Hospodársky rast v EÚ spomaľuje

Podľa jarnej hospodárskej prognózy Európskej komisie mal hospodársky rast v Európskej únii klesnúť z 2,8 % v roku 2007 na 2 % v roku 2008 a 1,8 % v roku 2009 (v eurozóne z 2,6 % na 1,7 % v roku 2008 a 1,5 % v roku 2009).

Tento vývoj rastu spôsobujú tri faktory, ktoré si momentálne vyberajú daň na svetovom hospodárstve – pretrvávajúci nepokoj na finančných trhoch, zreteľné spomalenie v USA a prudko stúpajúce ceny komodít. Hospodárstvo EÚ si vedie celkom dobre vďaka zdravým základom a v rokoch 2008 a 2009 by k súčasným 7,5 miliónom mali pribudnúť tri milióny pracovných miest.

Inflácia spotrebiteľských cien v EÚ sa však v tomto roku podľa prognóz prechodne vyšplhá na 3,6 % oproti minuloročným 2,4 %, a to v dôsledku prudko rastúcich cien energií a potravín. V roku 2009 by mala inflácia opäť začať klesať na predpokladaných 2,4 % (pre eurozónu sa odpovedajúce hodnoty očakávajú vo výške 3,2 % a 2,2 % oproti inflácii 2,1 %, ktorá bola v roku 2007.

Hospodársky rast v EÚ a eurozóne spomaľuje. Pozornosť je potrebné venovať aktuálnym tlakom spôsobovaným dovážanou infláciou. Naše ekonomiky zatiaľ odolávali vonkajším šokom a očakávame aj trvalú, hoci pomalšiu tvorbu pracovných miest, avšak musíme sa dôsledne držať zdravých makroekonomických politík a obozretne sa vyhnúť možnému odštartovaniu inflačnej špirály, ktorá by dopadla predovšetkým na rodiny s nízkymi príjmami.

Zverejnená ekonomická prognóza Európskej komisie predpovedá hospodársky rast v EÚ vo výške 2 % v roku 2008 a 1,8 % v roku 2009 (pre eurozónu 1,7 % a 1,5 %). Tento odhad je o pol percenta nižší než jesenná prognóza. Konečné výsledky za rok 2007 činia 2,8 % pre EÚ a 2,6 % pre eurozónu.

Menej priaznivé hospodárske vyhliadky plynú z pokračujúceho nepokoja na finančných trhoch viditeľného poklesu v USA (kde komisia proti rastu 2,2 % z roku 2007 očakáva v tomto roku rast vo výške 0,9 % a v roku 2009 0,7 %) a v neposlednej rade u prudko stúpajúcich cien komodít, čo zapríčiňuje spomalenie celosvetového rastu.

Základný scenár komisie predpokladá, že neistota ohľadom objemu a rozmiestnenia úverových strát bude prevládať do konca tohto roku a potom v prvej polovici roku 2009 sa postupne vytratí. Skutočnosť, že sme zatiaľ nezaznamenali výrazné dopady by mohla znamenať, že účinky sa prenášajú pomalšie než sa očakávalo, alebo že sa odolnosť hospodárstva EÚ posilnila viac, než sme si mysleli.

Celková inflácia EÚ v ročnom vyjadrení od jesene do marca tohto roku výrazne vzrástla na 3,8 %. To je spôsobené prudkým nárastom cien energií a potravín na svetových trhoch, ktoré čiastočne tlmia silnejšie euro. Vzhľadom k tomu teraz komisia predpovedá priemernú infláciu na úroveň 3,6 % v EÚ a 3,2 % v eurozóne. Inflácia v EÚ by mala v druhom štvrťroku dosiahnuť vrchol a potom klesnúť na nižšiu priemernú hladinu 2,4 % v roku 2009 (v eurozóne 2,2 %).

Hospodárstvo EÚ zatiaľ stále relatívne dobre čelí globálnym nátlakom, pretože stojí na pevnejších základoch. To sa prejavuje napríklad v absencii makroekonomickej nerovnováhy a v zdravých verejných financiách. Tak ako priemerný schodok verejných financií, rovnako aj zostatok bežného účtu sa v roku 2007 udržali pod hranicou 1 % HDP, aj keď medzi členskými štátmi panujú značné rozdiely.

Ekonomická situácia domácností a podnikov sa v posledných rokoch viditeľne polepšila a miera nezamestnanosti v EÚ a eurozóne je najnižšia za posledných 15 rokov. No však ani európska ekonomika nevyviazne celkom čistá. Rast investícií slabne z dôvodu ochladzovania nadhodnotených trhov s bývaním a z dôvodu cyklického spomalenia. Taktiež rast súkromnej spotreby bude slabnúť vzhľadom k tohtoročnému spomaleniu rastu zamestnanosti, reálnej mzdy trvalému poklesu dôvery spotrebiteľov.

Po výrazne vzostupnej tendencii v rokoch 2006 až 2007 sa trh práce zotavuje a rast nezamestnanosti by mal klesnúť na polovicu z 1,7 % v roku 2007 na 0,8 % v tomto roku a 0,5 % v roku budúcom. Miera nezamestnanosti v EÚ by tento rok mala dosiahnuť svojho minima na úrovni 6,8 % (7,2 % v eurozóne).