Chráňme si naše rodinné striebro

Slovensko sa rozprestiera na 4,9 mil. hektároch pôdy. Z tohto množstva rodinné striebro, čiže kvalitná poľnohospodárska pôda tvorí 2,4 mil. hektárov. Ibaže, keď sa kombinuje majetok, občiansky a verejný záujem, názory sa rozchádzajú. Podľa riaditeľa Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave prof. RNDr. Pavla Bieleka, Dr.Sc., je pôda, bez prikrášľovania, najcennejším prírodným zdrojom. Od nej sa odvíja všetko ostatné – vzduch, voda, život. Je však často jablkom sváru, pretože sa stala majetkom ľudí.

Mnohí síce chápu jej obrovský prínos ako prírodného zdroja. Problém je v tom, že mnohí vlastníci pôdy nemajú možnosť na nej hospodáriť. Hľadajú východisko – jej prenájom alebo predaj…

Isteže, pritom nastáva veľký problém so záberom najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy. Do roku 2004 sa však za záber poľnohospodárskej pôdy platili slušné sumy. V roku 2004 sa stalo to, čo sa stať nemalo – zrušili sa princípy odvodu za záber poľnohospodárskej pôdy. Bolo to nerozvážne rozhodnutie. Z mapy nám tak uniklo niekoľko tisíc hektárov najlepšej pôdy. Našťastie, vláda sa spamätala a začína tento problém riešiť. V schvaľovacom procese je novela zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, ktorá opäť nastoľuje princíp platby za jej záber. Poplatky by sa mali znížiť v porovnaní tými, ktoré sa vyberali pred rokom 2004. Cena by sa mala pohybovať okolo 5 mil. korún za hektár kvalitnej pôdy a asi 20 korún za meter štvorcový nekvalitnej pôdy. Vlastníci sa však boja, že pôdu nepredajú, investori majú obavy z predraženia stavieb. Obava vlastníkov je zbytočná.

Vo vašej publikácii Poľnohospodárske pôdy Slovenska a perspektívy ich využitia okrem iného uvádzate, že od roku 1950 do roku 2005 ubudlo celkom 353 000 hektárov poľnohospodárskych pôd, najmä orných. Pokračuje tento trend?

Rodinného striebra máme 1,3 mil. hektárov. Toľko jej potrebujeme na to, aby sme sa uživili. Zásadne by sme z toho cenného pokladu ubrali, keby sme nezastavili nerozumné zábery, najmä kvalitnej pôdy. K tomu máme 700 000 hektárov pôdy, ktorá slúži ako rezerva trvalého dostatku. Na spomínaných viac ako dvoch miliónoch hektároch musíme rentabilne hospodáriť a chrániť si ju. Zvyšok do 2,4 mil. hektárov nám tiež nie je ľahostajný, a to pre iné než poľnohospodárske využitie.

Napriek tomu však máte vyrátaný určitý úbytok pôdy…

Musíme s tým rátať. Do roku 2050 prídeme minimálne o 100 000 hektárov pôdy. Je to rozloha, ktorá uživí 200 000 ľudí! To znamená, že ročne sa zaberá asi 1 800 až 2 000 hektárov, čo v prepočte na deň znamená okolo 5 hektárov. V susednom Rakúsku sa toto číslo šplhá na 40, ale v tejto krajine povoľujú zábery len nekvalitnej pôdy. V Nemecku už prijali tvrdý zákon, s ktorým pozastavili denný úbytok 120 hektárov. Ale nejde len o stratu pôdy. Pôda je vlastne špongiou, ktorá nasáva dažďovú vodu, uchováva ju v sebe a keď treba, tak ju vie aj vypustiť. Sme štát, ktorý je odkázaný na takúto vodu. Potraviny by sme vedeli dovážať, ale dažďovú vodu nie.

Autor článku: Eva Pichlerová
Zdroj: týždenník Farmár, pilotné čislo/2008