to scenáre S1 a S2, pričom v scenári S1 ide o zvyšovanie mliečnej kvóty o 1 percento, v druhom o 2 percentá ročne – až do ich zrušenia. Najtvrdší bol scenár H – zrušenie mliečnych kvót v roku 2015. Najprv sa komisia prikláňala k rastu o 2 percentá, ale neskôr – po protestných hlasoch prvovýrobcov z viacerých štátov – sa ustálila na scenári S1, teda kvóty sa budú zvyšovať o 1 percento ročne. Zo štúdie Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vyplýva, že scenár H by na trhu s mliekom nespôsobil takmer žiadne zmeny či výkyvy. V prípade scenárov S1 a S2 by malo ísť o mäkké pristátia – soft landing scenarios, paradoxne však môžu spôsobiť nielen našim prvovýrobcom najviac problémov.

Menej alebo viac
Ďalším opatrením navrhovaným v rámci Health Check je oddelenie podpory. V rámci reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo zrušené prepojenie na výrobu konkrétneho produktu. Niektoré členské štáty sa však rozhodli ponechať niektoré platby prepojené s výrobou. Komisia preto teraz navrhuje zrušiť aj ostatné viazané platby a previesť ich do režimu jednotnej platby s výnimkou prémie na dojčiace kravy, kozy a ovce. Tieto si môžu členské štátny nechať nezmenené. Pomoc poľnohospodárom je úzko previazaná s dodržiavaním environmentálnych noriem, pravidiel týkajúcich sa životných podmienok zvierat a kvality potravín. Ak by ich nedodržiavali, kráti sa im výška podpory podľa závažnosti priestupkov. Len na Slovensku musia poľnohospodári dodržiavať okolo 300 legislatívnych noriem, ktoré sa týkajú životného prostredia. Ak by sme to mali povedať veľmi zjednodušene, tak súbor kontrol dodržiavania všetkých podmienok sa nazýva Krížové plnenie. Táto podmienka by sa mala zjednodušiť podľa návrhu komisie natoľko, aby sa z nej vyňali normy, ktoré nie sú závažné, alebo nie sú priamo spojené so zodpovednosťou farmárov. No majú sa pridať nové požiadavky, aby sa zachovali environmentálne výhody vyňatia z produkcie a zlepšilo sa hospodárenie s vodou. Či napokon z pohľadu poľnohospodárov pôjde o zjednodušenie, alebo skôr naopak, bude zrejmé až po definitívnom znení nových požiadaviek.

Europarlament chce intervenciu ponechať
Intervenčné mechanizmy, alebo úplne laicky povedané „záchranné brzdy“ pre poľnohospodárov, sú využívané najmä vtedy, ak je cena obilia na trhu príliš nízka a nepokrýva náklady. Ale používa sa aj vtedy, keď je na trhu prebytok obilia. Keďže podľa Európskej komisie by opatrenia na zabezpečenie ponuky na trhu nemali byť prekážkou schopnosti poľnohospodárov reagovať na vývoj, navrhuje zrušiť intervenciu v prípade tvrdej pšenice, ryže a bravčového mäsa. V prípade kŕmnych zrnín plánuje stanoviť nulovú intervenciu. Na chlebovú pšenicu, maslo a sušené odstredené mlieko chce zaviesť systém výberových konaní. Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka podľa najnovšej správy navrhuje ponechať intervenčný mechanizmus pre mäkkú (chlebovú) pšenicu s obmedzením harmonogramu na tri posledné mesiace hospodárskeho roka, aby sa zohľadnila funkcia tzv. bezpečnostnej siete a zabránilo sa špekuláciám. Ako sa uvádza v správe, mechanizmus verejných súťaží navrhovaných komisiou zamieta, pretože vládne názor, že by sa v jeho dôsledku mohli ceny dostať do špirály neustáleho klesania. Komisia vo svojich návrhoch opatrení tiež uvažuje o uplatňovaní minimálnej platby 250 eur na farmu, alebo minimálnu plochu 1 hektár, prípadne oboje. Výbor Európskeho parlamentu však odporúča tento návrh komisie zamietnuť, pretože poľnohospodári dostávajúci podpory do výšky 250 eur tvoria takmer 31 percent celkového obyvateľstva, ktoré predstavuje len 0,84 percenta platieb a svedčí to o veľkej sociálnej necitlivosti komisie.

Modulácia áno, či nie?
Najmä staré členské štáty si v súčasnosti môžu ponechať podľa sektora 10 percent svojich rozpočtových stropov na priame platby na environmentálne opatrenia, alebo na zlepšovanie kvality a odbytu výrobkov v danom sektore. V balíčku opatrení sa komisia usiluje o pružnejšie využívanie tohto nástroja. Finančné prostriedky by sa podľa jej návrhu už nemuseli investovať v rovnakom sektore, ale mohli by sa využiť pre farmárov, ktorí produkujú mlieko, hovädzie, kozie a ovčie mäso v znevýhodnených oblastiach, či na podporu opatrení riadenia rizika ako systémov poistenia v prípade prírodných katastrof a spoločné fondy v prípade ochorení zvierat. Možnosť využívať tento režim by mali dostať aj krajiny využívajúce režim jednotnej platby na plochu (SAPS). V starých členských krajinách sa v súčasnosti farmárom poberajúcim viac ako 5-tisíc eur priamej pomoci znižuje pomoc o 5 percent a presúva sa do rozpočtu rozvoja vidieka. Ide o tzv. moduláciu. Komisia chce, aby sa táto miera do roku 2012 zvýšila na 13 percent. Ďalšie zníženia by sa mali týkať väčších podnikov. Takto získané finančné prostriedky by členské štáty mohli využiť na posilnenie programov v oblasti zmeny klímy, obnoviteľnej energie, hospodárenia s vodou a biologickej rozmanitosti.

Radikálne rozdiely
Členské štáty sa v názoroch na návrhy opatrení Európskej komisie rozchádzajú. V niektorých bodoch radikálne. Potravinová kríza, z pohľadu vývoja na svetových trhoch v poslednom období, poskytla argumenty pre konzervatívne i liberálnejšie prístupy. Ako povedal riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Gejza Blaas na konferencii Východiská a perspektívy slovenského poľnohospodárstva v Európskej únii: „Rast dopytu po niektorých agrárnych komoditách a s ním súvisiaci cenový rast zlepšil konkurenčnú pozíciu európskych výrobcov a uľahčil argumentáciu pre odstraňovanie opatrení podpory trhu. Situácia trhu súčasne poskytla dôvod na oživenie témy potravinovej bezpečnosti, čo podporilo konzervatívne stanoviská, volajúce po produkčne orientovanej podpore, ochrane domáceho trhu a podobne. Dokument francúzskeho predsedníctva k neformálnej rade v Annecy otvorene vyzýva k návratu k pôvodným hodnotám spoločnej poľnohospodárskej politiky, čím možno rozumieť návrat k metódam regulácie trhu a ochrany pred vonkajšou konkurenciou. Tiež sa nastoľuje argumentácia v prospech priamych platieb ako kompenzácie európskych poľnohospodárov za to, že vyrábajú s vyššími štandardmi hygieny, kvality a zdravotnej neškodnosti potravín, ako ich konkurenti v tretích krajinách. Považujeme za pravdepodobné, že po prijatí Lisabonskej zmluvy, keď sa rozšíria kompetencie Európskeho parlamentu aj na poľnohospodársku legislatívu, sa už nijaké reformy neuskutočnia pre aktívny lobing ich odporcov, presadzujúcich individuálne záujmy členských štátov. Zreteľná rozdielnosť názorov existuje aj v diskusii o revízii rozpočtu. Ide o budúci rozpočtový výhľad 2013-2019.“
Slovenská republika sa vo svojom oficiálnom stanovisku zasadzuje za otvorenú diskusiu, ktorá môže priniesť úžitok v podobe spravodlivej, perspektívnej a flexibilnej spoločnej poľnohospodárskej politiky. S väčšinou navrhovaných bodov súhlasila. Zásadný nesúhlas vyjadrila len s určením stropov priamych platieb, tie však po nesúhlase viacerých krajín v najnovšom návrhu komisia vynechala. Slovensko je v zásade za zachovanie jednotnej platby na plochu, zjednodušením krížového plnenia a zviazaných podpôr v rizikových oblastiach. Podporilo tiež moduláciu, teda presun priamych platieb v prospech rozvoja vidieka, ale len v prípade, ak sa nezvýši podiel prerozdelenia medzi ostatné štáty, pretože Slovensko by v tomto prípade prišlo o časť financií. V tomto stanovisku Slovensko súhlasilo s postupným zvyšovaním kvóty. No dnešný vývoj na trhu svedčí skôr o nezvážení všetkých možností a rizík prinášajúcich zvyšovanie kvót. Či však celá táto diskusia napokon dospeje k zmysluplnému záveru a či sa vôbec uskutoční, bude závisieť od rozšírenia kompetencií Európskeho parlamentu. Lebo na jeho pôde je oveľa ťažšie dospieť ku konsenzu, ako na pôde Európskej komisie či Európskej rady. V každom prípade, pravidlá v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sa v únii už teraz menia častejšie, ako keď v nej Slovensko ešte nebolo.

Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 23/2008