Čistá pôda – bude ešte?

V Európskej únii sa denne zaberie asi tisíc hektárov pôdy. Znamená to zvyčajne jej definítivne zničenie.



Pôda nám dáva potraviny, rozkladá či premieňa látky, likviduje odpady a reguluje kolobeh látok v prírode. Je zásobárňou mnohých surovín, filtruje vodu. Každú minútu, sekundu pre nás pôda niečo vyrába alebo likviduje. Zaberaním pôdy sa znižuje kapacita tohto jej potenciálu. „Už dnes sa ľudia zamýšľajú nad tým, koľko pôdy potrebuje jeden človek, a to nielen z pohľadu výroby potravín, ale aj cez jej nekomoditné funkcie. Ešte stále to však nevieme dobre kvantifikovať,“ rozhovoril sa riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy profesor Pavol Bielek. „Dlho sme si mysleli, že si vystačíme bez toho, aby sme mali zabezpečenú právnu ochranu pôdy. Výmera pôdy na jedného obyvateľa sa jej zábermi alebo nárastom počtu obyvateľstva stále zmenšuje. Toto tempo nemožno naďalej pripustiť. Nielen kvôli potravinám, ale aj v záujme svojho životného priestoru musí človek chrániť pôdu.“ Vedecká obec sa zatiaľ vie zhodnúť, že v našich podmienkach by malo stačiť jednej osobe asi 0,2 hektára.

Vyspelosť závisí od kvality
Človek sa začal systematicky zaoberať chránením pôdy až potom, keď pôsobením erózie, či pri iných degradáciách pôdy došlo k prvým veľkým katastrofám. Často bola ochrana pôdy východiskom z existenčných problémov ľudstva. „Napríklad v dvadsiatych rokoch minulého storočia bola veľká hospodárska kríza. Vtedy vláda Spojených štátov rozhodla, že jedným zo základných princípov riešenia krízy bude silná ochrana pôdy, ktorá mala naštartovať boj s chudobou a proti hladu. Zámer sa podaril. Aj vtedy prišli na to, že chrániť pôdu znamená nebyť hladný,“ upozorňuje na možné paralely s dneškom profesor Bielek.
Aj existujúce štatistiky potvrdzujú, že vyspelosť alebo zaostalosť štátu často závisí od kvality pôdy. Štáty s lepšou pôdou sa obyčajne majú lepšie. Najmä ak porovnáme pôdy chudobnej Afriky s bohatšou Európou. Tiež v samotnej Európe majú najkvalitnejšie pôdy bohatšie štáty – Holandsko, Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko. „My sme v kategórii priemerných, kam patria napríklad Chorvátsko, Česko, Maďarsko, Poľsko či Bulharsko. Ochrana pôdy sa stala ekonomickým a ekologickým faktorom rozvoja štátov. Aj preto sa začalo diskutovať o ochrane pôdy ako o ekonomickom faktore a dodajme, že aj ekologickom základe podmienok života pre človeka,“ spresňuje Pavol Bielek.
Paradoxne však sú to práve vyspelé štáty s dobrou pôdou, ktoré trpia degradáciou a úbytkom pôdy viac. Aj preto sú práve ony v snahe o ochranu pôdy v popredí. V Európskej únii sa denne zaberie asi tisíc hektárov pôdy. V Nemecku je to asi 120 hektárov, v Rakúsku 40, u nás 7-8 hektárov. „Tieto zábery sú obrovské a obyčajne znamenajú definitívne zničenie pôdy. Navyše, do poľnohospodárstva a iných foriem využívania pôdy vstúpili nové, často externé technológie, ktoré nepriniesli vždy pozitívne vplyvy na pôdu. Ako príklad môžem spomenúť acidifikáciu, teda okysľovanie pôdy, ale aj znečistenie pôdy, či už priemyslom, alebo hnojením,“ povedal riaditeľ.

Otázniky nad smernicou
Európska únia si už dávnejšie uvedomovala narastajúce zábery a zvyšujúce sa znehodnocovanie pôdy. Objednala si štúdiu, ktorá mala posúdiť stav pôdy v Európskej únii a povedať, či treba prijať zásadné opatrenia. Tak vznikla Tematická stratégia o pôde ako politický dokument únie. Na území Európy je podľa tohto dokumentu asi 5 miliónov lokalít so znečistenou pôdou. Ide o obrovské plochy. Pri rozprave o tomto materiáli v Európskom parlamente poslanci navrhli a neskôr aj spontánne schválili, že treba vypracovať rámcovú smernicu Európskej únie na ochranu pôdy. „Smernica bola pripravená už v roku 2007, celý rok 2008 sa pripomienkovala. Francúzskemu a predtým portugalskému predsedníctvu sa napriek predsavzatiam nepodarilo doviesť rokovania tak daľeko, aby bola schválená. Teraz sa očakáva od českého predsedníctva, že cestu negociácií dokončí,“ spresňuje najnovšie informácie Pavol Bielek.

Zverejnenie znečistenia
Aké nové prvky v ochrane pôdy by mala priniesť nová smernica a čo bráni jej prijatiu? „Najproblematickejším bodom pripravovanej smernice, a možno povedať aj jej neuralgickým bodom, je identifikácia znečistených lokalít, vrátane pôdy, a vytvorenie verejného informačného systému, ktorý by tieto údaje obsahoval. Tým by sa aj všetky ostatné štáty mohli dozvedieť, kde má krajina aké znečistenie. A práve na tejto skutočnosti vznikla nevôľa mnohých štátov. Napríklad Holanďania majú viac znečistených pôd, čím by sa napríklad mohla ohroziť ich konkurencieschopnosť vo výrobe potravín. Štát nerád zverejňuje, kde má znečistené pôdy, ba dokonca aj to, že ich vôbec má. Ľahko totiž môže vzniknúť situácia, že by na trhu s potravinami mohol byť diskriminovaný. Aj z ekologického hľadiska sa štát so znečistenou pôdou môže obávať o svoju popularitu a príťažlivosť, a to z rôznych hľadísk,“ zdôraznil riaditeľ ústavu.
V podstate ide o vytvorenie tzv. pasportizácie pôdy. To znamená, že každá pôda, každé pole by malo mať svoj certifikát, pas, ktorý by mal charakterizovať jeho vlastnosti, znečistenie a napríklad aj úradnú cenu. Slúžil by ako doklad pri kúpe a predaji pôdy. Často sa totiž stáva, že pri kúpe pôdy je kupujúci podvedený nepriznaním skutočného stavu pôdy, a tým aj možnosťami jej využitia. Informačný systém by mal týmto situáciám zabrániť. „Ak si teda pôjdem kúpiť pôdu napríklad do Nemecka, budem si môcť cez tento systém zistiť, či je pôda dobrá alebo zlá, či je čistá alebo znečistená a akú má úradnú cenu. Hneď sa dozviem, či ma chce predávajúci oklamať, alebo nie. Zvýši to transparentnosť pri predaji pôdy,“ spresňuje profesor.

Nezáujem o pôdu
Podľa novej smernice by štáty mali prijať aj programy ozdravenia svojich pôd. Táto požiadavka, naformulovaná v smernici, tiež vyvolala nevôľu niektorých štátov, pretože sa obávajú sankcií z neplnenia. Preto sa hľadá riešenie, ktoré by umožnilo spriechodniť aj tento problém. Ďalším závažným bodom novej smernice je zvyšovanie povedomia ľudí o význame pôdy a jej ochrany. „Ľudia sa o pôdu málo zaujímajú. Týka sa to nielen bežných občanov, ale aj decíznych či politických pracovníkov. Nevedia si predstaviť, že bez pôdy život na Zemi nie je možný,“ zdôraznil Pavol Bielek.
Rada Európy už v roku 1992 vydala odporúčanie, ktorým sa pokúsila zmeniť celkovú filozofiu pohľadu na pôdu. Po prvý raz v ňom odporúčala členským štátom, aby neochraňovali len výmery pôdy, ale začali aj s ochranou jej funkcií. „Vyplýva z toho, že na každom území musíme jednoznačne identifikovať prioritné funkcie pôdy a na základe toho ju využívať. Pôdy s vysokým potenciálom úrodnosti by sa mali využívať na výrobu potravín, iné by mali slúžiť ako zdroje nekomoditných funkcií, predovšetkým na ochranu prírody a života vôbec. Na Slovensku platí zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, v ktorom je princíp ochrany funkcií pôdy prijatý a rozpracovaný. Žiaľ, vymožiteľnosť týchto princípov je nízka,“ dodal riaditeľ ústavu.

Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 3/2009