Euro je tu. ZBOHATNEME?

Keď francúzska ministerka financií Christine Lagarde blahoželala v Bruseli slovenskej delegácii k absolvovaniu poslednej etapy pred prechodom na euro, povedala, že ide o „dobrý počiatok“. To podľa nej zaručuje už polovicu úspechu Slovenska v budúcnosti. Jej slová počúval minister Ján Počiatek. A samozrejme – bavil sa. V dobrom. Aj na symbolickom slovnom zvrate, aj na skutočnosti, že sa opäť čosi podarilo. Veď je priam zázrak, že sa darí krajine, v ktorej akoby mnohí chceli skôr opak. V našom prípade sa ten „opak“ začal rozohrávať 28. mája v nočných hodinách. „Ktosi prezradil, že sa zmení parita.“ Tučné titulky avizovali sled udalostí, ktorý sa zavŕšil 8. júna. Pre mediálne Slovensko bolo záhadou, že niekto (z vysokých kruhov) vedel, že sa bude meniť centrálna parita, teda bod, okolo ktorého môže slovenská koruna v hodnote k euru takpovediac „lietať“ hore a dolu o 15 percent. (Centrálna parita je stredový kurz, alebo stred pásma, v ktorom sa hodnota meny môže pohybovať. Čím väčšmi sa jej hodnota približuje parite, tým viac sa považuje za stabilnú a spoľahlivú.) Ale venujme sa tomu „prezradeniu“ – časopis Farmár v čísle 4, ktoré sa dostalo do predaja 21. mája, konštatoval, že „k zmene centrálnej parity musí dôjsť každým dňom a musí sa tak stať najneskôr do júna“. To konštatovanie vzniklo niekedy 15. mája. Celých 13 dní pred tým, ako Brusel „prekvapivo“ a podľa mnohých na niečí prospech určil – ako sa neskôr ukázalo – výmenný kurz k euru, platný presne v noci z 31. decembra 2008 na 1. januára 2009. Elementárna ekonomická gramotnosť bola z pohľadu našej redakcie tiež akýmsi „dobrým počiatkom“.

30,1260
Tá nula na konci nie je na okrasu. Je tam zo zákona. Tento údaj, ktorý symbolizuje „silu“ výmenného kurzu, musíme uvádzať so štyrmi desatinnými miestami. (Výmenný kurz vstúpi do účinnosti v zákonom stanovenom čase. Banky ním napríklad „vydelia“ zostatky na účtoch a výsledkom bude uložená suma v eurách.) Slovensko už papierovo vstúpilo do eurozóny, teda do územia v Európe, na ktorom je oficiálnym platidlom euro. A vstúpilo tam presne tak, ako všetci jeho predchodcovia, ktorým ministri financií členských krajín únie určili pred konverziou národnej meny buď fixný kurz, alebo centrálnu paritu. Nikto nedostal výnimku. Ani viacerými výnimkami na ceste k euru už skôr obdarené Slovensko. Iba nám Slovákom to akosi prekážalo. Mohlo byť menej korún za euro. Nuž, naozaj mohlo. Ale iba „mohlo“. Pre členov klubu platia vždy rovnaké pravidlá, ak ide o dobrý klub. Pre členov euroklubu platí, že centrálna parita je údaj zhodný s výmenným kurzom. Takže, ten „počiatok“ je naozaj dobrý a nedajme si nahovoriť nič iné. Totiž, kurz určujúci hodnotu eura v korunách je realita. A ostatné je politika, inými slovami – nečistá hra na silnú kartu neinformovanosti. A poďme teraz už naozaj k tej realite.

Je to optimálne
Fixný konverzný kurz koruny k euru (fixný preto, že až do 1. januára 2009 ho už nikto a nič nemôže zmeniť) vo výške 30,126 korún za euro, ktorý schválila rada ministrov financií krajín Európskej únie ECOFIN, považuje predseda vlády Robert Fico za optimálny. Optimálnosť spočíva v tom, že kurz umožňuje zhodnotenie úspor slovenských občanov, ale zároveň neohrozuje vysoký hospodársky rast. Premiér priznal, že sa s Bruselom snažil dohodnúť na „zaokrúhlení“ sumy. „Išlo by o precedens, keby sa kurz zaokrúhlil na 30, alebo 30,1 korún,“ vysvetlil premiér, podľa ktorého je pri definitívnom určovaní kurzu kľúčová centrálna parita a v Bruseli sa obávali narušiť tento princíp precedensom. „Ľudovo bude aj tak každý hovoriť, že euro je za 30 korún,“ odhaduje premiér a zrejme nemá ďaleko od pravdy, veď to oficiálne číslo v praxi znamená 30 korún a 1,6 haliera.

Odborníci prekvapení nie sú
Stanovenie konverzného kurzu slovenskej koruny voči euru zodpovedá súčasnému stavu, aj budúcemu vývoju slovenskej ekonomiky. Zhodujú sa v tom ekonomickí analytici. „Takýto kurz je vhodný pre slovenskú ekonomiku, keďže v podstate zodpovedá rovnovážnej hodnote kurzu k polovici budúceho roka. Na jednej strane by mal utlmiť inflačné tlaky, na druhej strane by nemal vytvárať konkurenčnú nevýhodu pre slovenských podnikateľov,“ myslí si analytik Viliam Pätoprstý. „Konverzný kurz považujeme za zdravý, teda za taký, ktorý by nemal znamenať hrozbu pre slovenskú ekonomiku, alebo často spomínané exportne orientované odvetvia,“ pridáva sa analytička Eva Sárazová. „Slovensko by sa tiež vstupom do eurozóny malo stať atraktívnejším miestom pre prílev zahraničných investícií,“ predpokladá analytička Mária Valachyová. To by potešilo najmä tie regióny, kde je vysoká nezamestnanosť. Stanovenie konečného kurzu, ktorým sa 1. januára budúceho roka prepočítajú všetky korunové hodnoty na eurové, na úrovni aktuálnej centrálnej parity koruny, nebolo teda vo všeobecnosti prekvapením. Ak by nám európske inštitúcie umožnili stanoviť konverzný kurz na inej úrovni, oslabilo by to význam kurzového mechanizmu ERM 2. (ERM 2 je laicky povedané akýsi lievik, do ktorého sa „naleje“ hodnotovo rozkolísaná mena a po čase z neho vytečie prúd s takmer konštantnou hodnotou. Polepšovňa na peniaze.)

Prepočítavanie a zdražovanie
Skúsme selektovať, čo sú fakty a čo mýty. Faktom napríklad je, že z celoslovenského pohľadu sa už v prvých mesiacoch po prechode na euro ušetrí obrovské množstvo finančných zdrojov, ktoré inak pokrývajú takzvané „transakčné náklady“. Inými slovami, ak ste si pred dovolenkou menili koruny za eurá a banke ste zaplatili niekoľko sto korún za výmenu, táto suma sa od nového roku stane vašou úsporou. To je tá položka „transakčné náklady“. Celkovo sa za Slovensko odhaduje ročná úspora na transakčných nákladoch až 7 miliárd korún. S prepočítavaním sa tiež nejako výrazne trápiť nebudeme. Duálny cenový systém začne platiť už v auguste a potrvá rok, prípadne až do konca roka 2009. V tomto období uvidíme ceny aj v eurách, aj v korunách, a teda nič prerátavať nemusíme. Nuž a posledná kategória obáv – zdražovanie. Bude. Určite. Niektorí to skúsia. Ale trh ich „ureguluje“ a so svojimi ochrannými mechanizmami nastúpi štát a spotrebiteľské združenia.

Majme dobrú pamäť
Slovenská rektorská konferencia, Slovenská banková asociácia a Americká obchodná komora v SR sa pripojili k Deklarácii spoločenskej zhody zaviesť a používať euro. Deklarácia je výsledkom širokého konsenzu medzi vládou a sociálnymi partnermi tripartity správať sa v každodennom živote pred a po zavedení eura tak, aby prechod z národnej meny na euro bol plynulý, nezaťažoval občana a neviedol k špekulatívnemu zvyšovaniu cien. Ako prví Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro podpísali sociálni partneri koncom januára tohto roka. Odvtedy sa pripojili k tomuto otvorenému dokumentu ďalšie inštitúcie, napr. Jednota dôchodcov Slovenska, Zväz živnostníkov Slovenska. Dokument prekračuje hranice straníckych záujmov a je na prospech všetkých občanov SR.

Sľubujú aj obchodníci
Zväz obchodu a cestovného ruchu najnovšie vyšiel s prísľubom, že počas obdobia duálneho (dvojitého: aj v korunách, aj v eurách) zobrazovania cien nezvýši svoje marže (prirážky, alebo rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou). Teda, nezvýši ceny tovarov pre občanov, ak ich nezvýšia už dodávatelia. Takýto záväzok stojí za povšimnutie a dokonca aj za ocenenie. Okrem iného otvára dvere na cestu zdravej konkurencie výrobcov a dodávateľov. Je jasné, že na základe takéhoto záväzku obchodníci určite nebudú s nadšením odoberať tovar od „zdražujúcich“ dodávateľov a budú hľadať tých cenovo stabilnejších.

Autor článku: Ivan BROŽÍK
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 12/2008