EÚ sa snaží zabrániť stratám pri plytvaní potravinami
Agroserver
Členské štáty Európskej únie žiadajú Európsku komisiu (EK), ako výkonný orgán EÚ, aby sa zaoberala stratami, ku ktorým dochádza pri zbere úrody a plytvaní potravinami v obchodných reťazcoch. Dnes s týmto návrhom prišla maďarská delegácia v rámci bruselského zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, uviedla štátna tajomníčka ministerstva pôdohospodárstva SR Magdaléna Lacko-Bartošová.
Lacko-Bartošová pre TASR uviedla, že maďarská delegácia na Rade ministrov predložila dokument, ktorým chce zabrániť ekonomickým stratám dochádzajúcim pri zbere úrody a stratám, ktoré sú zapríčinené plytvaním potravín v obchodných reťazcoch fungujúcich v priestore EÚ.
"Je to vážna politika aj pre Európsku úniu. Väčšina delegácií podporuje maďarský návrh a žiada Európsku komisiu, aby sa tejto otázke vážne venovala a prijala príslušné opatrenia," uviedla štátna tajomníčka.
Podľa jej slov na základe údajov Svetovej potravinárskej organizácie (FAO) každý občan EÚ, vrátane občanov Slovenska, znehodnotí ročne okolo 179 kilogramov potravín.
Ide o straty zaznamenané hlavne pri zbere úrody, ale aj straty v podobe zbytočného plytvania potravinami v obchodných reťazcoch.
"Je tu otázka, aké opatrenia prijať, aby sa zabránilo stratám a plytvaniu potravinami?" priznala Lacko-Bartošová. A spresnila, že Slovensko sa chce aktívne zapájať do hľadanie riešení.
Komisár EÚ pre životné prostredie Janez Potočnik dnes uviedol, že v Európskej únii sa ročne stráca a znehodnocuje asi 89 miliónov ton potravín. Uviedol to pri otvorení verejných konzultácií s občanmi, organizáciami, podnikmi a verejnými orgánmi na tému ako čo najúčelnejšie zabrániť plytvaniu s potravinami.
Zdroj: TASR
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.
Program rozvoja vidieka SR a Operačný program Rybné hospodárstvo SR
Naše poľnohospodárstvo v 14. a 15. storočí
Ekologické poľnohospodárstvo je zdravšie
83 mliečnych fariem v Taliansku zatvorili kvôli dioxínu
Zem sa podľa odborníkov otepľuje Komentáre k článku:
Augustín Chmela | 30-08-2013 14:20:28
Obchodné reťazce šetrenie potravinárskym tovarom už niekoľko rokov myslia celkom vážne.
Napríklad všetko ovocie ktoré sa nepredá na v krajinách na západ od nás a museli by ho vyhodiť do odpadu, pozberajú zo svojich predajní naložia na palety a prevezú ich na Slovensko, dajú mu trochu nižšiu cenu, nazývajú to "akciové ceny", predajú tento bezcenný hnoj vo svojich supermarketoch na Slovensku.
Majú to už odskúšané a vedia že Slováci, ktorých platia
tak, že majú sotva na základné potraviny, to požerú a v paletách zostane už naozaj len hniloba. Neoplatí sa im ani vytriediť a vyhádzať hnilobu prv než sa dostane do predajne. EU tak ekonomicky rieši a bráni plytvaniu s potravinami v obchodných reťazcoch.
Podobne to ide aj z hydinou. Časť zvyškov ktoré sa vo Francúzku a v Nemecku nepredajú, už nemusia voziť do ďalekej Ghany, alebo Senegalu, môžu ekonomickejšie vyviesť k nám.
Keď sa im nato kontrola u nás príde, vyvezú to do niektorej zo susedných krajín a urobia z toho šmejdu paštéty a iné dobroty a dovezú nám to späť aj s pridanou hodnotou.
Takto vďaka platom na úrovni tretieho sveta, nás držia pri krku nás a ostatné východné štáty. Stali sme sa kolóniou a stokou Európskej Únie priamo v jej srdci a skonzumujeme veľké množstvá odpadu, ktorý produkujú západné štáty EU.
Takže my kupujeme a žerieme odpad zo západu, za ktorý platíme poctivou prácou oceňovanou v úrovni Bangladéžu.
Aby sme neskapali hladom, tak nám veľkodušne dajú aspoň nejakú výpomoc formou európskych fondov,aby sme mali aspoň vodovod,kanalizáciu a infraštruktúru, aby sa im ľahšie privážal ten hnoj ktorým nás živia a odvážali produkty ktoré pre nich zaň vyrábame.
Napríklad všetko ovocie ktoré sa nepredá na v krajinách na západ od nás a museli by ho vyhodiť do odpadu, pozberajú zo svojich predajní naložia na palety a prevezú ich na Slovensko, dajú mu trochu nižšiu cenu, nazývajú to "akciové ceny", predajú tento bezcenný hnoj vo svojich supermarketoch na Slovensku.
Majú to už odskúšané a vedia že Slováci, ktorých platia
tak, že majú sotva na základné potraviny, to požerú a v paletách zostane už naozaj len hniloba. Neoplatí sa im ani vytriediť a vyhádzať hnilobu prv než sa dostane do predajne. EU tak ekonomicky rieši a bráni plytvaniu s potravinami v obchodných reťazcoch.
Podobne to ide aj z hydinou. Časť zvyškov ktoré sa vo Francúzku a v Nemecku nepredajú, už nemusia voziť do ďalekej Ghany, alebo Senegalu, môžu ekonomickejšie vyviesť k nám.
Keď sa im nato kontrola u nás príde, vyvezú to do niektorej zo susedných krajín a urobia z toho šmejdu paštéty a iné dobroty a dovezú nám to späť aj s pridanou hodnotou.
Takto vďaka platom na úrovni tretieho sveta, nás držia pri krku nás a ostatné východné štáty. Stali sme sa kolóniou a stokou Európskej Únie priamo v jej srdci a skonzumujeme veľké množstvá odpadu, ktorý produkujú západné štáty EU.
Takže my kupujeme a žerieme odpad zo západu, za ktorý platíme poctivou prácou oceňovanou v úrovni Bangladéžu.
Aby sme neskapali hladom, tak nám veľkodušne dajú aspoň nejakú výpomoc formou európskych fondov,aby sme mali aspoň vodovod,kanalizáciu a infraštruktúru, aby sa im ľahšie privážal ten hnoj ktorým nás živia a odvážali produkty ktoré pre nich zaň vyrábame.
Pridať komentár
